Mimochodom

Slovenská demokratická a kresťanská únia Demokratická strana (SDKÚ-DS) pripravila programovú alternatívu k opatreniam súčasnej vlády. Únia by sa chcela zamerať na stredné vrstvy a ľudí, ktorí vytvárajú hodnoty, a nadviazať na reformy z obdobia, keď boli vo vládnej koalícii. Súčasnú situáciu Dzurinda opísal ako bezvetrie a „loďka sa síce hýbe, ale len zotrvačnosťou.“ Podľa Ivana Mikloša má vláda na reformy peniaze, no robí ich nesystémovo, zatiaľ čo ich opatrenia budú „spravodlivé, systémové, garantované a udržateľné“. Ak „zotrvačnosťou poháňaná loďka“ dokáže na svojej biednej púti nagazdovať skutočne dostatok prostriedkov, ktoré SDKÚ-DS následne použije na tie správne reformy, Slovensko sa asi stane rajom na zemi. Škoda len, že ľudia, ktorí vytvárajú hodnoty, momentálne jednoznačne preferujú viac kormidelníka, ktorý si povšimol, že práve oni sú motorom slovenskej ekonomickej loďky, a nie zotrvačnosť po poslednom bláznivom krútení kormidlom. Predstava lodivoda, ktorý žije v predstave, že motor neexistuje (len preto, že ho z podpalubia nevidno), ale loď sa hýbe iba vďaka pohybom kormidla, je totiž viac ako znepokojujúca. Preto, kým nedôjde k istému vytriezveniu z námorníckeho rumu neoliberálnych predstáv, šanca na spomínaný raj na zemi je asi v nedohľadne. * * * Minister spravodlivosti Štefan Harabin si obhájil svoju stoličku: Návrh na jeho odvolanie v parlamente neprešiel. Zato si však „zavaril“ vulgárnym výrokom – poslanca Lipšica označil za „hajzľa“ a porúčal ho „do basy“. Celý incident zachytil záznam televízie TA3, na ktorom minister vnútra Róbert Kaliňák upokojuje ministra aj exministra slovami „nebite sa, chlapci“. Zdá sa, že aj prostredníctvom postupného pripodobňovania kultúry politického prostredia, prostrediu naskrze ľudovému – krčme, sa naši zákonodarcovia a vládni predstavitelia snažia priblížiť írečitému človeku. Prvou lastovičkou tohto trendu sa stala strana najpovolanejšia – slovenská národná, a krok za krokom sa „chytajú“ aj ostatní. Napokon, keď budú politici čím ďalej tým viac preferovať namiesto právnej hatmatilky zrozumiteľný a priamočiary jazyk, národ možno konečne odvráti pozornosť od najnovších personálnych výmen v spálňach televíznych celebrít a zdvihne zrak k veciam verejným. Aby sa právne vedomie občana konečne odrazilo od dna a Slovensko konečne kormidlovalo svoju loď smerom k právnemu štátu. Aj vďaka výnimočnému ľudskému prístupu pánov Harabina, Lipšica, či Kaliňáka by sa to mohlo podariť. * * * Slovenská polícia sa rozhodla, že sa vyzbrojí elektrickými paralyzérmi. Tieto technické pomôcky zasiahnu páchateľa elektrickým výbojom a „vypnú“ mu svalstvo. Znehybnený agresor tak zostane pri plnom vedomí, ale bez možnosti pohybu. Polícia sa rozhoduje medzi dvoma typmi zariadení – ručným a tyčovým, ktorý sa podobá na pelendrek a v zahraničí sa osvedčil najmä pri masových nepokojoch. Polícia dokázala, že kráča s dobou a dokáže adekvátne odpovedať na aktuálne požiadavky. Masové nepokoje sú síce na našom pokojnom Slovensku skôr vzácnosťou, no napriek tomu má u nás taký elektrický paralyzér svoje špecifické využitie: zaručene sa zíde napríklad v parlamente. Nikto predsa nemôže predvídať, kedy páni prejdú od slov k činom a namiesto invektív sa začnú častovať povedzme svojimi notebookmi. Dobre vyzbrojená policajná ostraha, pripravená kedykoľvek pacifikovať zápasníkov v parlamentných laviciach, je možno práve to, čím chcel Róbert Kaliňák v praxi naplniť svoje prianie, aby sa chlapci nebili. (eb)