Skupina občanov Slovenskej republiky protestovala proti pracovnej ceste predsedu vlády do Moskvy. Iná skupina občanov Slovenskej republiky – početne minimálne dvojnásobná – vyslovila na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave predsedovi vlády za túto cestu podporu. O proteste prvej skupiny informovali všetky médiá – aj tie, ktoré majú plniť službu verejnosti, aj tie, ktoré si hovoria slobodné a súkromné. O podpore druhej skupiny, ktorá vyšla na verejnosť aj za cenu osktrakizácie, ani slovo.
O čo ide tej prvej skupine? Prečo má iné práva na slobodu v mediálnom priestore, ako tá druhá skupina? Vyjadruje záujem o lepší život pre všetkých obyvateľov, nielen tých vybraných, a preto má byť privilegovaná? Usiluje sa o pokoj, o mier? O priateľstvo rôznorodých?
Mohli by sa ísť opýtať, povedzme, ľudí do Prakoviec, čo si o ich počínaní myslia. Tých ľudí, čo majú problém kúpiť si chlieb, mlieko, maslo, zaplatiť elektrinu, plyn, priniesť každý mesiac domov výplatu za prácu. Nie príjemnú a obohacujúcu – ale predsa prácu. Prišli o ňu, lebo ich výrobky boli určené na ruský trh. A my nie sme solidárni s nimi, ale so sankciami, lebo musíme, lebo „západné hodnoty“…
Trúfam si povedať, že podporu predsedovi vlády vyslovila tá skupina občanov Slovenskej republiky na Hviezdoslavovom námestí, ktorá sa tam schádza a protestuje proti možným základniam NATO už od 12. marca 2015 práve v ich mene. Za mohutného ignorovania médií a za sarkastického posmeškovania Ľudovíta Kaníka (frakcia SDKÚ), ktorý obďaleč pri poháriku vtipkoval s čašníkmi a vysmieval sa zhromaždeným.
Ešte zo tri, štyri takéto listy osobností, ešte niekoľko ich relácií v médiách verejnej služby, ešte zopár ton nákladov novín – a pomer sympatií k Rusku vzrastie z doterajších 7 : 3 (ako zistil prieskum) na 9 : 1. Príliš tlačiť na pílu neznamená získať dôveru, iba podpíliť si konár.
Boh s nimi, ale prečo by si účet za ich záujmy mali odnášať na chrbtoch ľudia z hladových dolín?
Na snímkach účastníci demonštrácie proti základniam NATO 4. júna 2015.
Foto: Emil Polák
