Narodil sa 16. septembra 1970. Absolvoval Fakultu elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity a Národohospodársku fakultu Ekonomickej univerzity v Bratislave. Od roku 1995 podnikal vo viacerých firmách, v rokoch 1997 až 2001 bol projektovým riaditeľom divízie satelitných komunikácií, v roku 2001 zástupcom výkonného riaditeľa v spoločnosti Telenor Slovakia. V období 2001 až 2006 pôsobil ako výkonný riaditeľ v International Satellite Communication. V júli 2006 ho ako nominanta strany Smer-SD vymenoval prezident za ministra financií. S hosťom Slova ministrom Jánom Počiatkom sa zhováral Michal Feik Slovensko sa ešte v minulom volebnom období stalo automobilovou veľmocou. To je však len jeden významný ekonomický pilier. Aký by mal byť ďalší? Nie je predsa možné stále sa spoliehať iba na svetový dopyt po autách a lacnú pracovnú silu. V slovenskom priemysle v súčasnosti okrem automobilového dominuje aj elektrotechnický priemysel a výroba kovových výrobkov. Z hľadiska 10 až 20 rokov však nie je možné orientovať ekonomiku len na zopár odvetví. Konkurenčná výhoda Slovenska nestojí iba na lacnej pracovnej sile, ale aj na priaznivom podnikateľskom prostredí a makroekonomickej stabilite. Náš štát má výbornú geografickú polohu v strednej Európe a je členom Európskej únie, Severoatlantickej aliancie, OECD, schengenského priestoru a od 1. januára 2009 aj eurozóny. Napriek svetovej hospodárskej kríze, ktorá priniesla pokles hrubého domáceho produktu v minulom roku 2009, očakávajú zahraničné inštitúcie ako Medzinárodný menový fond, Európska komisia a OECD jeden z najvyšších rastov v EÚ v roku 2010 práve na Slovensku. Atraktivita krajiny pre investorov narastá aj s podporou vzdelávania, výskumu, inovácií a budovaním dopravnej a energetickej infraštruktúry. To všetko by malo zvýšiť prílev investícií aj do ostatných oblastí. Má súčasná vláda koncept, ako pritiahnuť ďalšie investície, prípadne ako podporiť domácich producentov v iných oblastiach? Problematiku podpory zahraničných investícií zastrešuje ministerstvo hospodárstva, ktoré riadi a legislatívne upravuje podmienky poskytovania investičnej pomoci. Najdôležitejšie z pohľadu zvýšenia atraktivity Slovenska v očiach zahraničných investorov je dobudovanie potrebnej infraštruktúry, zabezpečenie dostatočne kvalifikovanej pracovnej sily investovaním do vzdelania, výskumu a inovácií a odstránenie regionálnych rozdielov na Slovensku. Súčasná vláda podporuje budovanie diaľnic prostredníctvom PPP projektov. Náklady na výstavbu a prevádzku za 30 rokov presiahnu 20 miliárd eur. Nie je to priveľká cena za rýchlejšiu výstavbu? Aká bude návratnosť? V rokoch 2010 až 2013 očakávame, že výstavba PPP projektov prinesie kumulatívne zvýšenie HDP o 0,3 percenta. Oveľa dôležitejší je však ich vplyv na ekonomiku z dlhodobého hľadiska, ktorý je významný najmä pri tranzitívnych a konvergujúcich ekonomikách. Na rast potenciálneho produktu totiž vplýva vo väčšej miere ako v prípade rozvinutých ekonomík. Zlepšenie infraštruktúry pozitívne vplýva na znižovanie regionálnych rozdielov, zvyšovanie zamestnanosti a zefektívnení výroby a pomáha rozvoju celého hospodárstva.. Prakticky celý svet dnes rieši problém globálnej hospodárskej krízy. Čo by malo byť východiskom na jej riešenie na Slovensku? Je svetová kríza dôsledkom systémových chýb v ekonomike alebo je to len dočasný jav? Pri kríze treba rozlišovať dva