Už v základných školách sa dnes mladí neonacisti počas prestávky zdravia na chodbách hajlovaním. Niektorí skinheadi provokujú, usilujú sa odviesť vyučovací proces do demagogických vôd rasizmu, iní sa správajú skôr nenápadne, dokonca vo svojej ideológii pokračujú napriek jej otvorenému odmietaniu spolužiakmi. Na zjavnú demagógiu viacerí učitelia reagujú otvorením diskusie. Neusilujú sa provokatérov umlčať, ale vyzvú aj ďalších žiakov v triede, aby vyslovili svoj názor. Na začiatku takejto diskusie otvorene prejavujú svoje názory rasisti, tolerantní žiaci sa vyslovia spravidla neskôr alebo na niektorej ďalšej hodine, keď zozbierajú argumenty a odvahu. Vo všeobecnosti platí, že najviac neonacistov sa vyskytuje v učilištiach, menej na stredných odborných školách, najmenej na gymnáziách. Niektoré školy o probléme otvorene hovoria, prevláda však podobná situácia ako pri problematike drog – tendencia problém popierať, kamuflovať. O motívoch popierania treba diskutovať. Mladí chlapci slušne a čisto oblečení s vždy naleštenými vysokými topánkami a vyholenou hlavou. Nebyť tej vyholenej hlavy, hádam by si ich nik ani nevšimol. Čo sa však skrýva za touto vonkajšou podobou? Kto je na vine – učitelia alebo rodičia? Veľakrát ani rodičia nevedia, čomu sa v skutočnosti ich syn venuje. V škole sa nijako zvlášť neprejavuje, má priemerný prospech, nejakú partiu, chodí čisto oblečený. Okolie však tuší, že má niečo do činenia s nejakou partiou.Vídať ho aj tam, kde sa niečo zomelie. Z jeho úst počuť nadávanie na Rómov, černochov, Židov, homosexuálov… Kto je na vine, že mladý chlapec sa zrazu stane skinheadom? Rodičia, ktorí jeho výchovu zanedbávajú, alebo učitelia, ktorí prehliadajú jeho mimoškolské záujmy? Zatiaľ čo sa učitelia usilujú pred žiakmi správať ako inteligentní, vzdelaní ľudia, ktorí chcú niečo cenné vložiť aj do svojich žiakov, rodičov pozná v domácom prostredí aj z tých horších stránok. Stačí mať za suseda neprispôsobivého Róma a počúvať, ako naňho nadávajú rodičia. A už tu vznikajú predsudky. Mladý človek má zrazu jasnú predstavu – len biely je plnohodnotný človek. Maily od žiakov „Skinheads to je voľba naša, veď sa pozri na mňa faša. Náckovia sme ja a on, na degešov robím hon, žiadny súcit nesmieš mať, cigána treba zarezať.“ „Čudujem sa, že niekto, kto má inteligenciu na úrovni – biely človek, môže vytvoriť a napísať také bludy a podporovať negrov vo vývoji. Píšete o nás k….tiny, ktoré nie sú pravdivé, a ak chcete o nás písať, zistite si o nás pravdu a nehádžte špinu ľuďom do očí. My, ktorí chceme zabezpečiť budúcnosť bielemu národu a aj vám, ak ste vôbec bieli. Zamyslite sa nad tým, kým nie je neskoro. Každá zrada sa trestá. S pozdravom zajtra si ťa nájdem – netušíš, kto som, ty pacifista! Ja som strašne blízko, ani nevieš ako. BU. Ale si sa naľakal, ty sk…ny k….t.“ Toto sú úryvky z niektorých mailov, ktoré prišli na našu adresu od žiakov učilíšť. Nie sú to ojedinelé prípady a všetko nasvedčuje tomu, že práve na stredných odborných školách a učilištiach sa vyskytuje početne najväčšie zastúpenie mladých prívržencov rasizmu a neonacizmu v rámci škôl. Žiaci bežne chodia do škôl v tričkách s názvami neonacistických hudobných skupín, organizácií či s rasistickými heslami. Cez prestávky sa na chodbách zdravia hajlovaním, žiakov rómskej národnosti šikanujú alebo sú terčom ponižovania a nadávok. Trestať či nie? V mnohých prípadoch sa takéto správanie vníma ako bežná súčasť vývoja dospievajúcej mládeže a pedagógovia ho nijako nepostihujú, nevenujú mu pozornosť. Ak však takéto prejavy prejdú v školách bez povšimnutia, môže to ich páchateľov len povzbudiť k ďalším podobným prejavom, ktoré však už nemusia zostať iba v slovnej rovine, ale môžu mať aj podobu priamych fyzických útokov na tých, čo sú iní a podľa názorov skiheadov menejcenní. Preto ak sa vyskytne u žiakov takéto správanie, treba ho riešiť hneď v zárodku a nepodceňovať ho. Závažnosť takýchto prejavov je porovnateľná s užívaním drog. Treba však postupovať na viacerých úrovniach. 1. Kontaktovať políciu, ktorá dotyčnú osobu vypočuje. Neraz už samotný fakt, že takéto správanie vyšetruje polícia, má dostatočne odstrašujúci účinok na ostatných, aby sa ďalšie takéto prípady neopakovali. 2. Kontaktovať rodičov a upozorniť ich na nežiaduce prejavy ich dieťaťa. Treba ich však upozorniť na to, aby sa usilovali s ním rozprávať o tom, prečo sa tak správa, ako sa k takýmto myšlienkam dostalo, a aby mu vysvetlili, prečo je to nesprávne. 3. Riešiť takýto prípad aj v spolupráci so školským psychológom. Pochopiteľne žiak bude všetko popierať, vyhovárať sa, že nevedel, o čo ide a podobne. Treba však brať tieto prípady vážne a riešiť takéto postoje už v počiatočnom štádiu. Prevencia a osveta Ak sa vyskytnú takéto prípady vo vašej škole, môžete zorganizovať viacero podujatí so zameraním na tému druhej svetovej vojny, nacizmu, fašizmu, rasizmu a všeobecne k výchove k tolerancii. Tu je niekoľko príkladov: – zorganizovať školský zájazd na miesta, kde počas druhej svetovej vojny dochádzalo k deportáciám obyvateľstva, návštevu múzeí, koncentračných táborov Terezín, Osvienčim, Manthausen – pripraviť diskusiu v spolupráci so Zväzom protifašistických bojovníkov, so zástupcami rómskych organizácií, prípadne iných menšín – spraviť nástenku s témou rasizmu – radi vám poskytneme materiály – zorganizovať premietanie videofilmov s touto tematikou. Príklad titulov: Musíme si pomáhať (2. svetovej vojna – ČSR), Schindlerov zoznam (deportácie Židov), Dom pre obesenca (život Rómov), Kult hákového kríža (o hnutí skinheads), Biele lži (takisto).
