Snom každého novinára mužského pohlavia je rozhovor s víťazkou súťaže o kráľovnú krásy. Keď sa nedávno jedna z našich novodobých bohýň vrátila z fotografovania pre exkluzívny časopis v exotickej krajine, hrdinsky som prerazil kordón čakateľov na autogram a pozval ju na pohárik za redakčné peniaze. V príjemnom rozhovore som potom položil zopár šteklivých otázok týkajúcich sa práce, súkromia a iných netradičných tém.
E.Z.: Práve ste sa vrátili z istej ďalekej ostrovnej krajiny. Ako na vás zapôsobila?
Modelka: Úžasne. Všetko je tam také iné. Väčšina obyvateľov sú tuším hinduisti alebo moslimovia, jednoducho, stavajú také nádherné chrámy a všetci sú takí srdeční a milí.
E.Z.: Pri nedávnych nepokojoch na priľahlých ostrovoch podľa agentúrnych správ chytených protivníkov z cudzích kmeňov stínali mačetou a ich srdcia si opekali.
M.: Áno? Ó, myslím, že vy novinári ste to trochu nafúkli. V hoteli, kde som bývala…
E.Z.: Nechajme to tak. Aké sú vaše plány do budúcnosti?
M.: Na jeseň mám fotiť pre Weirdo, potom budem propagovať kozmetiku Sticky. A cez zimu idem otvárať šampionát v ping-pongu.
E.Z.: To je vzhľadom na asociáciu s vašimi, é, dimenziami takmer až urážlivé…
M.: Vy lichotník!
E.Z.: Berte to ako pokus o kompliment.
M.: Ďakujem, dobre to padne. Viete, práca modelky nie je taká jednoduchá, ako si ju väčšina ľudí predstavuje. Je to samá drina od rána do večera, strašne namáhavé…
E.Z.: To musí byť nepríjemné. Ja napríklad ako novinár každý večer prídem domov z krčmy, zubami ostrúham ceruzku a napísaný článok pošlem po poštovej holubici do redakcie.
M.: Aha…
E.Z.: To bol vtip. Vráťme sa k vašim plánom…
M.: Prepáčte, nahrávate to?
E.Z.: Isteže, tu je diktafón… Dočerta, teraz vidím, že sa nejako netočí.
M.: To mi je ľúto.
E.Z.: Ten šrot sa nejako pokazil, nemôžem ho zapnúť.
M.: Nedá sa to takto… violá, ide.
E.Z.: Vážne. Hm, ďakujem.
