Vladimír Špidla, ktorého XXX. zjazd Českej strany sociálnodemokratickej nedávno zvolil za svojho predsedu, pripomína svojím výzorom šéfa francúzskych socialistov Lionela Jospina a k politike, ktorú presadzuje spomínaná strana, sa aj hlási. Jospin svojho času povedal, že „hoci je nutné odpovedať na požiadavky svetovej ekonomiky, neopustíme sociálny model, ktorý sme budovali v priebehu minulého polstoročia“. Svojimi doterajšími výrokmi, ale aj rozhodnutiami v politickej i odbornej rovine (ako minister práce a sociálnych vecí) toto smerovanie Špidla potvrdzuje.
Hoci jeho matka učila na katedre marxizmu-leninizmu VŠCHT, on sám nebol nikdy členom SSM a KSČ a aj preto sa ako vyštudovaný historik nemohol vo svojom odbore najskôr nikde uchytiť. Po krátkom období nezamestnanosti (na národnom výbore mu o tom aj vydali potvrdenie) robil v mliekárňach, na píle, skladal drevo, pracoval v sklade kulís i ako poštár. Až neskôr sa mu podarilo uchytiť v okresnom múzeu v rodnom Jindřichovom Hradci. Po novembri 1989 sa stal riaditeľom tamojšieho úradu práce. V Českých Budejoviciach zakladal Občianske fórum a sociálnu demokraciu (Zeman vstúpil do ČSSD až roku 1992). Pred zjazdom ČSSD v Hradci Králové v roku 1993 (na ktorom Miloša Zemana zvolili za predsedu strany) sa v pražskej organizácii pripojil k Zemanovmu tímu a v roku 1997 na druhom bohumínskom zjazde ho zvolili za prvého podpredsedu ČSSD (na návrh Stanislava Grossa, ktorý chcel odstaviť Zemanovho kandidáta Havlíčka). Zeman ho na ďalšom zjazde sám označil za svojho nástupcu, pretože sa mu páčila jeho pracovitosť a loajálnosť. Napriek nej však niekoľkokrát hlasoval inak ako Zeman – napríklad oproti nemu bol pri voľbe Havla za prezidenta proti a odmietol tiež podporiť v hlasovaní Tošovského úradnícku vládu.
Nielen členovia ČSSD ho označujú za politika nového štýlu, ktorý má nahradiť zemanovský konfrontačný prejav (veľmi účinný pri prebojúvaní sa ČSSD na súčasné pozície) uhladeným pragmatickým, no pritom principiálnym prístupom, ktorý by zaručil, že ČSSD sa bude aj po budúcoročných voľbách podieľať na tvorení vlády, pokiaľ možno ako víťaz. Jeho postoj k zmluve s ODS nie je taký pevný ako Zemanov a má bližšie skôr ku koalícii. Ku KSČM sa stavia jednoznačne odmietavo, označujúc ju za „pravicovú stranu“, resp. tvrdí, že zatiaľ čo ČSSD je ľavicová strana, KSČM je strana, ktorá pracuje tiež s niektorými prvkami ľavicovej politiky. Komunistická strana podľa neho vytvorila autoritatívne režimy, a tým ľavicu na dlhé desaťročia zradila. Dnes KSČM nemá jeho dôveru a nechce spoluprácou s ňou otvárať cestu silám, o ktorých nevie, či nie sú v určitej podobe ochotné vytvárať autoritatívny režim. Je však presvedčený, že v dlhšej perspektíve (15 – 20 rokov) existuje priestor pre spoluprácu na určitých veciach.
Sociálna demokracia je podľa neho hnutie, ktoré je postavené na solidarite, rovnosti, spravodlivosti a slobode. Hnutím, ktoré sa usiluje o to, aby dlhodobé záujmy ľudí mali prednosť pred krátkodobými záujmami búrz. Hnutím, ktoré vie, že k právu a sociálnej spravodlivosti nevedie žiadna iná cesta, než zveriť moc ľuďom, nechať fungovať demokraciu, zregulovať trhové sily a prerozdeliť zisky. Je presvedčený, že na politike, ktorá smeruje k sprístupneniu zdravotnej starostlivosti, vzdelania a blahobytu všetkým, nikto nestratí a naopak všetci získajú.
Stanislav Gross je pôvodnou profesiou strojvodca, no v roku 1990 sa stal členom ČSSD a odvtedy sa naplno venuje politickej kariére. V rokoch 1990 až 1993 bol predsedom mladých sociálnych demokratov. Poslancom sa stal v roku 1992 a veľmi rýchlo sa stal predsedom poslaneckého klubu a podpredsedom snemovne. Z poslaneckých funkcií nastúpil neskôr do vládnej – stal sa ministrom vnútra a túto funkciu vcelku úspešne vykonáva dodnes. V ČSSD sa stal podpredsedom a na XXX. zjazde ho zvolili za prvého podpredsedu (najskôr kandidoval na predsednícku funkciu, no potom uznal za vhodnejšie vytvoriť tandem so Špidlom).
Vzhľadom na to, že len nedávno dovŕšil tridsiatku, je to závratná kariéra a niektorí politici tvrdia, že okolo roku 2004 sa môže stať premiérom. Vie mimoriadne dobre pracovať na svojom mediálnom obraze (na dokreslenie: ako jediný z politikov ČSSD prišiel počas nedávneho zjazdu neformálne pozrieť do tlačového strediska, kde s nami asi štvrť hodinku sledoval na monitoroch dianie v rokovacom sále a pritom poskytol niekoľko rozhovorov). Spolu s Petrou Buzkovou sa niekoľko rokov držia na najvyšších priečkach rebríčka obľúbených politikov (nedávno sa na štvrtú priečku prebojoval aj Špidla). Zaujímavé v tejto súvislosti je, že v prvej desiatke je sedem politikov ČSSD, no strana samotná je v preferenciách so 14 percentami až na štvrtom mieste za štvorkoalíciou, ODS a komunistami.
Gross, ktorý na zjazde v Hradci Králové ponúkol Zemanovi hlasy mladých sociálnych demokratov na podporu jeho predsedníckej kandidatúry výmenou za zvoliteľné miesto na kandidátke do parlamentných volieb, je dlhodobejšie vo vnútornej opozícii voči Zemanovi (spolu s Buzkovou). Zeman mu nemôže o.i. odpustiť, že na kandidátku ČSSD si presadil mladého Tomáša Teplíka, ktorý sa v marci 1997 prehlásil do poslaneckého klubu ODS. Znalec českej politickej scény a ČSSD zvlášť A. Mitrofanov v knižke Za fasádou Lidového domu označil Grossa za všetkými parlamentnými masťami mazaného politika, ktorého živlom sú procedurálne debaty a kuloárové dohody v snemovni, ktorý sa štylizuje do úlohy korektného umierneného politika brániaceho záujmy stredných vrstiev. Nemá síce veľkú vedomostnú základňu, no vynahradzuje to obdivuhodnou aktivitou a silou vôle. Je obdarený veľkou trpezlivosťou a vie vyčkávať.
Pokiaľ ide o jeho orientáciu, oproti Špidlovi, ktorý má voči Blairovi výhrady, Stanislav Gross šéfa britských labouristov obdivuje, no vzhľadom na to, že nie je ľavicovým intelektuálom ako Špidla, nevie formulovať tak pregnantne svoje predstavy. Ľudia ako Blair podľa neho „hrajú s verejnosťou férovejšiu a otvorenejšiu hru, pretože dokážu ľuďom povedať, že v dnešnej dobe nevystačíme s frázami a heslami typu Chceme viac pre pracujúcich, ale že musíme vedieť narábať s novými nástrojmi, ktoré sa ukazujú ako omnoho efektívnejšie. Napríklad s pozitívnou motiváciou, ktorá musí byť cieľom radu návrhov aj v sociálnej oblasti, aby ľudia mali sami chuť zapájať sa a riešiť problémy, ktoré sú v ich okolí“. Stanislav Gross nie je takou kapacitou ako Vladimír Špidla a evidentne si toho berie na seba veľa, keďže chce ešte viac posilňovať svoj vplyv. Postupne obsadzoval dôležité posty svojimi ľuďmi a touto politikou docielil, že sa ocitol na mieste prvého podpredsedu. Jeho štýl zákulisných ťahov však sváry v českej sociálnej demokracii neotupí a predseda Špidla bude mať v nasledujúcom roku ťažkú úlohu, aby udržal ČSSD v pozícii, ktorá by mohla viesť k víťazstvu.
