Marxovo učenie nezlyhalo

V minuloročnom novembrovom čísle časopisu PROFIT vyšiel článok s názvom „Marx sa zmýlil, jeho teórie v praxi nefungovali“. Autor článku Jozef Ryník medzi inými oslovil s otázkami týkajúcimi sa aktuálnosti Marxovho diela Petra Dinuša z Ústavu politických vied SAV. Pri zapracovaní niektorých viet z jeho odpovedí došlo k hrubému skresleniu. Po dohode s P. Dinušom prinášame jeho odpovede na otázky J. Ryníka v plnom znení (titulok Slovo).

 

Marx urobil veľmi dobrú analýzu kapitalizmu, len jeho závery, čím ho nahradiť, neboli veľmi úspešné v praxi. Prečo?

Na uvedenom závere sa zhodujú viacerí buržoázni autori. Oceňujú analýzu kapitalizmu, ktorú vypracoval Marx, ale odmietajú „politické, utopické a vizionárske elementy“ jeho prác. Marxológovia rozkladajú Marxovu teoretickú koncepciu na tri základné zložky – deskriptívno-analytickú, kritickú a vizionársku. Poukazujú pritom na napätia alebo priamo nezlučiteľnosť vedeckej a „prorockej“ zložky jeho diela. Marx ekonóm a sociológ je vynikajúcim analytikom, ale Marx učiteľ a prorok je mizerným autorom. Inými slovami, Marxova interpretácia genézy a fungovania kapitalizmu je akceptovateľná, ale jeho perspektíva prekonania kapitalizmu nie. V podstate to nie je nič iné len rozlišovanie medzi „dobrým“ a „zlým“ Marxom, resp. medzi „živým“ a „mŕtvym“ v Marxovom diele. Pri takomto dualistickom hodnotení Marxovho teoretického odkazu sa však ľahko dostaneme za hranice jeho objektívneho poznania a výkladu. Nemôže potom prekvapovať, že súčasný britsko-americký historik N. Ferguson označuje Marxa za židovského odpadlíka, gaunera a odporného človeka. Polemizoval by som s vašim názorom, že Marxove závery, čím nahradiť kapitalizmus, neboli v praxi veľmi úspešné. Kapitalizmus bol v mnohých štátoch nahradený socializmom, t. j. tým, čo Marx v práci Kritika gothajského programu nazýva prvým štádiom komunizmu. Väčšina z týchto štátov mala prevažne agrárny charakter so zodpovedajúcou úrovňou vzdelania, školstva, zdravotníctva, vedy, kultúry. V priebehu socialistického vývoja sa však z týchto krajín stali moderné priemyselno-agrárne štáty.

Ako sa politici poučili zo zlyhania Marxovho učenia v praxi?

Marxovo učenie nezlyhalo, bez teórie historického materializmu nie je možné vedecky vysvetliť súčasné spoločenské procesy. Zostáva historickou iróniou, že krajiny, ktoré po roku 1989 okázalo pochovali marxizmus, priamo chrlia dôkazy o správnosti marxistických téz o triedne antagonistickom charaktere kapitalistickej spoločensko-ekonomickej formácie. Základnou spoločenskou realitou triedne antagonistickej formácie je triedny boj. Predmetom triedneho boja medzi menšinou súkromných vlastníkov výrobných prostriedkov (buržoáziou) a námezdne pracujúcou triedou (proletariátom) je aj samotný marxizmus. Od jeho vzniku buržoázia proti nemu vedie ostrý ideologický boj so zrejmým cieľom zbaviť proletariát tejto revolučnej „zbrane“. Triedny boj prirodzene neprebieha len v teoreticko-ideologickej oblasti. Najviditeľnejšie sa prejavuje v politike. Ak sa mám vrátiť k vašej otázke, tak z marxistického stanoviska je podstatným to, akí politici sa mali poučiť: buržoázni alebo proletárski? Tí prví sú poučení v tom zmysle, že svoj triedny boj viedli a vedú veľmi úspešne a efektívne, že v ňom musia naďalej nepretržite, od rána do večera pokračovať, tí druhí hľadajú príčiny, prečo došlo koncom 20. storočia k porážke revolúcie. Proletariát, ktorý sa stal nositeľom marxizmu, prehral studenú vojnu, ktorú mu vyhlásila západná finančná oligarchia ústami W. Churchilla krátko po skončení druhej svetovej vojny. Inými slovami, v medzinárodnom triednom boji mal jeden z účastníkov „navrch“. Predpoklad, že proces výstavby socializmu dosiahol už taký stupeň, že sa stal nezvratným, sa ukázal ako falošný. Zostáva mimo pochybnosť, že vedomé úsilie zlikvidovať socializmus v ZSSR a ďalších štátoch a nahradiť ho kapitalizmom, nebolo prianím robotníckej triedy.

Marx tvrdil, že povaha kapitalizmu je nestála, vytvára nerovnosti a skôr či neskôr skolabuje. Prečo sa to ešte nestalo?

