Medzinárodné vzťahy ako zložitý sociálny proces

Pred x-rokmi som mal tú možnosť sa zúčastniť (zhoda náhod) interných diskusií (nakoľko to už je viac ak dve desiatky rokov, tak si na to už môžem verejne spomenúť), ktoré boli spojené s budúcim a (vtedy možným) vznikom Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Z tohto stretnutia som si jasne a plasticky zapamätal slová jednej z aktérok diskusie, a to slová o kvalite a zodpovednosti v príprave vo vzťahu k absolventom a o akademickej slobode.

recenzia_teoriamv600.jpgVtedajšie diskusie sa zhmotnili a toto dnes už relevantné a stabilné akademické pracovisko (pod vedením prof. Ing. Ľudmily Lipkovej, CSc., ktorá zastávala post dekanky od roku 2000 do roku 2017) ponúklo v roku 2021 aj najnovší knižný počin ľudí, ktorí predstavujú a reprezentujú nielen spomenuté bratislavské pracovisko, ale podľa mňa – niečo viac –, a to publikáciu: ŠKVRNDA, F., ČECH, L., KUCHARČÍK, R. (2021): Teória medzinárodných vzťahov, Ekonóm, Bratislava, 2021, ISBN 978-80-225-4790-1 (183 strán).

Ak opomenieme fakt, že minimálne dvoch autorov priamo, alebo nepriamo poznáme aj zo stránok SLOVA, tak potom je logické, čo sa myslí pod slovami „niečo viac“. Napríklad ide o aj o to, že na spomenutom pracovisku (vďaka  strategickému mysleniu spomenutej Ľ. Lipkovej) sa mohli stretnúť a napísať nielen túto, ale akúkoľvek (hovoríme o slobode myslenia) prácu autori, ktorí majú svoj štýl, sú autentickí a ani v dobe covid-antidemokracie neustupujú (zbabelo) myšlienkovo späť.

Medzinárodné vzťahy patria k  najrozsiahlejším a najzložitejším sociálnym procesom, ktoré majú dávnu a pestrú históriu. Ich začiatky sa datujú od čias rozvoja vzťahov medzi prvými štátmi, ktoré vznikali už od 25. stor. pred n. l.

Dlho mali len regionálny charakter, hoci v niektorých prípadoch išlo aj o vzťahy ríš. Svetový rozsah začali medzinárodné vzťahy nadobúdať od 15. – 16. storočia najmä v súvislosti s veľkými zemepisnými objavmi a nasledujúcou kolonizáciou sveta európskymi veľmocami.

Začiatkom 90. rokov minulého storočia došlo k rozpadu bipolarity v medzinárodných vzťahoch, čo prinieslo ich zásadnú zmenu spojenú s rastom ich nevypočítateľnosti i neistoty v nich. Usporiadanie medzinárodných vzťahov v tomto desaťročí začalo protirečivo a s mnohými ťažkosťami smerovať k postupnému vytváraniu multipolarity, čo môže trvať aj desaťročia.

Autori vo svojej práci poukazujú na nové problémy, ktoré komplikujú medzinárodné vzťahy. Reč je o globalizácii, keď protirečivo pôsobí predovšetkým v sociálno-ekonomickej oblasti.

Medzinárodné vzťahy sprevádza aj veľa sporov a konfliktov, ktoré neraz vyúsťujú do vojen. Doteraz bolo v dejinách asi 15 000 vojen rôzneho druhu a rozsahu, pričom ich ničivosť narastala.

Treba si uvedomiť, že za vyše sto rokov existencie teórie medzinárodných vzťahov sa z nej vytvorila relatívne samostatná oblasť vedy s vlastnou terminológiou. Predstavuje subjektívny systematický odraz praxe medzinárodných vzťahov teoreticky a metodologicky usporiadaný pohľad na ne, na základe ktorého sa ich snažíme vedeckým a odborným spôsobom objasniť a vysvetliť.

Z textu je zrejmé, že autorský tím sa opiera nielen o poznatky a skúsenosti z výučby predmetu Teória medzinárodných vzťahov a Medzinárodné politické vzťahy na materskej univerzite, ale taktiež o bohatú teoretickú matériu teórií, pričom text plne akceptuje (autorom tejto recenzie preferovaný) trojpilierový prístup v gradácii: 1) teória medzinárodných vzťahov, 2) história medzinárodných vzťahov, 3) súčasné medzinárodné vzťahy cez prizmu národnoštátnych záujmov a bezpečnostnú politiku.

Napriek tomu, že sa v práci prelínajú prvky filozofického a historicko-analytického prístupu, jej nosným a stmeľujúcim prvkom je predovšetkým medzinárodno-politický a politologický rozmer pohľadu.

Je aj akýmsi svedectvom vývoja politického myslenia v oblasti medzinárodných vzťahov na Slovensku.

Aj preto odporúčam tento text – Teória medzinárodných vzťahov – ak nie k podrobnému prečítaniu, tak aspoň k podrobnému prelistovaniu.

Ide o dvojgeneračnú výpoveď autorov, ktorí sa vo svojom segmente podieľajú na pozitívnych zmenách spoločnosti.

Je to dobré kompendium.

(Autor je vysokoškolský učiteľ)

 

(Celkovo 7 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter