Keď akademický senát požiada o odvolanie rektora univerzity, nemožno to považovať za pokojné ukončenie rektorskej kariéry. Keď však rektor na súde napadne rozhodnutie akademického senátu, z problému vo vnútri školy sa opäť stáva mediálna udalosť. V prípade Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka a jej rektora Miroslava Mečára je to už takmer pravidlo. Mimoriadne zasadnutie akademického senátu univerzity schválilo štrnástimi zo sedemnástich hlasov návrh na odvolanie rektora Miroslava Mečára. Návrh putoval na stôl ministra školstva Jána Mikolaja, ktorý mal rozhodnúť, či odporučí prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi, aby rektora zbavil funkcie. Minister naznačil, že žiadosť podporí, ak bolo hlasovanie v súlade so zákonom. Mečár však podal žalobu na neplatnosť rokovania senátu. Proces odvolávania sa tak zastavil, kým o veci nerozhodne súd. Zlyhala akademická samospráva V zahraničí aj na Slovensku je zvykom, že ak verejná inštitúcia porušuje zákon a lieta v škandáloch, jej vedenie odstúpi. Rektor Trenčianskej univerzity v Trenčíne sa však drží svojej stoličky. Chyby nepriznáva. Diplom pre dcéru dekana fakulty sociálno-ekonomických vied Daniela Bánociho je podľa neho v poriadku, jej otca, dekana, odvolať netreba. So závermi kontrolnej skupiny ministerstva školstva, ktorá preverovala prípady externistov, rektor nesúhlasí. Omyly zrejme robia len druhí. Napríklad akademický senát, ktorý vraj pri hlasovaní o odvolaní účelovo znížil počet hlasujúcich, a hlasovanie je preto neplatné. „Zvolanie senátu sa uskutočnilo právne netransparentným spôsobom, za predsedu zvolili osobu, ktorá nespĺňa kritériá občianskej bezúhonnosti a senát nevykazuje riadne zloženie,“ vyjadril sa rektor vo vyhlásení na internetovej stránke univerzity. Čo na tom, že aj pri plnom počte hlasujúcich (26) by štrnásť hlasov predstavovalo nadpolovičnú väčšinu, postačujúcu na schválenie odvolania. „Z morálneho hľadiska“ napáda M. Mečár aj právo predsedu senátu Dušana Holého na jeho funkciu, pretože bol v minulosti právoplatne odsúdený za usmrtenie cyklistu pri autonehode. Čo na tom, že neúmyselný trestný čin podľa legislatívy nemá dosah na výkon funkcie. A čo na tom, že morálne právo rektora na funkciu, počas výkonu ktorej sa rúca dobré meno školy, je rovnako diskutabilné. Svoj názor má na to aj bývalý minister školstva a pracovník univerzity Peter Ponický: „Som presvedčený, že rektor bol odvolaný právoplatne. To, čo robí, je len obrazom jeho ľudských vlastností. Opakovane tým presviedča o tom, že odvolanie je na mieste – a nielen pre pochybné praktiky pri udeľovaní titulov a vyberaní školného.“ Kde neplatí morálne hľadisko, zafunguje zrejme až paragraf. Miroslav Mečár sa vyjadril, že ak by jeho odvolanie bolo legálne, nemal by problém kreslo rektora opustiť. Uvidí sa, čo na to povie súd. „Čím dlhšie bude pán Mečár a jeho ľudia na univerzite bašovať, tým bude ťažšie univerzitu dostať z problémov. Ustavičné napätie a nervozita tento stav len zhoršujú a ďalej deštruujú interpersonálne vzťahy. Hrozí aj ďalšie stupňovanie nedôvery voči univerzite a jej fakultám. Zastavili sa tu všetky dôležité činnosti okrem rutinných, pracovníci aj študenti tápu v neistote,“ hodnotí situáciu P. Ponický. Univerzity potrebujú zmenu Kauza rýchlených titulov nie je ani zďaleka jediná. Stačí, ak