Druhý dôchodkový pilier smeruje ku kolapsu. Pred niekoľkými týždňami to šokujúco napísal hlavný komentátor denníka Pravda. Šokujúco preto, lebo doteraz ani jedno slovenské médium nepripúšťalo diskusiu na tému finančnej neudržateľnosti dvojpilierového penzijného systému. Ani teraz sa to určite nezmení, ale zdá sa, že keby sa vláda naozaj usilovala, viac ľudí by mohlo pochopiť, že tzv. II. pilier je požierač, a nie produkovateľ peňazí radových občanov.
Autor vystihol podstatu: hlavné princípy, na ktorých bol terajší dôchodkový systém vybudovaný, sa nenaplnili a s odstupom času a globálnym rozhľadom je zrejmé, že to zďaleka nie je len výsledok hospodárskej krízy.
Miliarda eur ročne
Najväčší problém II. piliera je, že je neuveriteľne drahý a každého daňového poplatníka stojí oveľa viac, než doň investuje. Na stránkach Slova sa o tom už v minulosti (a myslím, že neraz) jasne písalo: každoročne musí štát vlievať do „dôchodkovej reformy“ desiatky miliárd korún, čo verejnosť netuší, lebo predošlá vláda o tom odmietala hovoriť. Na základe doterajšieho vývoja možno očakávať, že v budúcom roku sa táto suma nebezpečne priblíži k miliarde eur!!!
Lenže zatiaľ čo doteraz sme tých 24 či 26 miliárd korún platili z toho, čo sme zarobili na privatizácii SPP, od budúceho roka to budú reálne výdavky štátneho rozpočtu. Ficova vláda bude musieť zaradiť do rozpočtu takmer jednu miliardu eur, ktorú zo Sociálnej poisťovne odčerpáva II. pilier. A tieto peniaze si buď požičiame, alebo ich okamžite zaplatíme z našich daní. Ak novinári lamentujú nad rastom verejného dlhu, mali by otvorene napísať, že každý daňový poplatník v budúcom roku zatiahne asi 9 000 korún, čiže 298 eur, za účet, ktorý tu po sebe zanechali M. Dzurinda, I. Mikloš a Ľ. Kaník. A ak tie peniaze nenájdeme v rozpočte, tak si ich budeme musieť požičať.
Pravicoví lídri – a o tom som písal v minulom Slove – jednoducho verili, že masívny hospodársky rast bude „na večné časy a nikdy inak“ (čo už dávno viaceré autority vo svete vytrvalo a dôveryhodne vyvracali). Preto dúfali, že naša ekonomika a štátny rozpočet takú obrovskú záťaž znesú. Keď v čase prípravy slovenskej dôchodkovej „reformy“ diskutovali o zmenách v penzijných systémoch v Nemecku, tamojší odborníci sa čudovali, že Slovensko musí mať mimoriadne silnú ekonomiku, keď si dovolí taký drahý projekt.
Akcie zasa klesajú
Doteraz sme túto záťaž necítili, lebo sme tých asi 25 miliárd korún ročne neplatili priamo zo štátneho rozpočtu, ale z peňazí za privatizáciu Slovenského plynárenského priemyslu. Ale nie je potrebné ani ekonomické vzdelanie, aby aj bežní ľudia pochopili, do čoho všetkého sme mohli tieto peniaze investovať, keby ich „nepožral“ II. pilier. Ba ak by sme odkladali „bokom“ iba polovicu z tejto sumy na časy, keď sa Sociálna poisťovňa naozaj dostane do problémov s dôchodkami, stačilo by to aj pre dnešnú mladú generáciu, keď pôjde do penzie. A stálo by nás to oveľa menej.
