Podľa štúdie Výskumného ústavu práce, sociálnych vecí a rodiny z decembra 2001 s názvom Predpokladaná mobilita pracovnej sily SR v podmienkach jej integrácie do EÚ sa len 6,5 percenta respondentov vyjadrilo, že sa mieni v zahraničí usadiť natrvalo. Takmer 40 percent plánuje pobyt na tri mesiace až jeden rok, 23,9 na kratší čas a 23,6 percenta na menej ako päť rokov. Veľmi silným argumentom pri odmietaní dlhšieho pobytu v zahraničí je najmä strata osobného kontaktu s rodinou, priateľmi či známymi a slabé ovládanie cudzích jazykov. Medzi silné dôvody nezáujmu o dlhší pobyt patrí aj priveľké riziko spojené s podmienkami života v cudzine, podceňovanie občanov SR vo vyspelých krajinách, sociálna izolovanosť cudzincov v zahraničí a problémy s hľadaním vhodnej práce. Podľa spomínanej štúdie sú viac ako dve tretiny (68,1 %) občanov ochotné prijať zamestnanie v zahraničí len za legálnych podmienok. Od zamestnania v zahraničí očakávajú predovšetkým, že bude s požadovanou nižšou kvalifikáciou, ale vyšším zárobkom (34,1 %), že bude zodpovedať dosiahnutej kvalifikácii s možnosťou lepšieho zárobku (24,1 %), resp. dosiahnutej kvalifikácii s možnosťou lepšieho odborného rastu a lepšieho zárobku (22,1 %). Väčšinu záujemcov tvorili muži z miest v Košickom, Banskobystrickom a Nitrianskom kraji, najmenej z Trenčianskeho VÚC. Prevládala veková skupina 25 až 39 rokov, no vysoká bola aj skupina 18–24 rokov. Záujem mali najmä slobodní, rozvedení, ovdovení bez nezaopatrených detí a ženatí (vydaté) s nezaopatrenými deťmi. Podľa vzdelania a ekonomickej aktivity medzi záujemcami prevažovali respondenti s úplným stredným odborným vzdelaním s maturitou (116) a základným vzdelaním bez vyučenia (100), vysokošklákov bolo 59 z celkového počtu 461 záujemcov o prácu v zahraničí. Podľa súčasnej ekonomickej aktivity mali prevahu zamestnaní (212), nezamestnaní (123) a študenti (59), podľa druhu pracovnej činnosti robotníci (111) a odborní pracovníci (107). Manažérov bolo 13 a výskumných pracovníkov len šesť. Pokiaľ ide o štruktúru občanov, podľa študijného smeru viedla ekonómia (13) a technika (11). Jednoznačná väčšina respondentov (62,5 %) sa vyslovila, že pracovné miesto chce mať alebo už má zabezpečené a 21,1 percenta sa vyjadrilo, že majú alebo si zaobstarajú spoľahlivé informácie o pracovných možnostiach v krajine a miesto si nájdu. Cieľovou krajinou záujemcov o prácu v zahraničí bolo predovšetkým Nemecko, potom Rakúsko, zámorie (USA, Kanada, Austrália) a Česko. Na základe zovšeobecnenia výsledkov výskumný tím konštatoval, že tendencia k zahraničnej mobilite občanov SR je vysoká. Každý tretí respondent uvažuje v budúcnosti o ceste do zahraničia na dlhšie ako jeden mesiac, pričom badať výraznú orientáciu na dočasný pobyt. Najčastejším dôvodom pobytu je práca a po vstupe Slovenska do EÚ sa záujem o pracovný pobyt zvýši. Medzi motívmi pracovnej emigrácie dominujú ekonomické, no výrazné postavenie majú aj motívy smerujúce k zdokonaleniu odbornosti a jazykových schopností. Záujem o možnosť pracovať v zahraničí je najsilnejší u mladšej časti populácie a najvýznamnejším zdrojom informácií o podmienkach zamestnania sú príbuzní, priatelia a známi, žijúci v SR alebo v zahraničí. Prisťahovalecké kategórie v Kanade – zamestnanci (zoznam žiadaných profesií a limity sa obmieňajú každý rok) – podnikatelia (musia vytvoriť nové pracovné miesta a mať majetok v prepočte minimálne 3,5 milióna korún) – kvalifikovaní pracovníci (keď vďaka vzdelaniu, znalosti jazykov a pracovnej praxi získajú stanovený počet bodov) Zdroj: MF Dnes
