Nedávno sa vo Frankfurte nad Mohanom uskutočnil pred sídlami najväčších nemeckých bánk Sviatok ľudskosti, ktorým jeho účastníci chceli protestovať proti ich moci. Podporilo ho niekoľko časopisov, zástupcovia odborárov, predstavitelia PDS, SPD, kresťania (Bieli bratia proti Nemeckej banke) a mnoho iných organizácií.
Spolu so známymi umelcami ako je Konstantin Wecker, vystúpili aj Gregor Gysi, Hermann Scheer, Daniela Dahn, Jean Ziegeler, Eberhard Czichon a Pierre Bourdieu. Symbolicky bol prítomný aj Antonio Gramsci, ktorý v roku 1938 zomrel vo fašistickom väzení. Bol to on, ktorý veľmi skoro zistil, že historický pokrok – vtedy išlo o porážku fašizmu a o znovunastolenie demokracie – môže ľavica dosiahnuť len v nadstraníckych spojeniach, ktoré siahajú až do tábora buržoázie. Od myšlienky ľudového frontu moskovského razenia sa Gramsci odlišoval tým, že nástojil na tom, aby toto spojenectvo bolo určované demokratickými princípmi. Vo svojom poslednom odkaze pre Komunistickú stranu Talianska zdôrazňoval, že po úspechu spojencov v odboji nesmie nasledovať nijaká diktatúra proletariátu, že strana sa musí podieľať na ústavodarnom zhromaždení.
Obnoviť nezávislosť konania Mimoriadny význam pri vytváraní takýchto spojenectiev Gramsci pripisoval intelektuálom rôznych odvetví: umelcom, technikom, vedcom, učiteľom. Pojem osvietenstva je tu zreteľne prítomný a k tomu v modernej podobe: intelektuál je – a to zdôrazňoval už aj Brecht – nielen učiteľom, ale i žiakom. Pierre Bordieu sa neodvoláva na Gramsciho, ani na iných klasikov marxistického myslenia. Aj on však prispieva k vytváraniu sietí intelektuálov, ktoré by mohli byť multiplikátormi sociálnych hnutí proti moci veľkých peňazí a proti pokračujúcemu ničeniu životnej základne všetkých ľudí. Je to len zdanlivý paradox, že práve v podmienkach demokracie sa intelektuáli tak málo angažujú. Veľká časť prác Pierra Bourdieua sa zaoberá kritikou materiálnej závislosti intelektuálov od moci peňazí, ktorá je taká silná, že stihla už takmer úplne zničiť nezávislosť myslenia. Obnoviť túto nezávislosť a tak umožniť, aby sa myslenie stalo užitočným pre všetkých, možno podľa Bourdieua len zosilnením štátnej zodpovednosti za vzdelanie a sociálne úlohy v širokom zmysle slova. A pretože to nebola ľavica, ktorá spôsobuje odumieranie štátu, ale moc peňazí, potrebujeme novú diskusiu o funkcii štátu. Vystúpenia francúzskeho sociológa vyvolávajú v mnohých médiách záchvaty nenávisti, ktoré prezrádzajú strach z toho, že za fúziami veľkých peňazí by mohli nasledovať fúzie ponížených a urazených.
Hrozba novej vojny Usporiadatelia Sviatku ľudskosti pozvali aktivistov z Európy i z iných kontinentov, aby mohli diskutovať o spoločných záujmoch. Už dávno nejde iba o sociálne, ale aj ekologické záležitosti, ktoré toto spojenectvo robia nevyhnutným. Herman Scheer nedávno ukázal, že Deutsche Bank a Dresdner Bank môžeme považovať doslova za „manažérov klimatickej katastrofy“, spolu s tisíckami lobistov, ktorí politikom a verejnej mienke vnucujú predstavu, že fosílne palivá a jadrová energetika musia zostať základom našich systémov získavania energie. Keď sa však ťažisko nepresunie na slnečnú energiu, tak podľa Scheera už o niekoľko desaťročí vypukne tá najhroznejšia zo všetkých vojen – vojna o energetické zdroje. V poslednom čase dramaticky sa stupňujúcu nerovnomernosť ekonomického vývoja doteraz posilňovala aj svetová mocnosť, ktorou sú veľké peniaze. Sprevádzala ju aj nerovnomernosťou odporu. Bolo by mimoriadnym úspechom, keby 1. mája 2001 Chiapas v Mexiku a študenti vo Frankfurte požadovali spoločne istý minimálny konsenzus o kontrole kapitálových tokov.
Autori sú prispievatelia týždenníka Freitag
