Mauretánski migranti: v božích rukách

Mauretánia začína byť migrantami preplnenou krajinou. Tí sa z jej brehov s vidinou lepšieho života a šancí na zárobok vydávajú na niekoľkodňovú cestu k španielskym Kanárskym ostrovom. Na otvorenom mori vkladajú svoj osud do rúk božích. Krátko pred koncom prvého štvrťroka dosiahlo pobrežie Kanárskych ostrovov a južnej Európy viac ako 3 000 migrantov. Pri približne piatich tisícoch v uplynulom roku a viac ako ôsmich tisícoch v roku 2004 môže ísť o číslo alarmujúce, ale rovnako aj upokojujúce, pretože svedčí o ústupe migráce smerujúcej do Európy. Príbeh Mauretánie však v sebe ukrýva iný význam. Miestne úrady totiž odhadujú, že desať- až pätnásťtisíc migrantov zo subsaharských oblastí vyčkáva na to, aby získalo peniaze na svoj okamžitý únik. Ich počet narastá. „Risk ma nevystraší“ Súčasní africkí migranti hľadajú v bohatších európskych krajinách zamestnanie. Chcú uniknúť z africkej biedy a časom z nej vytiahnuť aj svoje rodiny. Cesta za európskym zárobkom je neuveriteľne ťažká a riskantná. Pre tisícky mladých mužov začína miestom v tradičných drevených člnoch (pirogách) za 500 dolárov a pokračuje naprieč búrlivými vodami Atlantického oceánu, niekedy končiac – ako v posledných mesiacoch pre viac než tisíc Afričanov – smrťou na mori. Napriek neuveriteľnému riziku, ktorý migranti podstupujú, jednodenný záznam mauretánskej polície hovorí o štyroch stovkách mužov zadržaných v deviatich preplnených člnoch ďaleko od pobrežia krajiny. Sú posadnutí myšlienkou dostať s k brehom starého kontinentu aj napriek tomu, že môžu zahynúť, čoho sú si vedomí. „Je to v božích rukách. Ak zahyniem, zahyniem. Ak sa mi to podarí, tak sa mi to podarí,“ stručne tvrdí Koudou Mohamed, 20-ročný mladík z Burkina Faso. Pre mnohých sa totiž voľba smrti zdá porovnateľná s voľbou žitia vo vlastnej krajine. Migrácia Afričanov má dva pohľady. Oproti tomuto extrémnemu spôsobu emigrácie sa prejavuje aj iný. Ide o univerzitne vzdelaných Afričanov, ktorí hľadajú lepšie podmienky na svoje uplatnenie v Európe. Legálny odsun ľudí z afrického kontinentu naďalej prevažuje. Mnohí sa však naspäť nevracajú. Ich dôvody sú však o niečo odlišné ako u tých, pre ktorých je život v rodisku nočnou morou. Ide totiž o ľudí z bohatších rodín. To ich predurčuje na to, aby mali možnosť zažiť lepší život v Európe. Niekoľko desiatok tisíc ľudí prevažne z krajín subsaharskej Afriky (Nigérie, Senegalu, Ghany atď.) pohybujúcich sa v Mauretánii však vidí veci inak a domáha sa rovnakej šance vlastnými spôsobmi. Začiatkom tretieho milénia viac ako 175 miliónov zahraničných migrantov vytvára pomyselný šiesty najľudnatejší a stále sa rozrastajúci kontinent sveta. Africké národy v ňom majú početné zastúpenie. Jednotlivé krajiny pociťujú tiaž preľudňovania a vývoj životnej úrovne je ďaleko od toho, aby držal krok s civilizačným pokrokom, ktorý preniká na kontinent. Skalné je preto aj odhodlanie mladých ľudí dosiahnuť lepší život. Existuje úslovie: V modrom svete neexistuje farba. A teda možnosť porovnávať a zhodnocovať. Nenápadná schopnosť, ktorá globálne plodí závisť, ale rovnako pôsobivo motivuje. Mnohí počuli o európskom svete rozprávať od ľudí, ktorí prerazili, mnohí mali možnosť zhliadnuť modernejší svet. To je v podstate najzávažnejší rozdiel medzi starou