Republikánsky senátor za americký štát Iowa Chuck Grassley odkazuje manažérom poisťovníckeho gigantu AIG, že ak nerezignujú, mali by spáchať samovraždu. Spoločnosť, do ktorej štát nalial 180 miliárd dolárov, sa totiž rozhodla vyplatiť svojim manažérom odmeny vo výške asi 165 miliónov dolárov. Poriadne tým napálila americkú verejnosť, politikov aj prezidenta Baracka Obamu, ktorý sa údajne ide „zadusiť od hnevu“. AIG pritom nie je jediná z problémových finančných inštitúcii, ktorá odmeňuje svoje vedenie za „dobre vykonanú prácu“ chrumkavými miliónikmi. Mastné odmeny už vyplatili krachujúce banky Citigroup, J. P. Morgan Chase & Co., Wells Fargo & Co., Bank of America, Goldman Sachs a ďalšie.
Ak uvážime, že finančná kríza nie je ich chyba, ale ozdravný proces kapitalizmu, manažéri amerických finančných inštitúcii sú vlastne nástrojmi samoliečby svetovej ekonomiky. A predstava, že lekára vyplatia palicou, ak pacientovi pustí žilou, je absurdná a nespravodlivá. Talentovaní manažéri, ktorým ide po krku a po peniazoch zúrivý plebs, sa preto musia obrniť poriadne hrubou hrošou kožou a k domčeku na karibskej pláži si z odmeny prikúpiť aj zátky do uší. Kríza časom prehrmí a iba preto, že americká vláda rokuje s japonskými výrobcami o dovoze mečov na harakiri a ich zaradení do povinnej výbavy rokovacích miestností vo veľkých finančných inštitúciách, sa predsa ešte netreba znepokojovať.
* * *
Mikuláš Dzurinda sa snaží presvedčiť Vladimíra Mečiara, že by mal v druhom kole prezidentských volieb vyjadriť svoju podporu Ivete Radičovej. Povedal to v reakcii na Mečiarovo nedeľňajšie vyjadrenie, v ktorom líder ĽS-HZDS označil kandidátov Ivana Gašparoviča a Ivetu Radičovú za dve zlá. Expremiér Dzurinda empaticky vycítil v Mečiarovej reči „akoby smútok“ a z toho, že hnutie nominovalo do volieb vlastného kandidáta, usúdil, že vlastne obaja ťahajú za jeden povraz – uvedomujú si potrebu zmeny. Vladimír Mečiar v sobotu uviedol, že o tom, či ĽS-HZDS podporí v druhom kole volieb niektorého z postupujúcich kandidátov, rozhodne strana 28. marca. Zároveň si vzdychol, že oproti voľbám v rokoch 1999 a 2004, v ktorých sám kandidoval, sú tie súčasné bez náboja a o ničom.
Ajhľa, z Mikuláša Dzurindu sa vykľul amatérsky psychológ. Vladimírovi Mečiarovi smútok diagnostikoval správne. Nečudo. V čase prezidentských volieb ho istotne chytá nostalgia za starými časmi, keď bol aj chleba mäkší, mládež slušnejšia, kvety voňavejšie a prezidentské kampane napínavejšie. Dôvod na úsmev mu nedáva ani volebný výsledok nominanta ĽS-HZDS Milana Melníka. Škoda, že za ten spoločný antigašparovičovský povraz nemôže zatiahnuť ani len z „lásky“ k bývalému straníckemu kolegovi. Znamenalo by to totiž, že by naň zároveň obesil svoju politickú kariéru. Jediné, čo môže smutný Vladimír Mečiar poradiť svojim priaznivcom je, že ak na druhú volebnú sobotu vyjde rovnako krásne počasie ako na tú volebno prvokolovú, je ten správny čas pookopávať v predzáhradke kvetinové záhony. (eb)
