Miklošove prognózy, Miklošov populizmus

Ivan Mikloš a Mikuláš Dzurinda vedome klamú, keď vládu obviňujú z nedostatočnej činnosti proti „poklesu hospodárskeho rastu“. Nemusia s opatreniami súčasného kabinetu súhlasiť, avšak hrubo podvádzajú, keď chcú navodiť atmosféru, že pokles je výsledkom nezvládnutia terajšej krízy. Pravda je taká, že pokles je výsledkom prirodzeného vývoja v trhovej ekonomike a počítala s ním už Dzurindova vláda. Obaja lídri SDKÚ-DS sa usilujú navodiť atmosféru, že hospodárskemu poklesu sa dá vyhnúť, dokonca aj v tejto situácii celosvetovej krízy. „Slovenská ekonomika potrebuje nový impulz, ktorý udrží jej ekonomický rast,“ vyhlásil napríklad Ivan Mikloš na svojej tlačovej konferencii 23. októbra. Podvod SDKÚ Udržať ekonomický rast na úrovni blížiacej sa k desiatim percentám niekoľko rokov za sebou je však v Európe jednoducho nemožné. Napriek tomu, že v absolútnych ukazovateľoch tvorby HDP „na hlavu“ ešte stále poriadne zaostávame za Západnou Európou, nie sú u nás vytvorené dostatočné podmienky, aby sme raketový rast udržali celé roky. Či sa to populistom typu Mikloša a Dzurindu páči alebo nie, sme „odsúdení“ na relatívne pomalé dobiehanie silných západných štátov. Prispievajú k tomu mnohé faktory a viaceré z nich pozitívne neovplyvnili ani Dzurindove vlády. Ide najmä o zbabranú privatizáciu energetiky, totálne pomýlenú dopravnú politiku štátu, ale predovšetkým o nedostatočné štrukturálne zmeny v hospodárstve a s nimi súvisiace zmeny v oblasti vzdelávania, vedy, výskumu a vývoja a aplikácie inovácií. Samozrejme, iba totálny ignorant, resp. bezbrehý opozičný populista sa môže v situácii, keď ekonomiky celého sveta upadajú do krízy tvrdiť, že Slovensko by si nejakými opatreniami mohlo hospodársky rast udržať. Akékoľvek znižovanie daní nedokáže nahradiť výpadky u odberateľov. Ak firma nemá zákazníkov, resp. zákazníci objednávajú menej, nemôže udržať výrobu a zamestnanosť, ani keby neplatila nijaké dane. Okrem toho je pokrytecké, ak daňové prázdniny živnostníkom navrhuje strana, ktorá im paušálne dane – nízke a najmä administratívne nenáročné – podvodne zrušila. Predstaviteľom SDKÚ treba pripomenúť, s akým sľubom išli do volieb v roku 2002 a ako ho po nich „splnili“. Vo volebnom programe vtedy M. Dzurinda živnostníkom sľúbil, že rozšíri okruh živnostníkov, ktorí si budú môcť uplatňovať paušálne dane. Ale už mesiac po víťazných voľbách uzrel svetlo sveta na Miklošom riadenom ministerstve financií návrh na zrušenie paušálnej dane. I. Mikloš vtedy tvrdil, že už takúto podporu netreba, lebo dane budú aj tak nízke. Proti nebol ani minister Prokopovič, ktorý kedysi ako zástupca živnostníkov paušálnu daň presadzoval. Už pred rokmi predpovedal pokles Avšak najväčšou lžou „ochranného plánu“ SDKÚ je tvrdenie, že by pomohol „udržať ekonomický rast.“ Už pred vyše dvoma rokmi totiž Miklošove ministerstvo zverejnilo prognózy, v ktorých počítalo s postupným spomaľovaním hospodárskeho rastu SR. Bolo to v marci 2006 a z prognózy MF SR na roky 2006 až 2009 vyplynulo, že rast HDP mal v roku 2006 dosiahnuť 5,8 %, v roku 2007 sa počítalo so zrýchlením rastu HDP na 6,4 %, v ďalších rokoch sa však mal podľa MF SR hospodársky rast krajiny spomaliť. V roku 2008 na 5,4 % a v roku 2009 na 5,1 %. Európska komisia si myslí, že naša ekonomika bude v budúcom roku rásť medziročne o 4,9 %, čo je minimálny rozdiel oproti Miklošovej prognóze, ktorá ani zďaleka nepočítala s nejakou krízou. Čiže, ak sa Slovensku podarí v roku 2009 „prehupnúť“ cez 5 %, dosiahne v krízovej situácii taký rast, aký predpovedal I. Mikloš na pokojné časy. Na začiatku januára 2006 Ivan Mikloš vyhlásil, že „súčasná slovenská ekonomika sa vyvíja tak, že je už na hranici, alebo dokonca nad hranicou svojho potenciálneho rastu“. Zrazu, keď je v opozícii, však „vynašiel“ plán, ktorý tu hranicu zázračne posunie ešte vyššie. Návrat k týmto Miklošovým vyjadreniam mu definitívne strháva masku seriózneho politika a ukazuje jeho pravú tvár – tvár nedôveryhodného populistu, ktorý zaprie aj sám seba, len aby získal naspäť moc rozhodovať o ľuďoch, a najmä o peniazoch a majetku štátu. Autor je ekonomický novinár