a novou Afrikou. „V Afrike, tam nie je nič,“ vyznievajú názory súčasnej africkej mládeže. Príčiny migrácie z Afriky sú zrejmé. Plynú prevažne z ekonomickej situácie, ktorá sa veľmi neodlišuje ani od tej v susediacich subsaharských krajinách. Migrácia má však aj svoje dôsledky. Dôsledky premiešavania rozdielnych kultúr vo svete sú veľmi úzko spojené s tematikou multikultúrnosti, zároveň však siahajú oveľa ďalej. Prísun veľkého množstva ľudí rozochvieva systémy aj stabilných krajín. Preto jedným z prvoradých dosahov migrácie je nestabilita „hostiteľských“ krajín. Podľa UNHCR boli v roku 1970 na svete dva milióny utečencov, v roku 2001 počet stúpol na 21 miliónov (Palestína, Stredný východ, západná Afrika, Pakistan atď.). Nárast spôsobuje strety kultúr a neschopnosť bohatých krajín poradiť si s rapídnym prílevom migrantov prispieva k nestabilite. Vlády sú oveľa slabšie v úsilí kontrolovať dianie vnútri vlastných štátov. Do dnešného politicky napnutého a prehnane ostražitého spoločenského systému si migranti so sebou privážajú aj svoj pôvod. Stabilizácia imigrantov zo severnej Afriky, Turecka, Pakistanu a najbližšie Mauretánie vedie k islamizácii európskych miest. Indovia prinášajú hinduistickú kultúru, vlastné spôsoby odievania atď. Vo väčšine západoeurópskych krajín sa začali diskusie o zastúpení týchto náboženstiev vo vzťahu k európskym úradom, o uznávaní ich imámov, kňazov a pod. Krajiny sa oboznamujú s náboženstvom prisťahovalcov (napr. Belgicko), iné zavádzajú islamské školy (napr. Holandsko), ďalšie však zakazujú niekoré tradičné prvky odievania odlišného náboženstva. Migranti sa často vzájomne podporujú a podporu poskytujú aj svojim nasledovníkom. Migrácia ako ohnivká reťaze na seba naväzuje stále ďalších ľudí. „Všetci moji priatelia, ktorí sú tam, majú peniaze. Vravia nám, že musíme zanechať všetko a odísť. Keď budem mať znovu peniaze, pokúsim sa znovu. Usilovať sa až dovtedy, kým nezahyniem, je lepšie ako zostať v tejto nočnej more,“ vraví Ibrahim Niass, 24-ročný Afričan predbežne zadržaný policajnou hliadkou pri pokuse o ilegálny odchod. Druhou stranou mince je, že Afričania, ktorí úspešne absolvovali niekoľko stoviek míľ dlhú plavbu po mori, prekĺzli do európskej krajiny a cez svojich predchodcov získali prácu (nech je už akákoľvek), neodmietnu ani najnižší európsky denný zárobok rovnajúci sa ich pôvodnému mesačnému. A sú to znovu porovnania, v ktorých sa Európanom máli a Afričanom zdá až priveľa. Podnikatelia sú si tohto faktu vedomí a rovnako aj štáty. Zvýšený tlak Dianie v Mauretánii sa spája s preľudňovaním pobrežných oblastí, vznikajúcim chaosom a rozmáhajúcim sa ilegálnym obchodom. Mauretánia nedokáže kontrolovať svoje vlastné hranice a vyžaduje pomoc proti obrovskej vlne imigrantov. Premiér mauretánskej vlády požiadal medzinárodnú komunitu, najmä Európsku úniu o pomoc, keďže Európa je cieľovou stanicou väčšiny afrických migrantov. Mauretánia je v tom „nevinne“. Dopláca na svoju geografickú polohu a aj následky predchádzajúcich migračných vĺn z Maroka alebo západnej Afriky, ktorých zablokovanie prinútilo masy ľudí usilujúcich sa opustiť Afriku presunúť sa južnejšie. Dnes sa Mauretánia stáva preplnenou dekompresnou komorou pred (ne)núteným odchodom z Afriky. Autor je redaktor internetového portálu www.skrz.sk