Medzinárodné právne dokumenty o rasizme a diskriminácii

Odstránenie rasizmu je zakotvené v mnohých právnych dokumentoch, ktoré prijali viaceré významné medzinárodné organizácie ako Organizácia Spojených národov, Rada Európy a iné. Predstavitelia vlád jednotlivých štátov sa ich podpisom zaručili urobiť všetky potrebné kroky smerujúce k odstráneniu rasizmu a zmierneniu jeho negatívnych prejavov v spoločnosi. Medzi týmito štátmi bolo aj Sovensko. Základom, z ktorého vychádzajú všetky neskoršie dokumenty týkajúce sa rasizmu a diskriminácie, je Všeobecná deklarácia ľudských práv prijatá po druhej svetovej vojne na pôde Valného zhromaždenia OSN v Paríži 9. decembra 1948. Uznala rovnosť a rovnoprávnosť všetkých ľudí bez ohľadu na farbu pleti, pohlavie, náboženstvo či politické presvedčenie. Bola to však až druhá generácia dokumentov upravujúcich ochranu ľudských práv, ktorá podrobnejšie vymedzila pojmy ako rasizmus a diskriminácia. Valné zhromaždenie uznáva, že dôstojnosť, rovnoprávnosť a neodňateľnosť práv všetkých členov ľudského spoločenstva je základom slobody, spravodlivosti a mieru na svete, pričom ľudské práva sa musia chrániť právnymi normami a musia sa podporovať priateľské vzťahy medzi národmi. Predstavitelia Spojených národov potvrdili svoju dôveru v ľudské práva, v dôstojnosť a v hodnotu ľudskej bytosti, v rovnaké práva mužov a žien, sú rozhodnutí podporovať spoločenský pokrok, lepšiu životnú úroveň a väčšiu slobodu a sľúbili, že budú podporovať ľudské práva a všeobecné pochopenie týchto práv. Všeobecná deklarácia ľudských práv: 1. Každý človek je slobodný a so všetkými ľuďmi sa musí zaobchádzať rovnakým spôsobom. 2. Všetci ľudia sú si rovní, nehľadiac na farbu kože, na pohlavie, náboženstvo alebo jazyk, ktorým hovoria. 3. Každý človek má právo na život, a to na život v slobode a bezpečí. 4. Nikto nemá právo ubližovať inému človeku a nemá ani právo mučiť ho. 5. Každý človek má právo na rovnosť pred zákonom. 6. Zákony sú rovnaké pre všetkých, musia sa rovnako aplikovať na všetkých ľudí. 7. Každý má právo požiadať o právnu pomoc v prípade, ak jeho práva neboli rešpektované. 8. Nikto nemá právo protiprávne niekoho uväzniť ani vykázať ho z vlastnej krajiny. 9. Každý človek má právo na spravodlivý a verejný súd. 10. Každý človek sa musí považovať za nevinného, kým mu vina nebude dokázaná. 11. Nikto nemá právo zrušiť ktorékoľvek právo tejto deklarácie. Najdôležitejším spomedzi medzinárodno-právnych dokumentov týkajúcich sa pojmu rasistický extrémizmus je Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie prijatý v rámci OSN ratifikovaný Československom 29. decembra 1966, znovu ratifikovaný Slovenskom 28. mája 1993. Prvý článok prvej časti obsahuje definíciu rasovej diskriminácie: Výraz „rasová diskriminácia“ v tomto dohovore znamená rozlišovanie, vylučovanie, obmedzovanie alebo zvýhodňovanie založené na rase, farbe pleti, rodovom, alebo na národnostnom alebo etnickom pôvode, ktorého cieľom alebo následkom je znemožňovanie alebo obmedzenie uznania, používania alebo uskutočňovania ľudských práv a základných slobôd na základe rovnosti v politickej, hospodárskej, sociálnej, kultúrnej, alebo v ktorejkoľvek inej oblasti verejného života. Dôležitou skutočnosťou je, že aj právny predpis, ktorého účel alebo efekt spočíva v obmedzení práv je v tomto dohovore definovaný ako diskriminácia. Na druhej strane však dohovor nepovažuje za diskrimináciu používanie špeciálnych opatrení, ktorých cieľom je zabezpečenie primeraného rozvoja určitých skupín, aj keď sú definované na rasovom alebo etnickom princípe. Posledná časť prvého článku: Za rasovú diskrimináciu sa nepovažujú osobitné opatrenia urobené výhradne na zabezpečenie primeraného rozvoja niektorých rasových alebo etnických skupín alebo jednotlivcov, ktorí potrebujú takú ochranu, ktorá môže byť nevyhnutná na to, aby im zabezpečila rovnaké používanie alebo výkon ľudských práv a základných slobôd, pokiaľ tieto opatrenia nevedú k zachovaniu rozdielnych práv pre rôzne rasové skupiny a pokiaľ nezostanú v platnosti po dosiahnutí cieľov, pre ktoré boli stanovené. V druhom článku dohovoru sa zúčastnené štáty zaväzujú, že nebudú vykonávať rasovú diskrimináciu proti osobám, skupinám osôb alebo inštitúciám a zabezpečia, aby všetky verejné orgány a inštitúcie konali v súlade s týmto záväzkom. Zaväzujú sa, že nebudú povzbudzovať, obhajovať alebo podporovať rasovú diskrimináciu