faktory: finančnú krízu, ktorá sa začala na hypotekárnom trhu v USA a rozšírila sa medzi finančné inštitúcie, Slovensko však zväčša obišla. A to z dôvodov nízkej zadlženosti, málo integrovaného bankového sektora či nerozvinutého trhu s derivátmi. Druhým faktorom je hospodárska kríza, do ktorej finančná prerástla a Slovensko zasiahla prostredníctvom medzinárodného obchodu. Finančná kríza bola výsledkom globálnych nerovnováh (prebytok úspor v Číne, ktorý pôsobí motivujúco na zadlžovanie v USA), ako aj nedostatočného dohľadu nad finančnými inštitúciami, ktoré sa dopúšťali rizikových a miestami až nelegálnych praktík. Kríza sa postupne preliala do reálnej ekonomiky, keď zasiahnuté banky sprísnili úverové štandardy a obmedzili poskytovanie úverov. To spôsobilo vlnu krachov a prepúšťaní, ktoré znížili dopyt domácností a firiem po tovaroch a službách. Keďže Slovensko má malú otvorenú ekonomiku, pokles dopytu našich obchodných partnerov priamo ovplyvnil našu hospodársku situáciu. Tlmiť dôsledky krízy pomohli stimulačné opatrenia koordinované na národnej i medzinárodnej úrovni. Východiskom z hospodárskej krízy by preto mala byť užšia medzinárodná kooperácia, či už pri odstraňovaní nerovnováh alebo riešení dopadov krízy. A v neposlednom rade aj dôslednejší dohľad nad finančnými inštitúciami. Z rastu HDP sa stala akoby modla. Nemal by sa však rast ekonomiky merať komplexnejšie, napríklad s ohľadom na rast životnej úrovne? Kvalita života je mnohorozmerný ukazovateľ, ktorý okrem materiálnych hodnôt zahŕňa aj zdravie, sociálnu súdržnosť, kultúru, náboženstvo či subjektívne vnímanie blahobytu. Hospodársky rozvoj meraný ukazovateľom HDP a zvyšovanie kvality života sú navzájom veľmi prepojené ciele, pretože ekonomický rast je kľúčový aj pre nemateriálne napredovanie krajín a mal by byť naďalej v centre záujmov hospodárskej politiky. Existuje však mnoho ďalších aspektov života, ktoré by sa mali lepšie monitorovať a v prípade potreby korigovať verejnou politikou. Napríklad by bolo vhodné viac sa sústrediť na ukazovatele príjmu a spotreby, brať do úvahy okrem tokových aj stavové veličiny (napríklad bohatstvo), sledovať distribúciu príjmu a viac zohľadňovať netrhové aktivity, vrátane oddychu. Viete o nejakých koncepciách, ktoré by išli touto cestou? V rámci EÚ pripravujeme spoločnú stratégiu Európa 2020, ktorej cieľom je predovšetkým oživenie hospodárstva na starom kontinente s víziou inteligentného a udržateľného rastu založeného na väčšej koordinácii vnútroštátnych a európskych politík. Merateľné ciele stratégie pokrývajú oblasti zamestnanosti, výskumu a vývoja, zmeny klímy a energetiky, vzdelávania a sociálnej inklúzie. Naším cieľom je, aby sa tieto oblasti v budúcnosti stali skutočnými prioritami hospodárskej politiky Slovenska, pretože ich naplnenie je kľúčové na zabezpečenie udržateľného ekonomického rastu a rastu životnej úrovne obyvateľov. Podstatnú časť HDP vo svete tvorí spotreba. V niektorých krajinách (USA, Grécko) dosahuje dokonca až 70 percent, na Slovensku vyše 50 percent. Nemyslíte si, že nastal čas na také nastavenie ekonomiky, ktoré nebude závislé od spotreby? Zo štyroch sektorov ekonomiky (domácnosti, firmy, štát a zahraničie) je práve dopyt domácností po tovaroch a službách primárnym motorom ekonomickej aktivity. Podmieňuje dopyt firiem po práci, potrebnej na výrobu tovarov a služieb. Dopyt po tovaroch a službách zároveň