Samozrejme, dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS) by sem nemohli prísť a nemohli tu ryžovať na úkor oklamaných občanov. Tí pritom ani netušia, ako sa rúca ich sen o „lepšom dôchodku“. Podľa informácií z konca minulého týždňa klesla hodnota majetku občanov v II. pilieri o ďalších 12 miliónov eur! Investície DSS nielenže neprinášajú zisk, ale sa prepadávajú. DSS tvrdia, že musia predávať akcie, lebo ich k tomu núti nový zákon, ale v skutočnosti sa jednoznačne ukázalo, o aké rizikové investície ide. Iba chvíľu to vyzeralo tak, že akciové trhy sa prebudili, ale vzápätí opäť začali padať. „Akciovým trhom v USA sa počas minulého týždňa nepodarilo zvrátiť negatívny trend z predchádzajúcich dvoch týždňov,“ povedal pre Hospodárske noviny investičný analytik Kristián Boldizsár. „Podobná nálada, aká panovala v Spojených štátoch amerických sa preniesla aj do Európy,“ dopĺňajú ho Hospodárske noviny.
Dokonca aj dlhodobé porovnania dokazujú, že napríklad oproti dlhopisom nie sú akcie zďaleka takou výnosnou investíciou, ako sa to usilujú prezentovať DSS. Skôr by mali vláde ďakovať, že im poskytla takú výhovorku, aby mali za čo skryť krutú realitu prepadávajúcej sa hodnoty majetku ľudí na dôchodkových účtoch. DSS musia vypredávať nie kvôli novému zákonu, ale aby zachránili aspoň čosi. Aká je skutočná hodnota aktív, ktoré vykazujú? Muňkove slová veľmi pravdepodobne nie sú ďaleko od reality.
Majetok občanov sa stráca
Stačí sa pozrieť na aktuálne hodnoty dôchodkových jednotiek. V najlepšom prípade vystúpila z pôvodnej jednej koruny na terajších 0,0385 €, čiže 1,16 Sk. Za päť rokov narástla o 16 percent, čiže asi o tri percentá ročne, čo je menej, ako úrok na termínovanom účte v banke! Iba inflácia za ten čas narástla o vyše 20 percent, takže po odrátaní poplatkov poriadne prerobili aj sporitelia v najlepšom dôchodkovom fonde. Pritom v tomto najlepšie zarábajúcom fonde je iba 0,2 percenta všetkého majetku všetkých klientov DSS! Naopak, až 20 percent všetkého majetku klientov DSS je vo fonde, ktorý dosiahol výkon päť percent za päť rokov, čiže ročne jeho hodnota narástla o „bravúrne“ jedno percento, čo je menej ako úrok na bežných účtoch – po zarátaní inflácie a poplatkov v ňom ľudia naozaj brutálne prerobili. A prerábajú ďalej.
O dôchodkoch ani šajnu
Je zaujímavé, ako sa ľudia pri pôžičkách, ale aj bankových účtoch dokážu zaujímať o úroky, ale v prípade dôchodkov o nich nemajú ani šajn. Jednoduché ekonomické prepočty dokazujú, že II. pilier „okráda“ klientov DSS, ktorí by urobili lepšie, keby si dôchodkové „úspory“ vložili do bánk. Aj vývoj v podielových fondoch (obdoba II. piliera) ukazuje, že jediné, čo sa ľuďom oplatí, sú investície do krátkodobých finančných nástrojov na peňažnom trhu. Takéto investície sú bezpečné, ale majú nízke výnosy. A zvládne ich aj banka alebo Sociálna poisťovňa, navyše lacnejšie ako DSS a bez zbytočných mnohomiliardových dlhov, ktoré musíme platiť všetci.
Náš druhý dôchodkový pilier je experiment, ktorý nemá ekonomické opodstatnenie, okráda daňových poplatníkov a prináša zisky iba DSS. Výsledkom reklamnej propagandy je však verejná mienka, ktorá o tom nemá tušenia. A je len malá nádej, že sa na tom niečo zmení, keď sa v budúcoročnom rozpočte nenájde dosť peňazí na školstvo, nové byty, či zdravotníctvo, lebo budeme musieť zaplátať miliardovú dieru po II. pilieri.
Autor je ekonomický novinár