vykonávanú ktoroukoľvek osobou alebo organizáciou. V treťom článku zmluvné štáty odsudzujú rasovú segregáciu a apartheid a zaväzujú sa na územiach spadajúcich pod ich právomoc predchádzať, zakázať a odstrániť všetky praktiky tohto druhu. Článok štyri dohovoru je základom, z ktorého vychádza celá slovenská vnútroštátna úprava postihu rasovo-extrémistických skupín a organizácií i konania jednotlivcov: Zmluvné štáty odsudzujú všetku propagandu a všetky organizácie, ktoré sú založené na myšlienkach alebo teóriách o nadradenosti jednej rasy alebo skupiny osôb jednej farby pleti alebo etnického pôvodu alebo ktoré sa pokúšajú ospravedlňovať alebo povzbudzovať akúkoľvek formu rasovej nenávisti a diskriminácie, a zaväzujú sa, že prijmú bezodkladné a pozitívne opatrenia na odstránenie akéhokoľvek podnecovania k rasovej diskriminácii alebo činov rasovej diskriminácie, a na tento cieľ s náležitým zreteľom na zásady zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a na práva výslovne uvedené v článku 5 tohto dohovoru sa zaväzujú najmä: a) vyhlásiť za činy trestné podľa zákona: akékoľvek rozširovanie ideí založených na rasovej nadradenosti alebo nenávisti, akékoľvek podnecovanie k rasovej diskriminácii, ako aj všetky násilné činy alebo podnecovanie k takým činom proti ktorejkoľvek skupine osôb inej farby pleti alebo etnického pôvodu, ako aj poskytovanie akejkoľvek podpory rasistickej činnosti, vrátane jej financovania; b) vyhlásiť za nezákonné organizácie a tiež aj organizovanú a akúkoľvek inú propagandistickú činnosť podporujúcu a povzbudzujúcu rasovú diskrimináciu a vyhlásiť účasť v takých organizáciách alebo na takej činnosti za trestnú podľa zákona; c) nedovoliť celoštátnym ani miestnym verejným orgánom alebo inštitúciám podporovať alebo podnecovať rasovú diskrimináciu. V článku päť sa štáty zaväzujú, že zakážu a odstránia rasovú diskrimináciu vo všetkých jej formách a že zaručia právo každého na rovnosť pred zákonom bez rozlišovania podľa rasy, farby pleti, národnostného alebo etnického pôvodu a na rovnaké využívanie všetkých práv. V článku šesť sa štáty zväzujú zabezpečiť prostredníctvom vnútroštátnych súdov a iných štátnych orgánov všetkým osobám podliehajúcim ich jurisdikcii účinnú ochranu pred všetkými činmi rasovej diskriminácie, ktoré v rozpore s týmto dohovorom porušujúcich ľudské práva, základné slobody, ako aj právo žiadať na týchto súdoch spravodlivú a primeranú náhradu za akúkoľvek škodu, ktorú v dôsledku takejto diskriminácie utrpeli. Medzi ostatné relevantné medzinárodné dohovory týkajúce sa rasovej a etnickej diskriminácie, prijaté Slovenskou republikou patria najmä: Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín – prijala ho Rada Európy 10. novembra 1994 a o rok neskôr ho Slovenská republika ratifikovala. Je to prvý právne záväzny multilaterálny nástroj na ochranu národnostných menšín. Jeho základné princípy zahŕňajú rovnosť pred zákonom, zachovanie kultúry a identity. Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 bol použitý ako základ pre všetky ostatné medzinárodné európske i vnútroštátne právne normy. Je to historicky prvý dokument, ktorý sa primárne zameriava na ochranu etnických a národnostných menšín. V roku 1992 ho ratifikovalo aj Slovensko. Opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach – 16. decembra 1966 ho prijala OSN v New Yorku. Československo ho ratifikovalo až v roku 1975 a znovu ratifikovaný bol Slovenskom 28. mája 1993. Tento dokument zaručil občanovi, ktorý sa domnieva, že sa stal obeťou porušenia niektorého z práv stanovených v pakte, právo obrátiť sa na Výbor pre ľudské práva. Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorý prijala OSN 16. decembra 1966, zabezpečuje všetkým tieto práva. Bývalá Československá republika ho ratifikovala 12. marca 1991 a Slovensko ho znovu ratifikovalo 28. mája 1993. Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o diskriminácii v zamestnaní a povolaní – v roku 1958 ho táto organizácia prijala s cieľom zabezpečiť odstránenie diskriminácie v zamestnaní. O dva roky neskôr bol ratifikovaný Československom a od roku 1993 prešli záväzky na Slovenskú republiku. Záverečná deklarácia Svetovej konferencie proti rasizmu, rasovej diskriminácii, xenofóbii a intolerancii v Durbane v septembri 2001, na ktorej sa stretli predstavitelia vlád, mimovládnych organizácii a podobne. (v budúcom čísle slovenské dokumenty)