Pri príležitosti Medzinárodného dňa ľudských práv zverejnila Liga aktivistov pre ľudské práva výsledky monitorovania ľudských práv od roku 2000 až do súčasnosti. Ich aktivity mapovali činnosť súdnictva, orgánov činných v trestnom konaní a hospodárske a sociálne práva občanov. Liga sa sústredila na dve oblasti: dodržiavanie panstva práva (rule of law) a odstránenie všetkých foriem rasovej diskriminácie z radov súdnictva a orgánov činných v trestnom konaní pri výkone ich povolania a na dodržiavanie Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a Európskej sociálnej charty. Aj keď hodnotí kladne pokrok Slovenskej republiky pri plnení medzinárodných záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných dohovorov o ľudských právach, je znepokojená postupom orgánov činných v trestnom konaní – prokuratúrou, súdnictvom a policajnými orgánmi, ktoré nespravili dostatočné opatrenia na odstránenie všetkých foriem rasovej diskriminácie pri výkone svojich pracovných povinností. Dôkazmi tvrdení sú samotné prípady z monitorovania. Karol Sendrei Prípad Karola Sendreia z Magnezitoviec a jeho dvoch synov, ktorý sa stal 5. júla 2001, ukázal, ako polícia niekedy pristupuje k Rómom. Pri služobnom zásahu siedmich príslušníkov policajného zboru (OZ) v priestoroch Okresného oddelenia PZ v Jelšave a Revúcej utrpeli ujmu na zdraví a Karol Sendrei na následky mučenia zomrel. Deviateho októbra 2003 boli na základe uznesenia Najvyššieho súdu SR všetci obvinení z týchto trestných činov prepustení z väzby na slobodu. Do dnešného dňa nebolo v prípade Karola Sendreia ukončené ani prípravné konanie. Pritom synovia Karola Sendreia, ktorí sú v tomto prípade poškodení, boli podozriví z krádeže železného šrotu. Stalo sa to 13. júna 2002 a Okresný súd v Revúcej vyniesol rozsudok už 17. marca 2003 a 25. júna 2003 Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok potvrdil. V súčasnosti sú vo výkone trestu odňatia slobody. To je jeden z príkladov, že keď sú Rómovia páchateľmi trestných činov, vyšetrovanie a súdne konanie prebehne rýchlo a vo veľmi krátkom čase. Presne naopak je to, keď je páchateľom trestného činu Neróm. Orgány činné v trestnom konaní vedia o prijatých medzinárodných dohovoroch, ale v mojej praxi sa často stretávam s tým, že ich neaplikujú. Vyšetrovatelia manipulujú s dôkazmi, niekedy nechcú uznať rasový motív v trestnom konaní, respektíve použijú právnu kvalifikáciu, ktorá umožňuje nižšiu trestnú sadzbu, aj keď sú tu skutočnosti odôvodňujúce začatie trestného stíhania pre trestný čin vraždy, respektíve ťažkého ublíženia na zdraví s rasovým motívom. Toto tvrdenie sa dá dokázať aj na prípade Róma Milana D. z Holíča, ktorého v auguste 2001 v Holíči traja páchatelia po predchádzajúcej dohode bezdôvodne napadli, pričom v dôsledku útoku bol ohrozený na živote. Okresný súd uznesením z 20. októbra tohto roku rozhodol o prepustení páchateľov z väzby na slobodu. Trestné sadzby Liga zistila, že páchateľ rómskej národnosti automaticky dostane trest odňatia slobody s použitím vyššej trestnej sadzby ako páchatelia, ktorí nie sú rómskej národnosti. Napríklad v októbri 2001 Róm Štefan S. havaroval na osobnom vozidle, pričom došlo k úmrtiu jedného účastníka nehody. Pán S. pri nehode utrpel viaceré zranenia vrátane zlomeniny stehennej kosti s celkovou hospitalizáciou jeden mesiac. Bol odsúdený na osem rokov a štyri mesiace trestu odňatia slobody. Ďalším príkladom je Ernest T., ktorý v auguste 1996 po návrate z prechádzky s vnučkou sa pobil v autobuse a pri incidente útočníka bodol a ten na následky zranení zomrel. Bol odsúdený na dvanásť rokov v tretej nápravnovýchovnej skupine. Naopak, keď Nerómovia sú páchateľmi vo vzťahu k Rómom, dostávajú objektívne nízke tresty. Napríklad v okrese Michalovce pri dopravnej nehode, ktorú spôsobil vodič, ktorý šiel zvýšenou rýchlosťou, zahynuli dvaja občania rómskej národnosti. Vodič z miesta nehody ušiel bez toho, aby obetiam privolal alebo poskytol pomoc. Vyšetrovanie prípadu bolo zastavené a dodnes nebol nikto potrestaný, aj keď je páchateľ známy. Je objektívnou skutočnosťou, že niektorí sudcovia aplikujú nízke výmery trestných sadzieb na rasovo motivované trestné činy, ale úlohou dozorujúcich prokurátorov v prípravnom konaní je zabezpečiť