Myslím si, že by v tejto rubrike malo vyjsť ešte pár príspevkov Edany Marash-Borskej a čitateľom SLOVA bude jasné, ako je to s bojom proti rozličným nešvárom, vrátane terorizmu. Reagujem najmä na jej poznámku Bez Mc Cartyho to nepôjde (č. 42/2001). Konečne otvorene napísala to, čo sa u nás len málokedy a zaobalene objaví: demokracia USA a západoeurópskych krajín je demokraciou len dovtedy, kým nejde o zápas s hocijakou myšlienkou, ktorá sa týka národnooslobodzovacieho boja proti utlačovaniu svetovým kapitálom a za sociálnu spravodlivosť. Prečo napadlo hitlerovské Nemecko Sovietsky zväz? Nie náhodou preto, že tam boli „zlí komunisti“? Až keď sa Sovietska armáda pozviechala z najhoršieho a začala postupne oslobodzovať aj ďalšie štáty, pridali sa aj USA. Dovtedy im neprekážalo, že v ich firmách sídliacich v Nemecku pracovali v rámci nútených prác v otrockých podmienkach ľudia z krajín okupovaných fašistami.
Ale neprešlo veľa času od porážky Nemecka a už sa bývalí nepriatelia dali dokopy proti spoločnému nepriateľovi. V roku 1949 založili NATO. Je mi ľúto všetkých neprávom odsúdených v 50. rokoch, no nepostupovali u nás podobne ako v USA? Veď E. Marash-Borská situáciu v Spojených štátoch v tých časoch verne opísala: „Beda, ak vás ktosi udal, že ste možno v mladosti prejavili sympatie ku komunizmu! Herci nesmeli účinkovať, v štátnych úradoch prebiehali čistky…“ Pritom, ak sa Washingtonu nepáčilo, čo sa deje niekde vo svete, tak tam poslal svojich vojakov. Napríklad do Grécka, Portorika, Kórey, Libanonu. Neskôr nasledoval Vietnam, Laos, Kamboža, Líbya, Grenada… Ešte existujú ľudia vyznávajúci socialistické myšlienky u nás, aj v ďalších štátoch a svetadieloch. A nie sú všetky také malé ako Kuba. Čo s nimi? Ak nie sú veľké ako Čína, tak ich v rámci boja za demokraciu a ľudské práva zbombardujú. Tak ako pred dvaapol rokmi Juhosláviu.
Podľa článku E. Marash-Borskej Džihád za vzdelávanie (SLOVO č. 43) si Palestínčania sami môžu za biedu, pretože spočíva v ich „koreňoch nevzdelanosti, početných rodín a nedostatku úcty k životu“. Asi to, podľa nej, platí aj pre Afgancov. Tiež sú nevzdelaní, majú veľa detí, a pritom ani nevedia, prečo ich bombardujú. Ako sa vyjadrila známa česká reportérka Petra Procházková, väčšina z nich ani netušila, čo sa 11. septembra stalo. Mimochodom, podľa amerických štúdií 21 percent obyvateľov USA patrí do skupiny absolútnej negramotnosti a 45 percent do tzv. funkčnej negramotnosti, keď síce čítať a písať vedia, ale nevedia sa orientovať v zložitých situáciách a musia sa obrátiť na niekoho iného. E. Marash-Borská by o pomoc požiadala Mc Carthyho. Americkí „experti“ by už, podľa nej, nemali vedieť iba to, o čom sa rozprávame cez mobil, ale i to, čo sa varí v našich chudobných hrncoch.
