Trvalo absentuje v nej najmä podpora takých zmien v štruktúre hospodárstva Slovenska, ktoré by zabezpečovali zvyšovanie konkurencieschopnosti, renesanciu slovenského poľnohospodárstva, potravinárskeho priemyslu a rozvoj zamestnanosti a zvyšovaniu sociálnych štandardov. Prístup k ekonomike často redukovali na fiškálnu oblasť a to najmä na rozpočet, znižovanie deficitov a zvyšovanie HDP. Tieto makroekonomické ukazovatele sú však odtrhnuté od sociálnych istôt. Naša ekonomika je v prevažnej miere postavená na exportných spoločnostiach, ktoré dostali investičné stimuly a daňové prázdniny. Priemysel je založený na znižovaní podielu pracovnej sily na pridanej hodnote výrobného procesu. Tento systém bol zavedený príchodom automobiliek. Čo však takmer úplne chýba v našom priemysle, je produkcia s vyššou pridanou hodnotou. A na tú je potrebný výskum a inovácie, ktoré na Slovensku nemajú podporu. Treba pritom vytvoriť také stimuly, ktoré cez vzdelanostnú, výskumnú a inovatívnu ekonomiku pritiahnu kapitál, ktorý bude potom zhodnocovať know-how v prospech ekonomiky a zamestnanosti s vyššou pridanou hodnotou. Potrebujeme čo najrýchlejšie nastaviť novú stratégiu podpory zamestnanosti, aby vznikali pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou a dôstojnou úrovňou miezd. Očakávame, že v budúcnosti sa vláda bude systematický venovať aktívnej plošnej hospodárskej politike s dôrazom na reálnu ekonomiku a obmedzí selektívne poskytovanie výhod, vytvárajúcich špecifické režimy fungovania pre bohaté subjekty. Na druhej strane podporí domácu produkciu najmä exportne orientovanú v zaostávajúcich regiónoch.
Odmietame tézu, že za súčasný stav ekonomiky je zodpovedná výlučne svetová hospodárska kríza. Vývoj našich makroekonomických parametrov je dôsledkom vysokej otvorenosti ekonomiky naviazanej najmä na hospodárenie eurozóny. Naša ekonomika v posledných rokoch podlieha hospodárskym cyklom v hlbších fázach. Tieto majú výraznejší vplyv na verejné financie, ktoré sú značne ovplyvnené nízkymi mzdami a vysokou nezamestnanosťou. Vývoj našich makroekonomických ukazovateľov je pritom viac ovplyvňovaný naším okolitým ekonomickým prostredím ako opatreniami vlády. To síce oslabuje vplyv vlády na reálny chod ekonomiky, ale ju však neoprávňuje rezignovať na účinné využívanie tých nástrojov, ktoré jej ešte v rukách ostali, lebo to by neznamenalo nič iné ako zbavovanie sa zodpovednosti za stav ekonomiky a úroveň sociálneho rozvoja pred národom.
Spomaľovanie tempa rozvoja, spomaľovanie výstavby infraštruktúry, prehlbujúce sa disparity medzi regiónmi, pokles reálnych príjmov, zvyšujúca sa inflácia, zväčšovanie rozdielov medzi bohatými a chudobnými jasne a dostatočne preukazuje, že dopady krízy nemožno riešiť tými istými prostriedkami, ktoré ju vyvolali. V ekonomike čoraz viac absentujú morálne základy jej fungovania, čo vo svojich dôsledkoch môže ohrozovať ozajstnú demokraciu v spoločnosti. Preto je nevyhnutná zmena paradigmy hospodárskej politiky spolu so zvyšovaním zodpovednosti vlády za jej efektívnosť.
Pri riešení zamestnanosti na Slovensku sa neprihliada na nedostatočný agregátny domáci dopyt. Otázky zamestnanosti sa sústreďujú najmä na zvýšenie flexibility trhu práce. Zároveň snaha zamestnávateľov, najmä zahraničných, dosahovať ešte vyššiu produktivitu bez adekvátneho nárastu miezd vedie k oslabeniu kolektívnych práv a postavenia odborov.
