Pravicoví politici od roku 2003 vytrvalo zatajujú náklady, ktoré na tzv. reformu platia zo svojho všetci občania Slovenska. Ide o už miliardy eur a niet žiadnych pochýb, že každý pracujúci zaplatí na dlhoch, ktoré druhý pilier vytvára oveľa viac, než dostane, keď pôjde do penzie. Diletantizmus vládnych predstaviteľov navyše prináša nové riziká. V júli napr. avizoval minister práce zrušenie povinného nemocenského poistenia, čo by v krajnom prípade znamenalo pre Sociálnu poisťovňu (SP) výpadok príjmov vo výške zhruba 800 mil. €.
Dlhy podľa vzoru Pinocheta
Sociálna poisťovňa sa dostala do obrovských problémov po spustení Kaníkovho dôchodkového systému podľa vzoru ministra krvavej fašistickej vlády A. Pinocheta Josého Piňeru. Ekonomické prepočty z roku 2003 sa čoskoro rozsypali ako domček z karát. Kaníkov tím vtedy buď zámerne zavádzal, aby sa hneď na začiatku neukázalo, aká to bude finančná katastrofa, alebo to boli amatérski diletanti. A tak od roku 2004 doteraz musela Sociálna poisťovňa dotovať dôchodky z iných svojich fondov sumou vyše 6 mld. €. Do dlhov sa SP prepadla ešte pred svetovou hospodárskou krízou, ale nárast počtu nezamestnaných prepad ešte prehlbuje.
Z nepopierateľných faktov je zrejmé, že najväčším problémom dôchodkového systému je tzv. druhý pilier. Dnes vytvára obrovskú dieru vo verejných financiách, ktorú musia platiť pracujúci z daní, ale zároveň si v ňom obrovské množstvo ľudí nezarobí na dobrý dôchodok, takže na penzii budú odkázaní na sociálnu pomoc štátu. To v konečnom dôsledku spôsobí ďalšiu dieru vo verejných financiách, a to ešte skôr, než dokážeme zaplátať tú prvú. Príčinou je fakt, že v druhom pilieri investuje priveľa ľudí, ktorí majú buď malý plat, alebo vysoký vek na to, aby do penzie stihli naozaj dostatočne zarobiť.
Klienti DSS budú odkázaní na pomoc
V II. pilieri je necelých 1,5 mil. ľudí. SP im doteraz na účty v DSS odviedla 3, 66 mld. €. Lenže vyše polovice (3,5 mld. €) neboli ich vlastné odvody, ale peniaze zo štátnych rezerv. Tie musí štát do SP presúvať, aby udržal II. pilier v chode, pričom najabsurdnejšie je, že poisťovňa musí ľuďom do II. piliera poslať odvody aj v prípade, že ich zamestnávateľ za týchto ľudí nezaplatí! DSS sa vôbec nemusia namáhať s naháňaním neplatičov, ony majú svoje príjmy isté a všetky problémy a riziká zostávajú na pleciach štátnej Sociálnej poisťovne a v konečnom dôsledku daňových poplatníkov.
Takéto obrovské verejná výdavky by sa dali ospravedlniť iba v prípade, že by išlo o investíciu do (budúcnosti) občanov. Lenže v skutočnosti z toho drvivá väčšina ľudí nebude mať takmer nič. Bývalý generálny riaditeľ SP Dušan Muňko už dávno upozorňoval, že poisťovňa má odborné prepočty podľa rôznej výšky miezd (307 €, 500, 600, 1000 či 1400 €) a rôznej úrovne predpokladanej inflácie. Ich výsledkom je, že ak finančné trhy nepostihne prepad (ktorý sa však periodicky opakovane deje), v ideálnom prípade akceptovateľný dôchodok získa človek, ktorý vstupuje do II. piliera s platom vyše 800 € na aspoň 30 rokov.
Takže 90% klientov DSS bude v čase odchodu do dôchodku potrebovať sociálnu pomoc od štátu, aby mali dôstojnú penziu.
Štát „dolieva“ do II. piliera
Vyplýva to z faktu, že takmer 400-tisíc ľudí v II. pilieri nemá žiadny príjem, takže im na účty nechodí ani euro. Sú to buď nezamestnaní, študenti, pracujúci v zahraničí a pod. Asi 228-tisíc ľudí v II. pilieri zarába do 332 € mesačne, 249-tisíc ľudí od 332 do 450 € atď. Títo ľudia uverili podvodnej reklame o „švajčiarskych dôchodkoch“ a nikto (dokonca ani štát v čase Dzurindovej vlády) im nepovedal pravdu: že oni taký dôchodok nikdy neuvidia, lebo zarábajú príliš málo. DSS ich do svojich fondov nalákali, lebo z nich mali aspoň nejaký príjem na poplatkoch, resp. na nich zarábali sprostredkovatelia, ktorým bolo tiež jedno, či pre toho-ktorého konkrétneho človeka je II. pilier výhodný.
