NA DOSAH NÁDEJÍ

Samuel Sechaba má na pravej ruke roztvorených všetkých päť prstov. Na druhej ruke ukazuje ďalšie tri. Celkovo osem dôvodov, ktoré priamo ovplyvňujú jeho život a spôsobujú nedostatky v živote ostatných Basutov. Dôvodov, na ktoré sa pokúša poukázať, je však oveľa viac. ačnime jednoducho tvrdením, že africký kontinent nie je jedinou a samostatnou krajinou. Predstava, že je, získava na popularite, pričom tento fakt potvrdzuje množstvo krajín, ktoré sa geopoliticky či historicky prelínajú, množstvo problémov, ktoré vzájomne súvisia, a množstvo riešení, ktoré možno uplatiť takmer vždy v ktorejkoľvek africkej krajine. Rozsah súčasnej krízy nedostatku jedla, rozšírenia chorôb sa mení od krajiny ku krajine. Potrebným sa stáva osobitný pohľad na jednotlivé časti kontinentu. Väčšina krajín trpiacich krízou z nedostatku jedla patrí do skupiny tých, ktoré sa ešte stále zotavujú z vojnových konfliktov, usilujúc sa obnoviť svoje zdroje a ekonomiku (Západná Afrika, Sudán, Somálsko, Uganda, či Demokratická republika Kongo). Alebo krajiny, ktoré čelia pravidelným environmentálnym problémom, záplavám či, naopak, nepravidelným suchám (Etiópia, Niger, Mozambik atď.). Ani svetové prvenstvo afrického kontinentu v percente infikovaných HIV prevažne vo východných a južných regiónoch nie je v tomto smere zanedbateľným faktorom. Najviac to ovplyvňuje poľnohospodársku a ekonomickú produktivitu (ktorá je na pokraji už od počiatku 80-tych rokov). Spomínaných osem dôvodov má už po desaťročia dosah vo veľkej či menšej miere vo všetkých krajinách Afriky. Napriek doterajšiemu úsiliu sa neustále a priamo dotýkajú množstva ľudí a osobitne sa prejavujú v malých krajinách. Uzavretý kruh Na kopcoch, ktoré na východe predstavujú zvrásnenú tvár Lesotha, sa po stáročia vytvoril odlišný národ. Na väčšine územia basutskej ríše bol v 19. storočí zriadený britský protektorát Basutsko, v roku 1966 v rámci britského Spoločenstva prehlásený za samostatné a v súčasnosti už nezávislé kráľovstvo Lesotho. Po získaní nezávislosti v roku 1970 a počas vlády kráľa Mošešeho II. nastal v krajine štátny prevrat, ktorý krajinu zanechal v biede. Lesotho je (bohužiaľ) toho príkladom. V mnohých smeroch. Poukazuje na to, že celokontinentálne problémy sa najviac prejavujú v malých krajinách, na malom priestore, kde sa môžu prejaviť hromadne. Z približne dvojmiliónového Lesotha štvrtina obyvateľstva trpí nedostatkami. Údolia sa zdajú zelené. Pre obyvateľstvo, ktoré je rozptýlené mimo mestských regiónov a tým odkázané len na poľnohospodárstvo, sú teda obzvlášť dôležitou súčasťou života. Meniaca sa klíma nezabezpečuje dostatok dažďa a spôsobuje neúrodnosť zeme. Klíma je však rovnaká aj v susednej Juhoafrickej republike. Tu je však úrodnosť takmer bezproblémová a na vzostupe. Rozdiel spočíva v prerozdelení pôdy a rastúcom počte Basutov na malom území. Nedostatok zeme a migrácia sa tu vzájomne prepájajú a uzatvárajú kruh, ktorý takmer pripomína obrysy samotného Lesotha. Dažde prišli minulý rok neskoro. Spôsobili vysokú nezamestnanosť medzi ľuďmi, ktorí sú ešte stále závislí od úrody. „Na takýchto malých farmách nie je možné získať zamestnanie,“ vraví Sechaba. „Ak by bolo viacej zeme, vyrobili by sme viac.“ Susedná Juhoafrická republika sama zápasí s vysokou mierou nezamestnanosti. Usiluje sa ju potláčať, ale napriek tomu je jej percento priveľké. Rovnako aj v krajine, ktorá je niekoľkokrát menšia. Modernizácia trhu JAR vytlačila Basutov naspäť do Lesotha. Prestali byť žiadaní ako kedysi, keď pracovali ako lacná pracovná sila v juhoafrických diamantových baniach. Ich život je spätý s poľnohospodárstvom a chovom, ktoré sú v susednej alma mater na ústupe. Hospodárske problémy sa na malom území krajiny stupňujú a začínajú spôsobovať, že oblasť sa stáva závislá od pomoci. Nevidím, nepočujem, nevravím Lesotho mlčí. V diskusii o rozširujúcom sa HIV trpí predsudkami. Tretina celkovej populácie Basutov je infikovaná HIV. Nie viac ani menej, než v Juhoafrickej republike či v iných krajinách prevažne južnej a východnej Afriky. Ako rozptýlený sa však tento