Ministri sa nedohodli, platenie sa odkladá

Zavedenie školného na vysokých školách sa odkladá minimálne o trištvrte roka. Rozhodla tak vláda a uložila ministrovi školstva návrh prepracovať. Prekvapením je, že proti predloženému návrhu sa postavil práve Ivan Mikloš, ktorý je už dávnym zástancom spoplatnenia štúdia. Námietky ministra financií, samozrejme, nie sú v prospech bezplatného štúdia. Práve naopak, navrhovaný model sa mu zdá priveľmi sociálny a oveľa radšej by videl, aby bol založený nie na sociálnych štipendiách, ale na pôžičkách. Nech by sme mohli s argumentmi Ivana Mikloša akokoľvek nesúhlasiť, v jednej výhrade mu treba dať za pravdu: aj napriek tomu, že sa od študentov vyberie približne 1,25 mld. korún, zrazu bude potrebných ďalších vyše tristo miliónov na dofinancovanie sociálneho systému. Hlavní tvorcovia zákona, matematici Martin Fronc a Peter Mederly, tak navrhli systém, ktorý podľa všetkého nemá v novodobej ekonomike konkurenciu. Spor medzi ministerstvami školstva a financií je celkom logický. Kým v osobe kresťanskodemokratického ministra Fronca predsa len nájdeme isté sociálne cítenie, minister Mikloš chce preniesť celú ťarchu financovania školstva na študentov. Aj z tohto dôvodu uprednostňuje pôžičky na úkor sociálnych štipendií. V experimentovaní so sociálnymi modelmi by si však obaja ministri mohli podať ruky. Nie je to tak dávno, čo Martin Fronc navrhol problém nedostatku pôžičiek riešiť dotovaním úrokov v komerčných bankách. O pár mesiacov neskôr už ten istý minister tvrdil, že takýto model nikdy nenavrhoval. Zato však odprezentoval porovnateľný model založený na štátnej garancii pôžičiek v komerčných bankách. Navrhovaný model v troskách Zásadnou námietkou ministra Mikloša voči novele zákona o vysokých školách sa podľa všetkého takmer úplne zrúti Froncov model sociálnej podpory študentov. Ak by totiž vybrané školné nešlo na sociálne štipendiá, ale na pôžičky, ohrozí prístup ku vzdelaniu najmenej majetných študentov. A práve podporou tejto vrstvy spoločnosti sa chváli minister školstva vo svojom návrhu. Zvýšenie počtu a objemu pôžičiek na úkor štipendií má v sebe aj ďalšie riziko. Aj napriek tomu, že už dnes existuje možnosť požičať si zo Študentského pôžičkového fondu, využíva ju len 7 percent študentov. To je len o niečo menej, ako je počet žiadateľov o pôžičku. Zdá sa tak, že aj napriek výhodnosti týchto pôžičiek sa študenti nechcú alebo nemôžu zadlžovať. Ťažko teda predpokladať, že počet žiadateľov o pôžičku sa zavedením školného nejako dramaticky zvýši. Na druhej strane, nízkoúročené pôžičky s dlhou dobou splatnosti sú oveľa efektívnejšie ako veľký objem sociálnych štipendií. Študenti ich splácajú, až keď sú ekonomicky výkonní, úroky sa vracajú naspäť do pôžičkového fondu a dajú sa tak použiť na ďalšie pôžičky. To je zásadný rozdiel oproti Froncovmu modelu, ktorý chce finančne zaťažiť študentov už počas štúdia. Takýto model bez existencie dobrého sociálneho systému uplatňuje len máloktorá krajina Európskej únie. Model, ktorý by sa pre Slovensko asi najväčšmi hodil, by mal byť založený na rovnováhe sociálnych štipendií a pôžičiek. Štipendiá by poberali najmä tí, ktorí sa nachádzajú v zlej sociálnej situácii, a vyrovnávali by nerovnosť šancí. Pôžičky by zase umožňovali zvýšiť si štandard počas štúdia tým, ktorí o to majú záujem. Nájsť vhodný pomer medzi sociálnymi štipendiami a pôžičkami však vôbec nie je jednoduché. Na riešenie tohto problému je nevyhnutné poznať sociálnu situáciu študentov a analyzovať dôsledky zavedenia spomínaného modelu do praxe. Na absenciu takejto štúdie už niekoľko rokov upozorňuje Študentská rada vysokých škôl. Relatívne komplexný prieskum sociálnej situácie študentov v súčasnosti realizuje Ústav informácií a prognóz školstva, jeho výsledky však budú k dispozícii až koncom roka, keď už bude školné schválené. Spoplatnenie nemusí prejsť Proti predloženému návrhu zákona sa postavila prakticky celá akademická obec vysokých škôl. Ministerstvo školstva však napriek tomu trvá na svojom návrhu a tvrdí, že školné zaviesť musí, pretože ho k tomu zaväzuje programové vyhlásenie vlády. Boli to však tí istí predstavitelia rezortu školstva, súčasný minister Martin Fronc a riaditeľ sekcie vysokých škôl Peter Mederly, ktorí v minulom volebnom období ako prví navrhli spoplatnenie štúdia. Pritom programové vyhlásenie jednoznačne garantovalo bezplatné školstvo. Novelou zákona o vysokých školách sa bude parlament zaoberať netradične až dvakrát. V prvej časti bude schvaľovať paragrafy, ktoré sa netýkajú školného, a poplatky za štúdium prídu na rad až koncom roka. Voči ministerskému návrhu novely vysokoškolského zákona okrem ministra financií vyjadril výhrady aj bývalý rektor Univerzity Komenského, poslanec za SDKÚ Ferdinand Devínsky. Podľa neho, ak nebude dobre pripravený sociálny systém, zákon nemusí prejsť. Zdá sa teda, že v otázke školného sa dočkáme ešte nejedného prekvapenia. V každom prípade už teraz je jasné, že školné nebude zavedené tak rýchlo, ako by si to ministerstvo školstva predstavovalo.