Priam tragické je i zhodnocovanie peňazí uložených v DSS. Ročný výnos pre občanov priemerne od 0,7 do 1,4 % predstavuje úroky, ktoré sú nielen hlboko pod sľubmi, ale predovšetkým to nestačí ani na dnešnú úroveň dôchodkov. Pritom podobné výnosy vykazovali dôchodkové fondy ešte pred krízou. Po kríze majú ľudia v II. pilieri reálne na svojich účtoch menej, než na ne za pár rokov poslali. V niektorých krajinách vlády urýchlene do DSS nalievali financie (z daní občanov, samozrejme), aby úplne neskrachovali a ľudia neprišli o všetko. A keď sa pozrieme na dianie vo finančnom svete, na zúfalé úsilie vlád o reguláciu finančných inštitúcií, ktorých prístup hrozí ďalšou krízou, je jasné, že lepšie to nebude.
Miliardy z daní občanov
Pre verejné financie predstavujú popri permanentne nezamestnaných osobitné riziko pracujúci v zahraničí. Dnes ide asi o 270-tisíc ľudí, z ktorých približne polovica neplatí dôchodkové odvody a na Slovensku nebudú mať v dôchodkovom veku odpracovaný dostatočný počet rokov, takže opäť budú odkázaní na nejakú sociálnu pomoc od štátu. A už evergreenom sú živnostníci (zhruba 207-tisíc ľudí, 84% zo všetkých), ktorí platia odvody z minimálnej mzdy (dnes 307 €). Celkom iste z nich budú sociálne odkázaní dôchodcovia.
Samotnú sociálnu poisťovňu čakajú vážne zaťažkávacie skúšky, upozornil v parlamente D. Muňko. Napr. do penzie prídu v najbližších rokoch silné povojnové ročníky. SP tak do roku 2014 bude potrebovať štátnu dotáciu vo výške asi 11,2 mld. €, plus doterajších 5,6 mld. Pritom nemôže byť ani pomyslenia o šetrení na terajších dôchodkoch, práve naopak. Ak rôzne vládne opatrenia prinesú zdražovanie, treba na to reagovať aj zvyšovaním dôchodkov. Veď 7,25% penzistov (vyše 90-tisíc ľudí) má dôchodok pod hranicou životného minima (dnes 185 €). Dôchodok pod hranicou minimálnej mzdy má 39,1 % penzistov (takmer 500-tisíc ľudí). Až 99,35 % dôchodcov má dôchodok nižší ako je priemerná mzda (vyše 740 €).
Pravda o verejných financiách
Je na neuverenie, že tieto fakty nevyvolávajú vo vláde paniku, resp. maximálne sústredenie sa na riešenie tohto problému. „Odhaľovanie“ rôznych „rozkrádačiek“ nominantov minulej vlády, hádky o imunite poslancov a sudcov, či dokonca útoky na partnerov v EÚ svedčia o neschopnosti súčasného kabinetu vládnuť zodpovedne. Neudržateľný trojpilierový dôchodkový systém ohrozuje verejné financie oveľa viac, než emisné škandály a nástenkové tendre. Nechcem ich relativizovať a už vôbec nie obhajovať, ale nemôžem zatvoriť oči pred skutočnosťou, že cez II. pilier unikajú daňovým poplatníkom do zopár súkromných vreciek oveľa väčšie hodnoty.
Obrovské sumy by sme pritom mohli ušetriť okamžitou zmenou pomeru, ktorým sa delia odvody medzi SP a DSS. Ľudia by o nič neprišli, iba nenažraté DSS by sa museli uskromniť. Veď v západoeurópskych krajinách je vyše 90% dôchodkov vyplácaných z I. (priebežného štátneho) piliera a iba zvyšných 10% (niekde aj menej) zo súkromných investičných penzijných fondov. Vláda koná absolútne nezodpovedne a ako pokorná slúžka DSS, keď chce dokonca ústavou zabetónovať dnešný odvodový pomer.
Áno, je načase hovoriť pravdu o verejných financiách, ich katastrofálnom stave a jeho skutočných príčinách. Lenže čo iné ako lži možno čakať od Ivana Mikloša či Ľudovíta Kaníka?
Autor je podpredsedom výboru NR SR pre sociálne veci
Ilustračné foto: Andres Rueda, Alex Proimos, Neil Piddock