problém môže zdať menej naliehavým. V modernizujúcej sa krajine (JAR) dokonca potláčaným. Čo však s malou, tabuizovanou krajinou s takým veľkým percentom infikovaných, dodržiavajúcou tradície? Ako rozširovať diskusiu o HIV, keď sa nikto k svojmu infikovaniu nechce priznať? Ako informovať o pohlavnej chorobe, keď sex je najväčším tabu? Sú to len detaily, ktoré však v konečnom dôsledku tvoria celok, podobne ako malé Lesotho dotvára mohutné rysy Afriky. Regionálne a národné rozdiely sú zrejmé. Rozprávaním o samotných krajinách len poukazujeme na celkové problémy. Čo sa skrýva za všetkými strasťami kontinentu, je v prvom rade bezmocnosť. Bezmocnosť vyplývajúca z nedostatkov a nedostatky z nemožnosti konať. Život sa tu pohybuje na tenkom pomedzí prežitia a prežívania. Náznaky riešení Podľa Nicholasa Crawforda zo Svetového potravinového programu (WFP) je v politickým cieľom zabezpečiť dostatok potravín v oblastiaach trpiacich nedostatkom či v krajinách závislých od pomoci. Podľa jeho odhadov by sa to malo dosiahnuť do roku 2015. Preventívne riešenia tejto alarmujúcej a zároveň naliehavej otázky možno predvídať v investíciách do afrického poľnohospodárskeho sektora, odstránenia trhových bariér a investícii do výskumu afrického hospodárstva, analýze výhod trhu a samotnej ponuky, ktorou mnohé africké krajiny disponujú. Z afrického brehu v rámci tejto otázky zaznievajú aj názory Tajudeen Abdul-Raheema, riaditeľa organizácie Justice Africa, ktorý tvrdí, že pretrvávajúcim problém je bezmocnosť krajín. „Suchá či záplavy a vojny sa môžu a dejú aj na iných miestach, hladomor pretrváva pre bezmocnosť afrického ľudu, a bezmocnosť vyplýva z hladomoru,“ tvrdí Raheem. Počet pracovných miest na severe Lesotha sa začína zvyšovať vďaka projektu najväčšej vodnej elektrárne v Afrike. Dôvody vzniku elektrárne KatseDam na lesothskej vrchovine sú geografické. Severné Lesotho má v nich prvenstvo. Vyznačuje sa svojou samostatnosťou, je umiestnené v Juhoafrickej republike, je neustále zásobované pre africké krajiny toľko potrebnou vodou z pohraničných Dračích hôr. Práve na príklade tejto útlej krajiny a hodnotiac tieto priority si možno uvedomiť, v čom spočívajú prednosti afrických krajín. V mnohých pod pokrývkou ekonomickej nevyspelosti, sociálnych rozdielov a životných nedostatkov, pretrváva potenciál pracovnej sily, hospodárskych surovín, rovnako ako priaznivých podmienok na vývoj. Stáva sa závislou od pomoci väčšinou preto, že nie je schopná postaviť sa sama na vlastné nohy. „Je to uzavretý kruh. Čo mení prírodné aj neprírodné katastrofy na hladomor, chronický hlad, hromadné umieranie, je vzťah rozdelenia moci medzi obete a tých, ktorí kontrolujú, rozhodujú a určujú.“ (Raheem) V čom spočívajú vyhliadky do budúcnosi, ktoré majú africkému kontinentu v mnohých jeho častiach zrazených na kolená pomôcť? Afrika hľadá spasiteľskú pomoc vo svete. Čo možno pritom prehliada, je, že svet začína prahnúť po Afrike. Smutná pravda Kto sú v skutočnosti humanitárne organizácie? Majú ľudia, ktorým slúžia, vlastný vplyv na dosah operácií a vôbec možnosť vystúpiť z tieňa objektov súcitu? Smutná pravda, ktorá sadá na Afriku, je, že väčšinou súcitný pohľad na africký národ upriamuje pozornosť na neustále „krízy“, ale neprekračuje stereotypný obraz Afričanov volajúcich po pomoci. Naliehavosť, s akou je sprevádzaná každá kríza na kontinente, otvára západné peňaženky a len dočasne vyplňuje diery, ktoré vznikli. Trvalý princíp pomoci africkým krajinám, umožňujúci samotným národom chytiť sa stebla, stále uniká. V niektorých prípadoch krachuje na nedostatočnom prerozdelení či chamtivosti vedúcich zložiek. Treba priznať, že z africkej biedy sa v mnohom stala príležitosť na budovanie si kariéry, či multimiliónový pNeznámy známy: Kenneth Anger alebo „magický“ svetodnik s miestnymi, národnými či medzinárodnými investíciami v stávke. Svet však nedlhuje Afričanom zabezpečený život, ale pri všetkej úprimnosti hádam len pomocnú ruku, ktorá v mnohých prípadoch nemusí byť nedosiahnuteľná. Autor je reportér a redaktor portálu a zároveň študent žurnalistiky