Mne je toho Ivana Štefunka normálne ľúto. Vyviňovať sa redaktorom .týždna za to, že bol kedysi ľavičiarom a volil Smer, uf, to chce silný žalúdok. Hovoríme o tom istom .týždni, ktorý obhajoval americké vraždenie v Iraku, všetky neoliberálne miklošovské svinstvá, všetky tie skorumpované gorily…
Kedysi sme spoločne považovali .týždeň za rovnako stupídnych extrémistov, ako boli náckovia. Dnes sa odrazu Ivan zalieča čitateľom ultrapravice tým, že kope do Smeru, zľahčuje svoju voľakedajšiu kritiku Dzurindu a ospravedlňuje sa za to, že bol kedysi sociálny demokrat. Ach jaj.
Život píše aj smutné príbehy. Kedysi písal tvrdé ľavicové články do Slova (neboj, Ivan, aj tie na teba začnú sulíkovci vyťahovať, lebo im šliapeš do kapusty), no dnes sa kamaráti s jehovistami slovenskej žurnalistiky Hríba a Kordu.
Ako bonus sa rozhovor s Ivanom objavil v čísle, v ktorom títo „mozgoví titáni“ na prvej strane zhovaďujú českého prezidenta spôsobom, ktorý nápadne pripomína nacistické karikatúry židoboľševikov. Hlúpe, veľmi hlúpe. Od Hríba to sedí, iba potvrdzuje svoj intelektuálny potenciál. Ale Ivan? Spolčovať sa s týmito? Dá sa klesnúť ešte hlbšie? Fakt zlé.
Status na FB, 29. 1. 2018
