Čítanka moderní slovenské literatury pro střední školy, zostavená Antonom Balážom a Vladimírom Petríkom, ktorú vydal Slovensko-český klub s podporou Ministerstva školstva, mládeže a telesnej výchovy Českej republiky v spolupráci so Slovenským literárnym centrom v Bratislave a Slovenským literárnym klubom v Českej republike, je pozoruhodným edičným projektom približujúcim českému príjemcovi v reprezentatívnom výbere slovenskú literatúru uplynulého polstoročia. Vzťahy českej a slovenskej kultúry a literatúry v uplynulom desaťročí sú poznačené istou asymetriou. Kým recepcia českej kultúry na Slovensku je porovnateľná so stavom v rokoch spoločného súžitia v jednom štátnom útvare, pre kultúrne „prúdenie“ v opačnom smere to už tak celkom neplatí. Ako potvrdili i viaceré prieskumy realizované v Českej republike, slovenčina už nie je pre české deti a mladých ľudí takou samozrejmosťou ako pre generáciu ich rodičov, odchovaných v „bilingválnom“ prostredí bývalej československej federácie. Na jednej strane ide o prirodzený vzťah väčšej a menšej kultúry, z ktorých slovenská patrí skôr k tej prijímajúcej, no na druhej strane sa pociťuje potreba prekonať túto kultúrnu asymetriu a výraznejšie priblížiť slovenskú kultúru súčasnému českému prijímateľovi predovšetkým z radov dnešnej mladšej generácie. Čítanka moderní slovenské literatury pro střední školy patrí do radu publikácií, ktoré sa snažia práve o takéto priblíženie, hoci limitované didakticky zameraným žánrom stredoškolskej čítanky. Svojím charakterom nadväzuje na rad slovakistických publikácií vydaných v Českej republike v uplynulých rokoch, pripomeňme predovšetkým prvý „porevolučný“ Slovník slovenských spisovateľov vydaný pražským vydavateľstvom Libri v roku 1999, či sériu slovakistických zborníkov každoročne vydávaných Ústavom slavistiky Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne. Zostavovatelia Čítanky moderní slovenské literatury pro střední školy, prozaik a publicista Anton Baláž a literárny historik a kritik Vladimír Petrík, stáli pred neľahkou úlohou. Zostaviť reprezentatívny výber literárnych textov vzťahujúcich sa k chronologickému úseku približne päťdesiatich rokov, a pritom zohľadniť potreby cieľovej skupiny (stredoškolský študent) a „vmestiť sa“ do žánrovo-tematických obmedzení publikácie, akou je školská čítanka, je možné iba za cenu výraznejšej selekcie, ale aj istých zjednodušení, vyplývajúcich z pedagogického a didaktického poslania textov tohto typu. Nemá preto zmysel zaoberať sa na tomto mieste otázkami typu, kto v čítanke je a kto nie je, resp. kto by tam mal, či nemal byť (zopár mien by možno stálo za diskusiu). Čo treba na čítanke predovšetkým oceniť, je jej jazykový aspekt. Ukážky z prozaických , básnických a dramatických textov ponechali editori v slovenskom origináli, čím ich priblížili českému čitateľovi v autentickej jazykovej podobe, no v prípade menej zrozumiteľných slovenských slov a výrazov ich doplnili vo forme poznámok pod čiarou českými ekvivalentmi (čo zároveň slúži, hoci paradoxne, ako zaujímavý príklad slovensko-českého, či česko-slovenského jazykového „vzďaľovania sa“). Azda najväčšieho zjednodušenia, ktoré nie je ospravedlniteľné žiadnym odvolávaním sa na didakticko-pedagogické zameranie textu čítanky, sa autori dopustili v úvodnej literárnohistorickej stati stručne oboznamujúcej českého čitateľa s dejinami slovenskej literatúry. Prehnaná ambícia editorov podať ako úvod k dejinám „současné slovenské literatury“ kváziliterárnohistorickú retrospektívu pod názvom „Tisíciletí předtím“, ktorá sa začína staroslovienskym Proglasom, vyznieva skôr skresľujúco ako účelne. Schematické tvrdenie typu „Slovenská literatura se jako svébytný umělecký fenomén začala formovat v epoše národního obrození – od 80. let 18. století“ (s. 5), použité editormi, popiera historickú kontinuálnosť vývinu slovenskej literatúry v predobrodeneckom období, a navyše nepriamo vyvoláva ahistorickú predstavu o slovenskej literatúre, rodiacej sa z akéhosi nulového bodu až v obrodeneckom období, čo naša literárna historiografia dávno vyvrátila. Namiesto tohto schematického, zjednodušujúceho a zavádzajúceho historizovania (bez ktorého by čítanka na svojej príťažlivosti isto nič nestratila) mohlo dostať väčší priestor precíznejšie vykreslenie kontúr vývinu modernej slovenskej literatúry, ku ktorej je čítanka primárne viazaná textovým materiálom. Napriek tomuto detailu je Čítanka moderní slovenské literatury pro střední školy zaujímavou publikáciou znovuobjavujúcou pre českého čitateľa modernú slovenskú literatúru v jej žánrovej, tematickej a názorovej pestrosti a jazykovej autenticite.
Autor je vysokoškolský pedagóg a literárny historik
(Anton Baláž a Vladimír Petrík (ed.): Čítanka moderní slovenské literatury pro střední školy. Slovensko-český klub, Ministerstvo školstva, mládeže a telesnej výchovy ČR, Slovenské literárne centrum a Slovenský literárny klub v ČR 2003, 176 strán)
