Miroslav Brück

Kmitanie vánku Čo si myslieť o ceste ktorá sa láme a zapadá o vode ktorá márnotratne uniká o vráske vystupujúcej z kaviarenského zrkadla o tvojich ústach strácajúcich odstup od mojich úst všetko len pre krátkosť vášne Čo si teda počať s týmto dlhým eruptívnym dňom s rozpukanou tmou plnou odrenín musíš si predsa o tom niečo myslieť o moste s mávajúcim starcom o liste letiacom medzi ulicami o bodavom pohľade cudzej ženy všetko pre večnosť alebo zabudnutie Zrenie Je pred vinobraním a sny už musíš tajiť z pripálenej síry a orechových šupín stúpa dym z moravských polí preráža vôňa železničiarskeho oleja a vtáčích hniezd zakopávaš o pytliacke oká (horiace tekvice sú pred vznietením) Hroty tvojich pŕs sa napokon obrátili proti slnku aj proti mne všetko sa otáča a vyfarbuje v nečakanom zovretí (hoci pôvodne to malo byť belasé a pokojné) Obrana Toto gesto na samom začiatku jesene: s ostrihanými vlasmi a schúlená do seba na chladnúcom prahu Čo chceš ešte zachraňovať lístie preniká stále hlbšie do vnútrozemia topole sa ohýbajú nad divokým splavom a ľahostajné kamene podrezávajú dno (Krajinné stopy sa sarkasticky zatvorili aby možnosť návratu nebola ani teoretická) Toto gesto – nahé a neprekrývajúce ťa akoby vymedzilo priestor organizovanej tme (zavádzajúca predstava: byť mimo nej) Jesenný exteriér Prímestská časť Bažantnica trasľavé obrubníky podliezajú rannú hmlu nedeľní návštevníci v klobúkoch sú len epizódny komparz dominujúci filmový záber: posledná vôľa klesajúceho lístia Do seba Kto má ešte odvahu pozastaviť sa nad lúkou nad vyvráteným stromom nad vyčkávajúcim supom nad riečnym kameňom posúvajúcim sa z leta do zimy Kto má odvahu vracať sa k tomu prijímať to vynášať to s presvedčením pred seba Výšky Lietadlo v prázdninovom vytržení stúpa v olivovom vzduchu ale nebo je nedosiahnuteľné Rovnako aj voda so svojim spasiteľským dnom darovaný priestor sa však neuzatvára ako z opakovaného záberu vychádzaš z jazera z mora les dýcha pod tvoje neprístupné vlasy odskakujúca soľ praská pod stehnami vôňa tvojej odovzdanej pokožky mizne v sajúcom vetre Večné odkazy to nie sme my lietadlo stúpa voda v trópoch klesá jašterička vyplňuje poľnú puklinu sme v tom až po krk ranní cestujúci bez mapy To nepomenované To vypovedané a čiastočne zaznamenané možno už aj odcudzené to selektované a vycizelované a radené do súvislostí s nádejou na spriehľadnenie na čítanie z dna ale ešte viacej hmly a tmy a visiacej interpunkcie To pribúdajúce prepadajúce sa a zachytené do pavúčích sietí (čakajúce na ozvenu) to naaranžované a estetizujúce podliehajúce rannému presakovaniu trávy Miroslav Brück sa narodil 9. 7. 1964 v Skalici, kde aj dodnes žije a pracuje. Vydal básnické zbierky Noc, tráva v pozadí (1989), Pokušenie veriť (1993), Nočné ostrovy a iné záchrany (1997), Orientačná mapa na zimu (2001), Hraničná cesta (2005).