adekvátnu právnu kvalifikáciu pre spomenuté trestné činy. Niektorí sudcovia pri ukladaní podmienečných trestov odňatia slobody argumentujú tým, že páchatelia sú mladiství a neboli v minulosti trestne stíhaní. Zastavenie trestného stíhania Keď súd vydá rozsudok, ktorý je v neprospech poškodeného v rasovo motivovaných trestných činoch, niektorí prokurátori sa vzdajú možnosti podať opravný prostriedok. Z toho vyplýva, že znemožnia poškodeným možnosť dovolať sa spravodlivosti a páchateľom je de facto umožnené v tejto vysoko nebezpečnej trestnej činnosti pokračovať. Samotní prokurátori zastavia trestné stíhanie v prípade rasovo motivovaného trestného činu. Z toho vyplýva, že niektorí prokurátori nemajú ochotu riešiť rasovo motivovanú trestnú činnosť. V roku 2001 bolo zastavených dvanásť prípadov rasovo motivovanej trestnej činnosti a v roku 2002 pätnásť prípadov. Príkladom je prípad spáchaný v roku 2001 v obci Gánovce, kde prokurátor zastavil vyšetrovanie, a rovnako aj prípad útoku na rómskych občanov z februára 2002 na Mlynárskej ulici v Košiciach. Prieťahy Ďalšou závažnou prekážkou pri riešení porušenia ľudských práv sú prieťahy v trestnom konaní, ktoré sú okrem iného spôsobené nevhodnou komplikovanosťou procesu, nedostatkami zákonodarstva alebo nevhodnou koordináciou orgánov. Prieťahy v konaní pripísateľné štátu môže zapríčiniť nezvyčajná dĺžka vyšetrovania, dlhé obdobie medzi skončením vyšetrovania podozrivého a vznesením obvinenia, prieťahy pri začatí vyšetrovania, pri skončení vyšetrovania, pomalosť pri vypočúvaní svedkov, pri zisťovaní vlastnej nepríslušnosti konať vo veci. Tento stav dokazuje priebeh vyšetrovania v prípade Karola Sendreia, v ktorom do dnešného dňa nie je ukončené ani prípravné konanie. Rovnako v prípade Jozefa P. z Čárov, ktoréhol v októbri 1999 bezdôvodne napadli neonacisti v Bratislave a napriek relevantným dôkazom nebol dodnes vynesený rozsudok. Róm Herman O. bol v auguste 2001 napadnutý príslušníkmi neonacistami a pomohol policajným orgánom identifikovať. V prípravnom konaní nebolo vydané žiadne relevantné rozhodnutie, čo preukazuje nečinnosť orgánov činných v trestnom konaní. Účinný prostriedok nápravy Samotné orgány činné v trestnom konaní pred novelou Trestného poriadku svojím rozhodnutím znemožňovali podať poškodeným v prípade porušenia ľudských práv účinný prostriedok nápravy. Pred 1. decembrom 2003 poškodený už nemohol podať sťažnosť proti zastaveniu trestného stíhania. Toto tvrdenie preukazuje prípad Rómky Marcely B. z Veľkého Krtíša, ktorej maloletý chlapec zomrel v júli 2002 v nemocnici v dôsledku zanedbania lekárskej starostlivosti. V septembri 2002 bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že tento skutok nie je trestným činom. Z postupu orgánov činných v trestnom konaní teda logicky vyplýva, že zbavenie práva na život nie je trestným činom. Rovnako aj v prípade poškodených Rómov z Gánoviec bolo v júni 2002 trestné stíhanie pre nedostatok dôkazov prerušené a sťažnosť poškodených bola zamietnutá ako podaná neoprávnenou osobou. Ekonómia Liga aktivistov pre ľudské práva pripomenula Slovenskej republike jej zodpovednosť a povinnosť, vyplývajúcu z článku 11 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorý hovorí: „Zmluvné strany paktu uznávajú právo každého na primeranú životnú úroveň pre seba i svoju rodinu, zahrňujúc do toho dostatočnú výživu, šatstvo a byt, a na neustále zlepšovanie životných podmienok.“ Zároveň upozornila na znenie článkov 30 a 31 Európskej sociálnej charty, ktorá zakotvuje právo na ochranu pred chudobou a sociálnym vylúčením a právo na bývanie. Podľa zistení ligy sa životná úroveň občanov v Slovenskej republike vo všeobecnosti zhoršuje. Ekonomické opatrenia najťažšie znáša sociálne a ekonomicky znevýhodnená vrstva spoločnosti. Vláda nepripravila nijaké kompenzačné opatrenia na znášanie zvolených ekonomických reforiem. Rastie cena základných potravín a ceny energií, aj keď tomu nezodpovedá rast reálnych miezd. Nie je pripravený adekvátny plán rozvoja bývania a mnohí ľudia nemajú základné štandardy bývania, a tak vzrastá vrstva bezdomovcov. Liga preto pripomenula vláde, aby vykonala opatrenia na to, aby štát mohol pokračovať v plnení povinností vyplývajúcich zo spomínaných dohovorov.