Mimochodom

SDKÚ-DS sa chce do júna 2009 rozhodnúť pre (staro?)nového lídra strany. Jej dlhoročný predseda Mikuláš Dzurinda odmieta špekuláciu, že by ho mal nahradiť Ivan Mikloš a tvrdí, že hlasy, ktoré volali po personálnej zmene na čele strany, neboli orientované programovo. Súhlasíme s expremiérom Dzurindom, že volanie po výmene na poste predsedu nemôže byť ničím iným ako intrigami závistlivcov. O úspechu súčasného vedenia predsa nič nesvedčí presvedčivejšie ako volebné preferencie a bravúrnosť, s akou v opozícii „likviduje“ koaličné argumenty. A keďže sa im v tejto úlohe tak darí a páči, nie je dôvod, prečo by doterajší predseda mal zo svojho postu odchádzať: jeho prítomnosť v čele SDKÚ-DS tejto strane ďalšie štyri roky v opozícii iste zaručí. * * * Rakúsko volí a krajná pravica oslavuje. Strany BZÖ a FPÖ podľa odhadov nazbierali dohromady takmer tretinu hlasov, pričom BZÖ pod vedením korutánskeho hajtmana Jörga Haidera s asi 12 percentami hlasov strojnásobila svoj zisk spred necelých dvoch rokov. Výrazne si polepšila aj Haiderova bývalá strana FPÖ, ktorej prognózy predpovedajú 17,9 percenta. Rakúska politická scéna sa podľa komentátorov zrejme nakazila susedným Slovenskom, kde podobnú úspešnú politiku „za ľud a s ľudom“ naštartoval premiér Robert Fico. Rakúske voľby, v ktorých krajná pravica zožala nečakaný úspech, určitú podobnosť naozaj vykazujú. Či súvisí práve s Ficovým Smerom, je diskutabilné, no nájsť v našom vládnom trojlístku stranu, ktorá analogicky s BZÖ a FPÖ pravidelne stavia na národnú kartu a víťazí, iste nedá nikomu mnoho práce. Odkiaľ fúka vietor, ktorý navial toľko hlasov do volebného košiara rakúskej krajnej pravice, sa môžeme ľahko dovtípiť: v tomto roku sa v Rakúsku po prvý raz postavili k urnám šestnásťročné deti. Haidera a jeho radikálnejší klon na čele FPÖ zvolili pubertiaci. Kto však nacionalistické strany dostáva do parlamentu u nás, je záhadou – na Slovensku predsa volia dospelí. Je však možné, že politická inšpirácia medzi našimi krajinami bude obojstranná a v najbližšom období sa dočkáme návrhu, aby novopečení občania dostávali volebné právo spolu s občianskym preukazom v pätnástich rokoch. Na volebných výsledkoch by sa to o dva roky iste adekvátne odrazilo a maďarskej garde by konečne zmizol úsmev spod fúzov. * * * Česká kontrarozviedka, Bezpečnostná informačná služba (BIS), obvinila ruské tajné služby, že vlani podnecovali odpor českej verejnosti k projektu amerického radaru v ČR. Rusi vraj kontaktovali a ovplyvňovali politikov a médiá a snažili sa preniknúť aj do občianskych združení. Tieto aktivity mohli byť súčasťou dlhodobej kampane Moskvy, cieľom ktorej je narušiť súdržnosť NATO a EÚ. Tak, a už to prasklo. Všetci tí nezištne sa tváriaci aktivisti, demonštranti a hladovkári sú v skutočnosti ziskuchtivci, ktorí sa dali nahuckať a podplatiť ruskými tajnými agentmi. Bez ich vytrvalej sabotérskej práce by totiž Čechom určite ani nenapadlo zdvihnúť hlas proti radaru nevyhnutnému pre globálnu bezpečnosť. Ale sa tí Česi nechali obalamutiť… Po tomto odhalení BIS si mnohé zvedené rodiny určite sypú popol na hlavu, vyťahujú z dna odpadkového koša opľuvané americké vlajočky a pripravujú referendum o zmene štátnej hymny na pesničku ministerky obrany Vlasty Parkanovej, ktorú zaspievala na oslavu návštevy Georgea Busha a ktorú Čechy pomýlené a ohlúpené zákernou ruskou propagandou tak nezaslúžene vysmiali. Prepáč, Vlasta. Hanba ti, Rusko! (eb)