Áno, kapitalizmus je rozporný systém, ktorý v Marxovej teórii na svoje antagonizmy nakoniec doplatí; kapitalizmus si sám vytvára podmienky svojho prekonania. Základná marxistická odpoveď na vašu otázku by znela takto: kapitalizmus doteraz neskolaboval, pretože existujúce výrobné vzťahy stále pôsobia na rozvoj výrobných síl. Kapitalizmus má dlhšiu životnosť, než akú predpokladali v ZSSR predovšetkým od čias Chruščovovej éry, ktorá sa vyznačovala optimizmom z dobývania vesmíru, mierového využívania jadrovej energie, dekolonizácie, nástupu sociálneho štátu, nárastu antikapitalistického hnutia vo svete a pod. V dôsledku oslabenia vraj kapitalizmus už takmer nie je schopný odporu, údajne sa na celom svete rúcal. Tento záver bol rovnako falošný ako ten, podľa ktorého socializmus kráčal nezadržateľne k víťazstvu. Vo svojej podstate je však stále platná Leninova koncepcia imperializmu ako najvyššieho a posledného štádia kapitalizmu. Toto štádium Lenin označil za predvečer socialistickej revolúcie.

Prečo zrušenie súkromného vlastníctva nefunguje? Je to aj kvôli tomu, že človek je od prírody sebecky?

Sebeckosť človeka v zmysle nenásytnej túžby obohatiť sa vyplýva v podmienkach kapitalizmu zo samotnej podstaty kapitálu, nie od prírody. Spoločenské vlastníctvo výrobných prostriedkov bolo namiesto súkromného najskôr zavedené v Sovietskom zväze. Ak by nefungovalo, zo ZSSR by sa v priebehu prvých päťročníc nemohla stať ekonomická veľmoc, ktorá počas druhej svetovej vojny dokázala úspešne vzdorovať priemyselne vyspelému útočníkovi – Hitlerovmu Nemecku. Zavádzanie spoločenského vlastníctva výrobných prostriedkov sa stalo hlavnou príčinou, prečo zvrhnuté majetné triedy vyvolali v Rusku krátko po roku 1917 občiansku vojnu. Triedna ofenzíva západnej buržoázie proti spoločenskému vlastníctvu pokračovala vo forme studenej vojny až do pádu východoeurópskeho socializmu. Bolo teda v jej záujme túto formu vlastníctva podkopávať. Známy britský historik E. Hobsbawm poznamenáva, že centrálne riadená a plánovaná ekonomika socialistických krajín bola životaschopná. Až interakcia ekonomík sovietskeho typu s kapitalistickou svetovou ekonomikou učinila od 60. rokov socializmus zraniteľným. Treba upozorniť aj na skutočnosť, že spoločenské vlastníctvo nepoznalo vykorisťovanie práce, nezamestnanosť, periodické ekonomické krízy, nebol mu neznámy rast výroby, zvyšovanie produktivity práce, masové zavádzanie strojov a novej techniky, skracovanie pracovnej doby, zvyšovanie životnej úrovne pracujúcich.

Musia byť dejiny len dejinami triednych bojov? Nemôžu protichodné záujmové triedy (vlastníci kapitálu a pracujúci) aspoň dočasne spolupracovať?

Triedny boj je objektívnou zákonitosťou, hlavným obsahom a hybnou silou vývoja všetkých antagonistických spoločensko-ekonomických formácií. Základné záujmy dvoch hlavných tried za kapitalizmu sú nezlučiteľné, pramenia z protikladného postavenia spoločenských tried v kapitalistickom systéme materiálnej spoločenskej výroby. Vzdávať sa proletárskeho triedneho boja znamená vzdávať sa spoločenského pokroku, vzdávať sa revolúcie ako najvyššej formy triedneho boja. Úsilím buržoázie je dosiahnuť s proletariátom tzv. triednu harmóniu alebo triedny kompromis. V tomto smere z ľavicového politického spektra pôsobila (a doteraz pôsobí) sociálna demokracia. Najznámejším príkladom triedneho kompromisu sa stalo Švédsko, ktoré zavádzalo už od tridsiatych rokov 20. storočia tzv. sociálny štát. Ten sa však v západnej Európe pod náporom tzv. neoliberalizmu rozpadá. To svedčí o skutočnosti, že buržoázia nikdy neprestala viesť svoj triedny boj. Inak nemôže prežiť.

Marx tiež tvrdil, že akumulácia kapitálu urýchľuje vytláčanie robotníkov strojmi a vytvára nezamestnanosť. Deje sa to aj teraz alebo staré pracovné miesta vždy nahradia nové?

S akumuláciou kapitálu neustále rastie stupeň vykorisťovania námezdne pracujúcich kapitalistami. Je to nezmeniteľný ekonomický zákon kapitalistického poriadku. Nezamestnanosť rastie tou mierou, ako kapitalisti akumulujú kapitál, rozširujú výrobu a zavádzajú stále nové stroje. Za kapitalizmu je použitie strojov spojené s ostrými rozpormi. Zavedenie každého nového stroja robí určitý počet robotníkov zbytočným. Robotníci vytlačení strojmi môžu, ako tvrdia obhajcovia buržoázie, ľahko nájsť uplatnenie, pretože sa rozširuje výroba. Avšak v skutočnosti sa výroba vždy rozširuje pomalšie, než sú robotníci vytlačovaní strojmi. Preto podnikatelia masovo prepúšťajú robotníkov, ktorí sa stali prebytočnými. Títo robotníci prichádzajú na trh práce a stávajú sa z nich nezamestnaní. Armáda nezamestnaných však rastie nielen z radov proletárov vytlačovaných strojmi, ale je doplňovaná aj z radov ožobráčených malovýrobcov. Nezamestnanosť zostáva stálym, trvalým javom kapitalizmu, je jeho nutným sprievodcom. Kapitáloví vlastníci ju využívajú na to, aby vykonávali nátlak na zamestnaných robotníkov, aby znižovali ich životnú úroveň, zhoršovali pracovné podmienky a na základe toho zvyšovali svoje zisky.

(Celkovo 11 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter