Dvanásť mesiačikov vytrvalo sedelo pri ohníku, napriek tomu, že výdavky za palivo a energiu medzitým neúmerne vzrástli. Zdalo by sa, že lesnej čistinky sa politické excesy netýkajú, pretože jednotliví mesiačikovia sa až dosiaľ vzorne striedali vo vláde. Pravda, výsledky ich vládnutia neprijímali ľudia až tak zhovievavo, ako v nedávnej minulosti, ale darmo – demokracia je demokracia. Skutočným dôvodom nespokojnosti občanov a zúfalstva meteorológov boli medzirezortné rokovania o kompetenciách jednotlivých mesiačikov, ktoré vyvolala požiadavka Európskej únie, aby sa v rámci európskych noriem podobalo leto na jeseň a zima na jar.
„Bude to trochu problém,“ prehovoril december. „Ja mám totiž podľa tradície hrubý kožuch a bude mi priteplo.“
„Je tam toho,“ oponoval mu apríl – Mesiac vtákov. „Tak si kožuch trochu rozopneš, a bude to. Ale čo vtáctvo nebeské? Dokáže pri takomto neporiadku v počasí vôbec odhadnúť, kedy hniezdiť a kedy letieť do teplých krajín?“
„Vtáctvo nie je podstatné,“ zahriakol ho november, ktorý sa už niekoľko rokov hrdil prívlastkom nežný. „Stačí iba zmeny demokraticky odsúhlasiť, a všetko bude fungovať automaticky ako trhový mechanizmus.“
O fungovaní trhového mechanizmu mali mesiačikovia svoje informácie, a tak im dobre padlo, keď sa ujal slova marec – Mesiac knihy: „Americký spisovateľ John Wyndham napísal: Prečo som bol odsúdený na život v demokracii, kde má každý hlupák rovnaké hlasovacie právo ako rozumný človek? Keby sa všetka energia vynaložená na získavanie hlasov rozumne využila, akým štátom sme mohli byť!“
„Pozrite sa, priatelia,“ ozval sa júl, známy ako ľahtikársky dovolenkový mesiačik, „v tejto krajine sú skutočne vážne nedostatky. Darmo sa chceme vyrovnať svetu. Máme u nás ničivé tornáda a hurikány? Nemáme! Máme veľkoplošné záplavy? Nemáme! Máme obrovské lesné požiare? Takisto nemáme! Tak ako potom chceme držať krok s najvyspelejšími krajinami?“
„Veru, veru,“ pritakal august. „Dokonca ani nájazdy sarančí sme ešte na Slovensku nezaznamenali, a to už vôbec nehovorím o malárii, žltej zimnici a cholere.“
„Nemali sme tu dokonca ani poriadny hladomor, hoci vo výskyte tuberkulózy sa začíname viditeľne zlepšovať,“ pridal sa október, na čo niekoľkí mesiačikovia nesúhlasne zamrmlali čosi v tom zmysle, že práve október by mal kvôli svojej revolučnej sovietskej minulosti držať zobák, lebo dejiny nemožno oklamať.
„Dejiny,“ prehovoril opäť marec – Mesiac knihy, „predsa nie sú nič iné ako cesto zložené z tradície, z toho, čo sa zachovalo náhodne alebo zámerne, a z toho cesta si ďalšie generácie vymiesia obraz podľa svojej predstavy. Falzifikáty a naše omyly tvoria tmel týchto obrazov, robia ich trvácnymi a uchopiteľnými. Práve preto, ako napísal nemecký spisovateľ Christoph Hein, sú naše múdrosti také presvedčivé.“
„Práve som sa vrátil z Hradu…,“ začal hovoriť február, ktorý mal neutešenú prezývku Víťazný, no všetci sa hneď naňho vrhli, že keď neprestane, hodia ho do pahreby.
Mesiačikovia sa prekrikovali, navzájom si skákali do reči a tu jeden, tu druhý hrozili, že vystúpia z kalendárnej koalície. Keď prišla Maruška, ktorá im tlmočila požiadavku svojej macochy, odmietli je vydať sezónne i mimosezónne lesné plody s odôvodnením, že nie sú sociálnou ustanovizňou a že sa má každý starať sám o seba.
„Mali by sme čosi urobiť,“ povedal máj.
„Ty mlč! Ty si najfalošnejší spomedzi nás,“ zahriakol ho január. „Začínaš Sviatkom práce, a pritom sa vydávaš za mesiac lásky. A vôbec, je načase oddeliť plevel od zrna a konečne sa riadne prelustrovať.“
Čo povedali, to aj urobili. Oddelili plevel od zrna a zrno vyhodili. Kruh okolo ohníka museli okamžite opustiť mesiačiky február (z dôvodu, ktorý sme už spomenuli), apríl kvôli narodeniu V. I. Lenina, máj za nehanebnú oslavu práce, august kvôli vpádu spojeneckých vojsk, október i november za nejasnosti spojené s dátumom Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, a december za to, že v časoch totality ľahkovážne vymenil Ježiška za Deda Mráza. Zvyšné mesiačiky sa potom svorne prihlásili k ideálom zjednoteného sveta a zaviazali sa, že v krátkom čase zriadia na Slovensku aspoň jednu činnú sopku.
