Modrý oceán nahradí konkurenciu

Kniha Stratégia modrého oceánu poukazuje na prelomový pohľad na tvorbu konkurenčnej stratégie podnikov. Používajú sa v nej úplne nové pojmy: modrý a červený oceán. Základná myšlienka vo svojej podstate neguje všetky známe postupy v konkurenčnom boji v doterajšom prostredí. Doterajšie postupy autori označujú ako krvavý – červený oceán konkurenčného boja. Navodzujú hypotézu o vytvorení trhového priestoru, v ktorom neexistuje konkurencia. Naznačujú, že perspektíva konkurenčného boja bude stále nižšia a budúcnosť úspechu vidia práve v modrých oceánoch. Modrý oceán je podľa nich jedinečný trhový priestor, ktorý našiel úplne nový produkt, prípadne službu, ktorá doteraz neexistovala a zároveň je lákavá pre konečného zákazníka. Autori uvádzajú vyše 150 príkladov strategických postupov vo vyše 30 odvetviach, v ktorých spoločnosť našla modrý oceán. Tým sa vyhla konkurencii a svojich doterajších konkurentov predbehla, prípadne vyradila a vytvorila nový trhový priestor. V prvej časti knihy autori na príkladoch z praxe opisujú stratégiu modrého oceánu, definujú jej nástroje a systémové rámce. Za jej základný kameň považujú hodnotové inovácie, ktoré znižujú celkové náklady a zároveň zvyšujú pridanú hodnotu pre zákazníka. V druhej časti naznačujú vlastnosti, ktoré by mala stratégia spĺňať. Medzi nimi uvádzajú „presiahnutie doterajšieho dopytu“, ktoré je veľmi dobre viditeľné na známej firme JCDecaux. Spoločnosť vytvorila modrý oceán v reklamných plochách tým, že venovala takmer všetkým väčším mestám v Európe zastávky hromadnej dopravy. Taktiež bude bezplatne zabezpečovať servis a prípadnú výmenu s tým, že súčasťou každého prístrešku sú reklamné plochy, ktoré má prenajaté za nákupnú cenu. Na rozdiel od doterajších reklám v mestách, umiestnených na bilboardoch a vo vozidlách MHD, dosiahla JCDecaux oveľa dlhšie pôsobenie reklamy na zákazníka. V tretej a poslednej časti W. Chan Kim a Renée Mauborgne naznačujú postup pri uskutočňovaní tejto stratégie. Podľa nich je základom úspechu prekonanie kľúčových organizačných prekážok a následné akomponovanie realizácie stratégie priamo ako jej súčasti. Autori však nezabezpečili dlhodobé fungovanie modrých oceánov, pretože do zvrchovaného trhového priestoru začnú časom vstupovať aj ďalšie spoločnosti. Tým sa myšlienka modrého oceánu vytráca, opäť sa zafarbí na červeno a spustí sa konkurenčný boj. Takže celá teória o úspechu modrých oceánov sa nedá pokladať za dlhodobú, ale maximálne strednodobú v závislosti od odvetvia. Kniha nepodáva presný návod na vytvorenie modrého oceánu, ale iba opisuje už existujúce. Napriek tomu je veľkým prínosom pre podnikové stratégie najmä v časoch globálnej finančnej krízy, ponúka návod na prežitie. Pre náš podnikateľský svet by bolo vhodné slovenské vydanie. Autor je študent Fakulty manažmentu UK Bratislava (Stratégie modrého oceánu – Umění vytvořit si svrchovaný tržní prostor a vyřadit tak konkurenty ze hry, W. Chan Kim a Renée Mauborgne, Management press, Praha 2006.)