vytvára ponuku práce. Dopyt firiem po investíciách je takisto podmienený dopytom domácností – investície slúžia na lepšie uspokojenie dopytu po produktoch a službách. Vývoz a dovoz závisia od dopytu zahraničných či tuzemských domácností a firiem. Úlohou štátu v ekonomike, či už vo väčšej alebo v menšej miere, je zabezpečovanie dopytu po verejných statkoch a prerozdeľovanie dôchodkov. Bez výdavkov domácností na spotrebu by neboli potrebné investície, zahraničný obchod ani verejný sektor. Preto si neviem predstaviť ekonomické usporiadanie, ktoré by nezáviselo od spotreby domácností. Čo si myslíte o myšlienke vylúčenia Grécka z eurozóny? V súčasnosti neexistuje mechanizmus na vylúčenie ktorejkoľvek krajiny z eurozóny. To by si vyžiadalo otvorenie Lisabonskej zmluvy. Vylúčenie Grécka z eurozóny by zhoršilo nielen situáciu Grécka, ale aj celej eurozóny. Okrem iného by to znamenalo vyššie úroky pre financovanie štátneho dlhu. Očakávaná devalvácia meny by znamenala masívne výbery z bánk, keďže obyvateľstvo a firmy by presunuli úspory do zahraničných bankových domov a dlhopisov denominovaných v eure. Veľkú časť gréckeho dlhu držia práve zahraničné banky, preto by sa hroziaci kolaps bankového systému, ako aj verejných financií rozšíril do celej eurozóny. Vláda Roberta Fica zachovala rovnú daň. Bývalá ministerka financií Brigita Schmögnerová presadzuje zavedenie progresívnej. Ktorej zástancom ste vy? Daň z príjmov na Slovensku je a bola vždy progresívnou daňou vďaka existencii nezdaniteľných častí daňového základu. Tie zaručujú, že ľudia zarábajúci minimálnu mzdu neplatia daň z príjmu vôbec, pričom s postupným rastom príjmov rastie aj výška dane v pomere k príjmu. Bývalá vláda zavedením tzv. rovnej dane jej progresivitu iba znížila. V koalícii sa nám však nepodarilo dosiahnuť zhodu na zmenu systému rovnej dane. Aj vzhľadom na pozitívne vnímanie tejto reformy v medzinárodnom kontexte sme sa rozhodli pristúpiť k tomuto problému pragmaticky. Upravili sme viacero parametrov dane tak, aby sme zvýšili mieru jej progresivity. Pre vysokopríjmových sme zaviedli mechanizmus, podľa ktorého ich nárok na nezdaniteľnú časť základu dane s rastom príjmu postupne klesá. Pre ľudí s príjmami okolo minimálnej mzdy sme zaviedli tzv. zamestnaneckú prémiu, ktorá sa zakladá na princípe negatívnej dane. Dnes si človek, ktorý si pre nízky príjem nemôže uplatniť celú nezdaniteľnú časť základu dane, môže uplatniť jej vyplatenie vo forme zamestnaneckej prémie. Bývalý český premiér Miloš Zeman nedávno vyhlásil, že chce zvýšiť korporátne dane… Ak hovorí o zvýšení korporátnych daní v Českej republike, myslím si, že pre Slovensko je to iba dobrá správa. Podľa mňa v súčasnosti nie je dôvod a ani priestor na zvyšovanie dane z príjmov právnických osôb. Treba si uvedomiť, že kapitál je veľmi mobilný a Slovensko nie je na takej úrovni ekonomického rozvoja, aby si mohlo dovoliť dobrovoľne sa vzdať prílevu zahraničných investícií. Takýto krok by bol na úkor ekonomického rastu, a teda aj na úkor príjmov zamestnaných ľudí. Dlh Slovenska v pomere k HDP sa blíži k 40-percentnej hranici a náklady na obsluhu štátneho dlhu v tomto roku dosahujú 1,9 percenta HDP. Naozaj nevie Slovensko využiť vnútorné rezervy a začať šetriť? Verejné financie do veľkej miery ovplyvnila kríza, čo vlani viedlo k výraznému nárastu deficitu a dlhu verejnej správy. Od tohto roka, keď sa ekonomika začala