Dvanásť aktérov dejín
V najnovšej knihe Výhybky dejín s podtitulom Udalosti, ktoré urobili svet takým, aký je, sú aj dve nám blízke postavy – Tomáš Garrigue Masaryk a Andrej Hlinka. Nasleduje menej známy britský agent Sidney Reilly, ktorý v roku 1918 snoval prípravy zvrhnutia sovietskej vlády. A príbeh Mahátmá Gándhího, ktorý svojou politikou nenásilia dokázal poraziť Veľkú Britániu. Takmer neznáma, ale významná epizóda v živote Čankajška, čitateľa vedie do obdobia, kedy sa rozhodovalo o osude Číny. V príbehu nádejného popa, budúceho Stalina, približuje aj jeho dve ženy, pripomenúc v tejto súvislosti obľúbenú Stalinovu pieseň Suliko. Zaujali ho aj osudy a správanie „vojnového“ pápeža Piusa XII. Nikita Chruščov pred čitateľom vystupuje ako muž, ktorý odhalil Stalinove zločiny. A dôležitú úlohu zohráva aj v kapitole o Castrovi a karibskej kríze v roku 1962, kedy svet bol iba kúsok od jadrovej vojny. Ako mačka s mnohými životmi (politickými) sa javí strojca čínskych reforiem Teng Siao-pching.
S menšími sympatiami sa už stretne Boris Jeľcin, ktorý vlastne – to netvrdí autor, ale vyplýva to z textu – postupoval až k najvyššiemu postu v Rusku tak, že zrádzal všetky zásady. Napokon v kapitole o Putinovi, ktorého vytiahol Jeľcin, ale Putin pojeľcinovské Rusko dôsledne zmenil, sa dostávame až takmer k súčasnosti…
Dvanásť osobností, ktoré žili a pôsobili, či pôsobia v priebehu vyše sto rokov, boli aktérmi takmer všetkých hlavných udalostí za toto obdobie.
Oživenie málo známych momentov
Foto: Knihu Výhybky dejín uviedli do života 5. apríla v kníhkupectve Panta Rhei. Na snímke zľava riaditeľ vydavateľstva Perfekt Eduard Drobný, šéfredaktorka vydavateľstva Magdaléna Gocníková, hlavný aktér uvítania, Brigita Schmögnerová, exviceprezidentka Európskej banky pre obnovu a rozvoj a autor Leopold Moravčík.
Autor foto: JÁN PAŠKAN
Kritériom, ktoré si autor zvolil, bola vždy nejaká zdanlivo náhodná či na pohľad nezávažná udalosť, nepríliš známy moment, ktorý napokon usmernil nielen ich život, ale aj dejinné udalosti s nimi spojené. Sám autor o tom hovorí, že ľudstvo sa „často ocitalo na rázcestí, pričom to záviselo iba od momentálneho popudu jednotlivca alebo malej skupiny ľudí, ktorou cestou sa bude naďalej uberať. Takéto dejinné udalosti vlastne prispeli k tomu, že svet je taký, aký je, a ostáva len vecou akademických úvah, aký by mohol byť, keby v dejinách ľudstva neexistovali výhybky, keby sa niekto v zlomovom okamihu neocitol na určitom mieste alebo na určitom poste.“ Tak ako sa pri recenzovaní detektívky nemá prezradiť, kto je vrahom, nechávam schválne bokom „výhybky“, ktoré približuje vo svojej knižke autor.
Samozrejme, o každej postave, udalosti či udalostiach s ňou spojených boli napísané hory kníh, takpovediac veľké plátna. Rovnako cenná ako veľký obraz však je aj miniatúra, ak je presná a čitateľná. Obrazne povedané, tieto miniatúry vyťahujú z rozsiahlej literatúry, o čom svedčí aj jej zoznam v závere knižky, mnohé menej či takmer vôbec nespomínané fakty. Navyše, v záplave jednofarebného hodnotenia minulosti a osobností tu nejde o ideologizovanie, nálepkovanie, zatracovanie. Práve preto možno pri čítaní týchto príbehov rozmýšľať, skladať si mozaiku, porovnávať. Napríklad vo viacerých prípadoch sa dá o udalostiach, ako píše autor v kapitolke o Putinovi, „s odstupom času uvažovať, či boli dielom náhody alebo vopred pripraveným scenárom“. Alebo si len jednoducho uvedomiť, ako sa v médiách hodnotia napríklad udalosti z pekinského Námestia nebeského pokoja z mája 1989, kde zahynulo asi 300 demonštrantov a Jeľcinovo vysporiadanie so vzbúreným parlamentom z roku 1993, ktoré si vyžiadalo životy 187 ľudí. O tomto Jeľcinovom zatočení so vzbúrencami sa vlastne nepíše vôbec.
* * *
Napokon, kniha, ktorú vydalo vydavateľstvo Perfekt, je knihou literatúry faktu aj svojím spracovaním. Každá kapitola sa začína krátkym predstavením hlavného aktéra a ďalších „účinkujúcich“ a jej grafické stvárnenie dopĺňajú početné fotografie. Takže možno o nej povedať, že je nielen obsažná, ale aj pekná.
Pre úplnosť už len vymenovanie doterajších autorových kníh: Čína na dlhom pochode, 2002,
Lži, ktoré menili svet, 2005, Ženy, ktoré menili svet, 2007 a už spomínaná Vzbura proti maďarizácii, 2009, 2010.
