Mediálne zakolísanie

Aj mediálne nebo sem-tam prekryjú mraky, aj z neho padajú hviezdy, častejšie oveľa väčšou rýchlosťou, ako naň vyletia. I na ňom dochádza k (hviezdnym) vojnám, po ktorých zostávajú víťazi a porazení. A že ani na Slovensku nemusí byť vôbec nuda, svedčia aspoň dve, nazvem to „mediálne zakolísania“ z posledných dní. Ale ako sa hovorí, bez vetra sa ani lístok nepohne, a aj hviezdny vánok býva niekedy poriadne silný. Prvý závan, hoci vôbec nie nečakaný, pocítili čitatelia denníka Práca. Márne hľadali pod bývalou odborárskou značkou i tak už značne pozmenený obsah. V pondelok ráno nenašli už ani ten. Namiesto toho sa zo stránok Práce tlačilo dominantné SME. Podobné vymazanie z neba tlačovín zažilo v poslednom desaťročí už niekoľko novín a časopisov. Niet sa čomu čudovať, silnému obyčajne patrí právo i svet. A tak sa ten takmer polstoročný, vytváraný ako svet všetkých pracujúcich, dostal postupnou degradáciou až pod ochranné krídla spoločnosti, ktorá vydáva už spomínaný denník a ďalších 31 novinových a časopiseckých titulov, čo je vzhľadom na čitateľský potenciál Slovenska celkom slušný počet. A tak rad na posledné zbohom príde v septembri 2002. Vtedy totiž značka Práca zmizne z novinových stánkov definitívne. Kto by si myslel, že rozbiehajúca sa volebná kampaň vrcholiaca práve v septembri s koncom tohto denníka nesúvisí, ten o sile médií v predvolebnom období pravdepodobne nič nevie. O prvých obetiach (pred)volebného šialenstva sa hovorí i v súvislosti s vysielaním relácie O 5 minút 12 minulú nedeľu na STV. Jej moderátori odmietli diskusiu moderovať, pretože nesúhlasili s postupom vedenia televízie, ktoré zasiahlo do zoznamu pozvaných hostí. Iste, išlo o rozhodnutie hlavného dramaturga, i keď na poslednú chvíľu. Ale žeby mohla byť týmto rozhodnutím ohrozená nezávislosť Slovenskej televízie? Otázky by skôr mali padať na inú tému a na inú hlavu. Náhla zmena dramaturgie sa totiž v STV neudiala po prvý raz. Nezorganizovaný chaos a neohlásené zmeny vytvárajú totiž dojem, že tu už pravdepodobne nejde len o opakujúce sa dôkazy totálneho neporiadku v našom verejnoprávnom médiu.