zotavovať z krízy, vláda plánuje konsolidovať verejné financie – teda šetriť na výdavkoch rozpočtu najmä prostredníctvom znižovania spotreby vlády. Predpokladám, že naplnením fiškálnych cieľov stanovených do roku 2012 sa tento vývoj premietne aj do stabilizácie pomeru dlhu verejnej správy k HDP na úrovni okolo 40 percent. Ďalšie pokračovanie v konsolidácii za uvedeným horizontom povedie k poklesu tohto ukazovateľa. Viaceré strany avizovali, že chcú zákonom limitovať verejný dlh. Túto myšlienku ste podporili aj vy. Nie je takéto opatrenie v čase krízy viac populistické ako ekonomické? Nebyť obrovských záchranných balíkov vlád, hospodárska kríza by sa prejavila ešte výraznejšie. Či nie? Túto myšlienku nevnímam ako populistickú. Podľa môjho názoru je založená na ekonomickom základe bez ohľadu na to, či prichádza v čase krízy, alebo nie. Takže pripúšťate isté legislatívne opatrenia na reguláciu? Práve aktuálny vývoj zvýraznil nedostatky súčasných pravidiel na úrovni Európskej únie, keďže pravidlá Paktu stability a rastu a z neho vyplývajúce procedúry sa koncentrovali najmä na požadovanú výšku deficitu verejnej správy. Otázka dlhu bola pritom vedľajšia. Vysoký nárast zadlženia jednotlivých krajín v období krízy však spôsobil, že subjekty finančných trhov, prostredníctvom ktorých sa zvýšený dlh prefinancuje, sú obozretnejšie. Pri posudzovaní svojich investičných možností sa zameriavajú najmä na dlhodobú udržateľnosť verejných financií jednotlivých krajín. V tom zohráva výška ich dlhu verejnej správy významnú úlohu. Z tohto pohľadu vnímam súčasnú krízu ako príležitosť na zmenu existujúcich fiškálnych pravidiel – na národnej alebo európskej úrovni – v prospech ukazovateľov zameraných práve na dlhodobý horizont. Verejné financie sa vlani pod vplyvom hospodárskeho poklesu prepadli do deficitu 6,8 percenta HDP. Na tento rok sa plánuje jeho skresanie na 5,5 percenta. Ako reálne vidíte splnenie trojpercentnej hranice v roku 2012? Slovenská vláda si stanovila ambiciózne ciele v oblasti konsolidácie verejných financií, pričom na dodržaní týchto cieľov naďalej trvá a považuje ich za dosiahnuteľné. Aktuálny vývoj vrátane horšieho skutočného deficitu v minulom roku v porovnaní s predpokladmi však naznačuje, že dodržanie týchto cieľov si bude vyžadovať dodatočné opatrenia nad rámec schválený v rozpočte verejnej správy na roky 2010 až 2012. Vraví sa, že minister financií má byť v ľavicovej vláde pravicový a minister sociálnych vecí v pravicovej vláde ľavicový. Súhlasíte? Je pravda, že postavenie ministra financií vo vláde každej krajiny je tak trochu špecifické. Vyplýva to najmä z toho, že ostatní kolegovia vo vláde majú tendenciu získať pre svoj rezort čo najviac peňazí a v dobrom slova zmysle – aj čo najviac míňať. To je typické pre každú vládu, bez ohľadu na jej politickú orientáciu. Úlohou ministra financií je tieto „chúťky“ podľa možností krotiť, aby sa rozpočet nedostal do zbytočných turbulencií, teda aby spomínané tendencie zodpovedali možnostiam príjmovej časti štátneho rozpočtu. Čiže je to skôr záležitosť zodpovednosti ministra financií, ako jeho politickej orientácie. Ľavicovosť ministra práce v pravicovej vláde je však podmienená aj politicky, pretože snahou pravicovej vlády je spravidla oklieštiť sociálne výdavky. Jeho manévrovací priestor je teda limitovaný aj v prípade úsilia presadiť čo najviac ľavicových prvkov v sociálnej oblasti.
