Ľudia v tomto regióne sa zvyknú sťažovať na nedostatok peňazí, povedal Sándor Koles, výkonný riaditeľ Nadácie pre rozvoj Karpatského euroregiónu. To je však len vrchol pyramídy, pod ktorým ležia na seba nadväzujúce problémy: nedostatok informácií, nedostatok vedomostí, nedostatočná spolupráca a ako základ pyramídy – nedostatok sebadôvery. Ľudia v tomto regióne sa snažia tieto problémy riešiť zhora – od peňazí, ale to je taký istý nezmysel, ako by ste liali benzín do auta, ktoré nemá motor. Začať treba od sebadôvery.
Tieto slová odzneli na prednáške, ktorá bola jedným zo sprievodných podujatí 5. medzinárodného festivalu mestských televízií Zlatý žobrák 99 v Košiciach, festivalu, ktorého cieľom je presne to, čo požaduje Sándor Koles: dodávať sebavedomie lokálnym televíznym vysielateľom, snažiacim sa, často v ťažkých technických a finančných podmienkach, mapovať problémy a zaujímavosti svojho regiónu, prispievať k riešeniu problémov a tým aj ku skvalitneniu života a upevneniu demokracie v danej lokalite.
Na jubilejnom ročníku v dňoch 13.-16. októbra sa stretlo 124 účastníkov, z toho 79 slovenských a 45 zahraničných z 18 krajín. O najvyššiu poctu – sošku Zlatého žobráka od akad. sochára Arpáda Račka a finančnú odmenu tisíc dolárov – súťažilo 45 spoločností, z toho 23 slovenských. „Prekvapila ma ochota lokálnych televízií riešiť najpálčivejšie problémy dneška, ako je spolunažívanie s Rómami a inými minoritami, ekonomické ťažkosti spojené s nezamestnanosťou, historické dedičstvo,“ povedal Ed Baumeister, viceprezident Centra nezávislej žurnalistiky z Washingtonu a predseda medzinárodnej poroty festivalu. Marcel Dekanovský, generálny riaditeľ úspešnej košickej súkromnej TV Naša, ktorý má s manželkou Evou najväčšiu zásluhu na vzniku, udržaní a úspešnom vývoji festivalu, podčiarkol najmä výrazný pokrok, ktorý sa dá stručne charakterizovať ako cesta od amaterizmu k profesionalite.
Cena putuje do Nišu
Vďaka prísnemu predvýberu sa do finále dostalo 41 súťažných programov, ktoré znesú po všetkých stránkach porovnanie s „veľkými“ televíziami, ba v mnohých ohľadoch boli zaujímavejšie ako celoštátne vysielanie. Lokálni televízni pracovníci totiž žijú v centre diania, majú veľmi úzky kontakt so svojimi divákmi, riadia sa ich požiadavkami. Milo prekvapil široký tematický záber, v ktorom nechýbalo vari nič, čo hýbe dnešným svetom – tým veľkým i tým malým: vojna v Kosove a utečenci z výbušného regiónu, spolunažívanie národnostných a etnických skupín, prírodné katastrofy, najmä povodne, zamestnávanie telesne postihnutých ľudí a problémy s handicapovanými deťmi, narkomani, bezdomovci, ale aj lokálne kultúrne udalosti, historické pamiatky, ukážky ľudovej tvorivosti a miestnych zvykov… A hoci vojna bola pre účastníkov z bývalej Juhoslávie pochopiteľnou témou číslo jeden, napokon si Hlavnú cenu odniesol humorne ladený príspevok z tejto krajiny, reportáž NTV Niš nazvaná Do toho! Svieži pohľad na tradičný Festival roštov (a dobrého jedla) v Leskovaci neďaleko Nišu bol nielen ukážkou vkusnej ľudovej zábavy, ale aj dôkazom, že normálny život si vydobyje svoje miesto aj uprostred vojnovej katastrofy.
Slovenský dokument žije
Slovenské lokálne televízie obstáli pomerne slušne – z celkového počtu štrnástich cien si odniesli viac ako tretinu. Porote sa páčili Rómske reportáže už spomínanej TV Naša, ukazujúce nielen početné negatívne príklady v spôsobe života tohto etnika, ale aj nádej v podobe výborných rómskych gymnazistov, dokonale zapadajúcich do školského kolektívu. TV Žilina si v príspevku Dajte nám prácu všimla zapojenie telesne a duševne postihnutých ľudí do pracovného procesu, TV Ľubica, jeden z najmladších držiteľov licencie na televízne vysielanie, zabodovala štýlovo čistou reportážou Robota-lopota o namáhavej práci lesných robotníkov v zime a vysokom snehu, Štúdio 7S z Moldavy sa v publicistickej relácii Osudy pozrelo so snahou o objektivitu a vyváženosť na to, ako sa dôležité historické medzníky, napr. Viedenská arbitráž, odrazili na osudoch miestnych obyvateľov – Slovákov i Maďarov, pričom v podtexte anketových odpovedí zaznievalo presvedčenie i nádej, že jednoduchí ľudia sa dohovoria ľahšie ako politici. Osviežením bol aj portrét Letícia z HTV Hlohovec, v ktorom tvorcovia predstavili takmer 80-ročnú vitálnu ženu, ktorá v športe, zdravej výžive a tvorivej činnosti vidí recept na dlhovekosť a zmysluplný život.
Jubilejný ročník festivalu po prvý raz od svojho založenia získal finančnú podporu zo Štátneho fondu kultúra Pro Slovakia a záštitu nad ním prevzal premiér Mikuláš Dzurinda. Organizátori sú presvedčení, že o význame lokálnej televízie sa presvedčil počas tohtoročnej zimnej kalamity v Košiciach, keď sledoval živé 24-hodinové vysielanie TV Naša, ktorá nielen informovala, ale doslova organizovala život obyvateľov mesta v onom ťažkom období. K takejto zásade – byť verným spoločníkom spoluobčanov – sa hlásia aj ostatné lokálne televízie, slovenské i zahraničné. Neodrádzajú ich ani náročné podmienky, v ktorých tvoria, ani nedostatočná technika, ani absencia peňazí. V súlade so slovami Sándora Kolesa, citovanými v úvode článku, stavajú najmä na sebadôvere a presvedčení, že ich význam bude naďalej rásť. Tohtoročný Zlatý žobrák im dal plne za pravdu.
Autorka je publicistka
