Namiesto programu treťoradá kázeň

Keď Iveta Radičová predstavila volebný program SDKÚ-DS, vyrazila dych celej spoločnosti. Pretože nepovedala vlastne nič. Jej prejav nebol hodnotový, politický, mobilizačný, ani vecný. Jej prejav bol nepodareným odvarom nedeľnej kázne. Nechýbali mu frázy, moralizovanie a lacné výzvy, no chýbalo to najdôležitejšie – politické hodnoty. Samozrejme, nie je nič ľahšie, ako sa postaviť pred národ a povedať: „Buďme k sebe lepší, buďme spravodlivejší, buďme slušnejší.“ Lenže to sú iba frázy, ktoré vyprodukuje hocaký moralista. Od politika sa na predvolebnej konferencii ambicióznej strany očakáva, že ponúkne konzistentný program, víziu, riešenia, a nie patetické bľabotanie. Radičová sa ukázala ako moralistka bez vízie, ako kazateľka bez viery. Radičovej prejav musel byť sklamaním najmä pre pravicových intelektuálov. Veď líderka SDKÚ nepomenovala jedinú pravicovú hodnotu, ktorá by vychádzala z neokonzervatívnej alebo neoliberálnej ideológie. Mohla hovoriť o autorite, o hierarchii, o nerovnosti či o voľnom trhu. Mohla hovoriť o minimálnom štáte, o individualizme, o konkurencii, o akumulácii kapitálu. Mohla hovoriť o akejkoľvek pravicovej hodnote, s ktorou by sa dalo nádherne polemizovať. Ale namiesto toho iba tárala. A to muselo pravičiarov bolieť. Ukázala tým totiž strach. Strach, že sa príliš vyhraní, že bude príliš konkrétna a stratí tak nerozhodnutých voličov. Lenže takýto strach politike nesvedčí. Je prejavom porazeneckej nálady a ľudia to cítia. Navyše, ak hovorí o slušnosti a spravodlivosti človek, o ktorom už aj vrabce na streche štebocú, že kšeftuje so sociálnymi službami, ak hovorí o slušnosti človek, ktorý podvodne hlasoval za iného poslanca v parlamente, ak hovorí o spravodlivosti človek, ktorý pomáhal odobrať invalidom ich zaslúžené dôchodky, potom sú takéto kázne nielen neúprimné, ale aj arogantné. Radičová zlyhala ešte pred začatím kampane. A jej trápenie už bude len pokračovať. Autor je politológ