Okrem aktívnej účasti vlády na tvorbe hospodárskej politiky považujeme za dôležité zásadnú zmenu filozofie daňového systému. Súčasný systém daní považujeme:
– za daňový systém podporujúci bohatých;
– za daňový systém, ktorý nepomáha realizovať sociálny štát;
– za daňový systém, ktorý nesmeruje k aktívnemu vplyvu na ekonomiku, pričom tento je po zavedení eura prakticky jedinou pákou vlády na smerovanie ekonomiky Slovenska.
Popritom miera zdanenia a ostatných odvodov (daňová kvóta II) je jednou z najnižších v Európe, má klesajúcu tendenciu. Tento stav vyvoláva akútny nedostatok zdrojov štátu potrebných na realizáciu sociálnej politiky.
Súčasný daňový systém je zameraný na zdaňovanie obyvateľstva pričom v najbližšom volebnom období je žiaduce tento preorientovať tak, aby bol zdaňovaný prioritne kapitál, resp. jeho prírastok.
1. Vychádzajúc z vyššie uvedených postulátov Klub ekonómov SPOS považuje za potrebné v tejto oblasti:
– Opätovne zaviesť diferencovanú daň z príjmov.
– Zdaniť dividendy a zisk určený k rozdeleniu.
– Zaviesť daň z dedičstva ako aj daň z darovania (nad určitú hranicu).
– Zaviesť zdanenie najmä prírastku majetku vo vlastníctve jednotlivca resp. rodiny nad určitú hranicu.
– Zaviesť systémové používanie daňových úľav u fyzických i právnických osôb (napr. nezdaňovať vklady do vedy a výskumu a pod).
– Zvýšiť daňové zaťaženie majetku a to najmä neproduktívneho a nadštandardného, súčasne rozšíriť daňové prázdniny na byty a štandardné domy na 10 rokov.
– Rozšíriť zdaňovanie na zdroji príjmu.
– Obmedziť úniky na daniach do zahraničia a to najmä do tzv. daňových rajov zavedením ohlasovacej povinnosti Národnej banke Slovenska.
2. Zásadným spôsobom (viď ČR) zmeniť druhý dôchodkový pilier. Zaviesť väzbu zvyšovania príjmov ústavných činiteľov a štátnej správy na zvyšovanie dôchodkov v I. pilieri.
3. Obmedziť tzv. zlaté padáky u manažmentu podnikov s účasťou štátu.
4. Zabrániť ďalšiemu nárastu aparátu (nárast od r. 1995 až o 60 % napriek nasadeniu výpočtovej techniky), ako aj odmien v obciach a mestách s cieľom návratu do stavu min. roku 2000. Úspory tejto časti verejnej správy viac orientovať v prospech života obyvateľov miest a obcí.
5. Zrušiť stropy na odvody do zdravotných poisťovní.
6. V zásade zastaviť privatizáciu. Umožniť prechod nemocníc na štátne akciové spoločnosti bez možnosti ich tichej privatizácie.
Podpísaní: Prof. Ing. Július Alexy, CSc.,Dr.h.c., Ing. Ivan Okáli, DrSc., Doc. Jozef Sokira, CSc., Doc. Ing. Ivan Figura, CSc., Ing. Ladislav Sklenár, CSc., Ing. Peter Magvaši, CSc., mim. prof., Ing. Ján Pápol, Doc. Ing. Peter Serenčéš, PhD., Doc. Ing. Ján Králik, CSc.,Ing. Michal Borguľa, Ing. Ivan Roháľ Iľkiv, Ing. Martin Halás
SPOS – Spoločnosť pre občanov Slovenska združuje ekonómov, ktorí pracovali a pracujú v bankovníctve, na ministerstve financií, štatistike, SAV a v národnom hospodárstve. Predsedom združenia je Michal Borguľa. Občianske združenie sa pravidelne stretáva od svojho založenia a pripravuje odborné ekonomické stanoviská. Jeho členovia sú pravidelnými účastníkmi a prednášajúcimi HN klubov a Klubu Nového slova.