si spomenieme na problém tzv. Mečiarových univerzít so získavaním akreditácie či s nelegitímnym vyberaním poplatkov za externé štúdium. Všetky tieto prípady poukazujú na jeden podstatný problém: niektoré vysoké školy nedorástli na právomoci, ktoré im boli zverené. „Tieto školy nezvládajú svoju úlohu a neuvedomujú si svoju dôležitosť v spoločnosti. Znevažuje sa tým vysokoškolské vzdelanie ako také,“ komentuje situáciu bývalý predseda Študentskej rady vysokých škôl Jaroslav Juriga. Pritom práve odpolitizovanie vysokých škôl a zavedenie akademických práv a slobôd bolo podstatou porevolučných reforiem po roku 1989. Čo však vtedy, ak akademická samospráva zlyhá? Mal by štát obmedziť jej právomoci? „Nemyslím si,“ tvrdí Juriga, „že by riešením bolo výrazne obmedzovať akademické slobody. Skôr vidím cestu v posilnení nezávislosti akreditačnej komisie, ktorá by mala byť strážkyňou kvality.“ Stav, v ktorom sa v súčasnosti nachádza slovenské vysoké školstvo, je už ďalej neudržateľný. Udeľovanie rýchlených diplomov, podozrenia z plagiátorstva, úplatky, multiuniverzitní garanti, ale aj vyhadzovanie zo skúšok podľa nálady, to všetko svedčí o tom, že univerzity potrebujú zásadnú zmenu. Kým bývalá Dzurindova vláda na čele s ministrom školstva Martinom Froncom stratila štyri roky presadzovaním školného ako všelieku na problémy univerzít, prepadávali sa mnohé z nich do čoraz väčšieho bahna. Niektoré aj do bahna morálneho. „Dôvodom, prečo sa takýto jav na univerzitách vôbec vyskytuje, je zmena hodnôt,“ povedal na besede Klubu Nového slova rektor Univerzity Komenského František Gahér. „Dnes sa hodnotí pozitívne akákoľvek ľahká cesta k peniazom a k zisku. Ak je inštitúcia konzervatívna a nie je ochotná sprístupniť zrýchlenú cestu k diplomu, považuje sa za menej úspešnú.“ Bez kontroly to nepôjde Minister Ján Mikolaj pozastavil právo Trenčianskej univerzity udeľovať bakalársky titul v študijnom programe Ľudské zdroje a personálny manažment. Takéto riešenie však musí byť len dočasné. Fungovanie v atmosfére nedôvery a podozrievavosti neprispieva k dobrému menu vysokých škôl. Ak svoje právomoci nezvládajú, je nútená správa, či sa nám to páči alebo nie, jediným riešením, ktoré môže dať procesy na univerzite do poriadku. Tým skôr, že ministerstvo školstva prideľuje školám prostriedky z verejných zdrojov, takže má plné právo kontrolovať aj ich použitie. Podobne hodnotí situáciu s udeľovaním rýchlených diplomov v Českej republike niekdajší predseda Študentskej komory Rady vysokých škôl Jan Morávek: ,,Kauza plzenskej právnickej fakulty poukazuje na zlyhanie kontrolných mechanizmov, a to nielen na úrovni fakulty, ale aj na celej univerzite, ministerstve školstva a v akreditačnej komisii.“ Za systémovo alarmujúce považuje, že štát neuplatnil všetky možnosti kontroly. „Poskytoval verejné prostriedky bez dôslednej kontroly podkladov, nekontroloval priebeh štúdia a jeho vykazovanie a tiež prehliadal informácie o stave na plzenskej právnickej fakulte, ktoré boli do istej miery známe už skôr.“ Rovnako ako v Plzni, aj v Trenčíne by mali predstavitelia univerzity prijať všetky opatrenia, aby sa podobná situácia neopakovala. Opatrenia, ktorých dodržiavanie budú kontrolovať ministerstvo školstva a akreditačná komisia. Ak to ani tak nebude fungovať, je namieste otázka, či má taká škola vôbec existovať.