OSN sa od roku 1974 usiluje vypracovať plán zjednotenia Cyperskej republiky, ktorá by mala spolu s ďalšími deviatimi členmi Laekenskej skupiny rozšíriť v prvom kole rady Európskej únie (EÚ). Dokument, navrhnutý Kofim Annanom, však zatiaľ oficiálne neakceptovala ani jedna zo zúčastnených strán a konečný termín dosiahnutia kompromisu vodcov tureckej a gréckej časti ostrova bol z 28. februára presunutý na 10. marca. Pokiaľ sa nedohodnú, do EÚ vstúpi len južná grécka časť, čo by však podľa Ankary znamenalo porušenie zmluvy o založení republiky z roku 1960. OSN a odnedávna i EÚ sa pokúšajú nájsť riešenie problému, narážajú však na odpor prezidenta tureckej časti ostrova, Raufa Denktaša. Ani cyperskí Gréci sa netvária nadšene. Ankarská vláda na čele s premiérom Abdullahom Gulom sa však vyjadruje v prospech mierového, čo najrýchlejšieho ukončenia konfliktu, po ktorom si sľubuje sympatie únie v otázke vstupu Turecka do EÚ – dostatočnou motiváciou je vyjadrenie komisára pre rozšírenie EÚ Güntera Verheugena, podľa ktorého bude bez zjednotenia ostrova veľmi problematické začať predvstupové rokovania s Tureckom. Denktaš sa stretol s premiérom Abdullahom Gulom i s vodcom najsilnejšej strany AKP Recepom Tayyipom Erdoganom, aby vypracovali spoločné stanovisko na haagske stretnutie, na ktorom sa 10. marca zúčastní Kofi Annan i čerstvý prezident gréckeho Cypru Tassos Papadopoulos. Doteraz odolával tlaku protestujúcich tureckých Cyperčanov, ktorí deň pred pôvodnou „uzávierkou“ rokovacej lehoty znovu vyšli do ulíc Nikózie, rovnako ako sa zatiaľ nepodvolil jemnému nátlaku proeurópsky orientovanej tureckej vlády. Annanom predložená štyristopäťdesiatstranová dohoda rieši základné otázky. Ostrov dostane nové meno – Zjednotený Cyprus. Vytvorí sa federácia dvoch štátov, spojených politickými inštitúciami, majúcich jednotnú suverenitu na medzinárodnom poli. Počet gréckych Cyperčanov, ktorí sa budú smieť vrátiť do pôvodných domovov, sa zníži zo šesťdesiat na tridsaťtisíc a lehota ich návratu bude predĺžená zo štyroch na šesť rokov. Británia odstúpi deväťdesiat percent okupovaného územia (jej vojenských základní nachádzajúcich sa na juhu ostrova) gréckej časti a zvyšok tureckej. Približne pätnásť dedín kontrolovaných tureckou armádou bude v budúcnosti pod gréckou vládou. Napriek pôvodnému nesúhlasu oboch strán sa zdá, že vôľa stať sa členom EÚ je silnejšia. Pokiaľ sa vyjednávajúce strany dohodnú, v oboch častiach ostrova sa 30. marca bude konať referendum o prijatí mierového plánu OSN a zmluva by mala byť podpísaná o deň neskôr. V prípade úspechu podpíše „Zjednotený Cyprus“ zmluvu o vstupe do EÚ 16. apríla.