Načo sú nám prezidentské voľby?

Kandidáti na prezidenta SR sú dosť početní a veľmi rôzni. No majú aj niečo spoločné: každý z nich vo svojom volebnej kampani sľubuje oveľa viac, ako môže splniť. Inak povedané, uvádzajú spoluobčanov do omylu.

Netreba ich unáhlene za to odsúdiť. Nejde o to, že by boli zlí alebo neschopní – ale o to, že prezident SR objektívne nemôže urobiť skoro nič konkrétne pre ľudí (výnimkou je azda milosť pre zločincov, ale, bohu chvála, to nie je aktuálne pre všetkých). Podľa ústavy je prezident hlavou štátu – no tá hlava nemá ruky. V parlamentnej republike je to nevplyvná osoba, ústava mu dáva veľmi obmedzené právomoci (Ústava SR, Hl. 6, čl. 102 – http://www.slpk.sk/dokumenty/ustava.pdf.). Všetko, čo sľubuje navyše, splní iba vtedy, ak urobí štátny protiústavný prevrat – čo dúfam, že nikto z kandidátov neplánuje.

speech-2759550_1280.jpg
Ilustračné foto: pixabay.com

Je možné, že by to kandidáti nevedeli? Určite nie, veď do volieb idú s otvorenými očami. Ale každý z nich, ak chce byť zvolený, musí niečím získať podporovateľov. To, čo skutočne môže splniť, pre nich nie je veľmi zaujímavé. Kandidáti nútene začínajú rozprávať o ekonomickej a sociálnej politike, ktoré od prezidenta vôbec nezávisia.

Čo sa týka občanov, mali by ešte zo strednej školy vedieť aspoň niečo z ústavy. Mali by, ale nie všetci si presne pamätajú, čo sa tam vlastne učili. Nie je veľa ľudí, ktorí chápu rozdiel medzi parlamentnou a prezidentskou republikou. Ak počujú slovo „prezident“, myslia na Trumpa, Putina alebo Macrona, ktorí riadia svoje krajiny a rozhodujú v nich. V dôsledku toho veria sľubom kandidátov a nepodozrievajú ich, že hovoria v rozpore s Ústavou SR.

V skutočnosti všetko, čo sa deje okolo prezidentskej kampane, konkurencia politických strán, teledebaty, reklamné články a obrovské plagáty, prieskumy urobené na objednávku atď., nemá v podstate skoro žiadny zmysel, pretože akýkoľvek výsledok volieb nič nezmení v našom živote.

O niečom podobnom som písal aj v  súvislosti s komunálnymi voľbami. Kandidáti na miestnych poslancov tiež sľubovali krajanom rozprávkový život, keď ich zvolia. A takmer nikto sa neopýtal, ako sa vlastne podarí v rámci jednej obce zvýšiť dôchodky alebo mzdy… Je smutné že nikto sa nesnaží vysvetliť občanom realitu…

Pri hodnotení váhy prezidentského postu možno vidieť základnú nedôslednosť. Prezident je hlava štátu, je zvolený všetkými občanmi (presnejšie – získa „nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov“ v prvom kole, alebo „najväčší počet platných hlasov zúčastnených voličov“ v druhom kole) „v priamych voľbách tajným hlasovaním“ (Tamtiež, čl. 101 (4)). Koncentrácia vôle ľudí v tomto prípade je maximálna. Preto je možné očakávať aj maximálnu koncentráciu moci. V skutočnosti je to inak, moc je v parlamente a vo vláde. Nie je to logické a úplne to môže zmiasť nepripravených občanov.

Načo vôbec potrebujeme takéto voľby? V niektorých krajinách prezidenti nie sú volení všeobecným hlasovaním, ale parlamentom. V iných prípadoch, napríklad – v Nemecku a Taliansku – takúto úlohu plní špeciálne vytvorená širšia rada, ktorá, spolu s poslancami parlamentu, zahŕňa zástupcov subjektov federácie alebo zastupiteľských orgánov regionálnej samosprávy. Ona volí prezidenta. To oveľa viac zodpovedá jeho postaveniu v politickom systéme parlamentnej republiky a vylučuje konflikty medzi ním a zákonodarcami. Už nehovoriac o tom, že taký prístup šetrí verejné peniaze a úplne obmedzuje potrebu klamať voličom.

Neviem, či niekedy prídeme na rozumnejší spôsob výberu prezidenta. Asi iba vtedy, ak ľudia pochopia, že takéto voľby nenapĺňajú ich životné záujmy a len vytvárajú dojem demokratického procesu.

(Celkovo 12 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter