V súčasnej pandémii sledujem negatívny vplyv médií na občanov. Myslím si, že vzhľadom na naše psychické zdravie by zo strany médií bolo vhodnejšie, aby nás prestali pravidelne a otrocky kŕmiť číslami, ktoré už takmer nikto nevníma, pretože človek je znechutený a možno aj apatický, a ten, kto si chce čísla pozrieť, vie si ich dohľadať. Áno, ľudia sú zvyknutí pozerať večerné správy, aby boli po celom dni zorientovaní, no niektoré médiá to výrazne vyu/zneužívajú, keď vidia vysokú sledovanosť a do toho manifestujú počty testovaných, pozitívnych, nakazených, vyzdravených a hospitalizovaných. Ako sa tomu vyhnúť a nezúriť? Komerčné médiá to zneužívajú na reklamný priestor, ľudia zúria, koho tie čísla ešte zaujímajú a celkovo to spoluvytvára to zhubné napätie v spoločnosti.
Osobne to vidím takto. Nehaňme vždy len médiá. Za túto situáciu môžu aj mnohí politici .Ich komunikácia je často nejasná, roztrieštená, a preto médiá často reflektujú stav spoločnosti a politiky. Médiá si robia svoju prácu. Robia svoje príspevky podľa prísne sledovaných štatistík, kto ich sleduje a prečo ich sleduje. Potom svojim „klientom“ ponúknu presne to, čo si klienti žiadajú. Sú viac-menej nároční klienti, samozrejme. A sú aj takí, ktorí sa síce rozčúlia, ponadávajú si, ale sledujú svoje obľúbené médiá. Aké správy si žiadame, ako klienti, také máme, povedal by som.
Slováci sú momentálne veľmi zvyknutí na hundranie – akékoľvek, kdekoľvek, na čokoľvek a na každú snahu vidieť niečo pozitívne, niekoho alebo niečo oceniť. Namiesto toho sa človeku mnohokrát dostane len „poriadne naložené“. Takže namiesto kritiky a vyplakávania by sme sa mali skutočne kriticky (v zmysle neutrálneho hodnotenia) zamyslieť nad klientami médií, a teda aj nad nami samými, kto sme, čo vlastne chceme počuť a čo by náš život obohatilo a posunulo vpred. A ak nás, tak vlastne aj našu spoločnosť.
Snažím sa zápasiť s postojom – „čím horšie, tým lepšie“ – lebo toto, ako sa mi v poslednej dobe zdá, ovláda našu spoločnosť skrz naskrz. Sú jednoducho fakty, pred ktorými sa neschováme a našou snahou by malo byť pomôcť, prispôsobiť sa a stať sa nositeľom pozitívnych myšlienok – v zmysle – neškodiť a nekritizovať bezhranične a bezúčelne. Viete, dobre sa kritizuje niekomu, kto má doma kompletnú starostlivosť a o nič nemusí zápasiť. Dobre sa kritizuje človeku, ktorý nemá veľkú zodpovednosť a je v závetrí… Som presvedčený , že treba v ľuďoch vzbudzovať istotu, že každý, keď bude chcieť, veľa dokáže ovplyvniť a nesmie sa dať odstrašiť. Tu často televízia ,rozhlas, médiá, sociológovia, psychológovia, ale aj umelci zlyhávajú na celej čiare v edukácii a propagácii či už cieľom, výberom a kvalitou formátov alebo ich výstupom. Podchytiť mladých je to najlepšie, predsa mladá trstina sa dá ešte ohýbať.
