Manželka nedávno dostala v práci za úlohu vyhľadať tri rôzne miesta, na ktorých by istá firma mohla zorganizovať dvojdňové podujatie pre niekoľko ľudí. Mala to byť akcia pre partnerov, takže išlo o to, aby sa na každom z tých troch miest dala originálne obsahovo zamerať. Poslednou podmienkou bola konkrétna vzdialenosť od Bratislavy. Aby to bolo zaujímavejšie manželka našla jedno miesto v Rakúsku, jedno na južnej Morave a jedno na západnom Slovensku. Keď porovnala rozsah služieb, ktoré jednotlivé zariadenia ponúkali a ceny za ne, bola šokovaná. Aj po obyčajnom kurzovom prepočítaní vyšla ako suverénne najdrahšia slovenská lokalita. Rozdiely boli pritom obrovské: napríklad ubytovanie na Morave stálo stovky, na Slovensku tisíce korún. V cene ubytovania v Rakúsku boli športové a relaxačné aktivity v zariadení, v slovenskom si návštevník musel priplatiť aj za požičanie uteráka pri bazéne alebo v saune. Lacnejšie ako na Slovensku bola v oboch lokalitách aj strava, dokonca i za víno pýtali v Rakúsku a na Morave o niečo menej než u nás. Pritom mzdy, ktoré musia zariadenia cestovného ruchu platiť svojim zamestnancom, nemôžu byť na Slovensku vyššie. Dokonca sú u nás mzdy v tomto sektore najnižšie v hospodárstve. Možno majú naši prevádzkovatelia vyššie iné náklady (energie, pohonné hmoty, potraviny), ale aj to asi platí len voči Morave a navyše sa v takom prípade vynára nová otázka: Prečo je u nás elektrina drahšia, než u západných susedov? Tvorba cien v slovenskom cestovnom ruchu je už dlhší čas pre obyčajných ľudí veľkou záhadou najmä v najnavštevovanejších centrách. Ak by ste strávili týždeň rodinnej dovolenky v Bojniciach, v najznámejších strediskách Nízkych či Vysokých Tatier, väčšinou zaplatíte viac, ako za rovnako dlhý pobyt pri mori v Chorvátsku alebo v Španielsku. Bratislavčania a ľudia z ďalekého okolia chodia aj na kúpaliská do Maďarska a Rakúska, lebo zaplatia menej alebo nanajvýš rovnako ako u nás za neporovnateľne lepšie služby. A o lacnejšej a kvalitnejšej lyžovačke v Rakúsku v porovnaní s Vysokými Tatrami už vie každý minimálne zo západného Slovenska. Kvalita poskytovaných služieb, prístup k zákazníkom je už poriadne zodratou platňou. Keď občas čítate sťažnosti ľudí na túto tému, cítite sa ako pred revolúciou: trhový mechanizmus nezmenil vôbec nič. Sľubovaná konkurencia nepriniesla nijaké markantné výhody obyčajným slovenským občanom. A práve toto sú príčiny, prečo tak málo Slovákov trávi dovolenku na Slovensku, ak nepočítam chaty, chalupy, záhrady, príbuzných a kamarátov. Katastrofálna úroveň slovenského cestovného ruchu je výsledkom jeho živelného „rozvoja“. Aj tým, že veľkú časť z neho kontrolujú mafie, ktoré tak len prepierajú nelegálne peniaze. Na veľký problém málokedy funguje nejaké osamelé riešenie, preto ani v tomto prípade nestačia štátom dotované poukážky či nové ministerstvo. Ale to neznamená, že by vláda nemala do tejto oblasti zasahovať. Komplexná štátna politika by mohla sektoru významne pomôcť.
Menu
Menu
Menu
