Dlho som nerozumel tomu, ako je možné, že niekto seba alebo kolegu napriek rokom pôsobenia v politike nazve „novou generáciou“ a všetci, najmä mladí, mu to žerú. Napríklad včera Michal Truban o Miroslavovi Beblavom: „Nová generácia politikov má byť slušná, má dať záujmy našich občanov na vyššiu úroveň. Beblavý je novým politikom nielen rečami, ale hlavne činmi.“
Ten Miroslav Beblavý, ktorého politická kariéra je rovnako stará ako strana Smer???
Potom som si uvedomil, že vlastne terajší prvovoliči boli v čase protestov Gorila na prvom stupni ZDŠky. A ak sa k tomu pridá formovanie ich názorov na politiku prostredníctvom obsahu memečiek rôznych pofidérnych stránok, tak čomu sa čudujeme.
Ako si Beblavého pamätám ja
Ja si však pamätám aj politické začiatky M. Beblavého, preto pridám svoje spomienky z tohto obdobia. Začínal sa rok 2003. Američania postupovali na Bagdad, Dzurinda viedol pravicovú štvorkoalíciu, v ktorej mnohí ešte rozdýchavali to, že spolu s nimi sú v parlamente aj poslanci KSS. Ministerstvo práce viedol tandem Ľudovít Kaník z pozície ministra a Miroslav Beblavý čoby štátny tajomník.
Kroky ministerstva mali katastrofálne dôsledky: z decembra 2002 do januára 2003 „zázračne“ klesla nezamestnanosť z 19 na 17 percent. Z týždňa na týždeň sa mimo evidencie ocitlo vyše 60 000 ľudí. Vyplácanie dávok v hmotnej núdzi sa drasticky znížilo, novelizácia Zákonníka práce vážne poškodila postavenie zamestnancov, pripravovalo sa spustenie II. piliera…
Pamätám si, ako sa na jar 2004 na východe republiky začali búriť Rómovia – Čierna nad Tisou, Michalovce, Trebišov a v okolitých obciach začali Rómovia protestovať, niektoré zhromaždenia končili rabovaním potravinových obchodov. Vláda po prvýkrát od novembra 1989 nasadila proti civilistom armádu, ktorá mala sociálne nepokoje ukončiť.
Ako sa nás rodičia snažili uživiť
V tomto období stratili prácu aj moji rodičia. Ocitli sa tak v armáde viac ako pol milióna nezamestnaných. Mal som síce len 13 – 14 rokov, no vnímal som to veľmi citlivo:
Dvaja vysokoškolsky vzdelaní štyridsiatnici ovládajúci prácu s PC, každý z nich dva svetové jazyky, s odhodlaním pracovať a nemohli si ani za boha nájsť prácu. Nie, neboli leniví. Neboli nekomunikatívni a tobôž neboli klamári, ako povedal o nezamestnaných Michal Truban.
Obaja sa zúfalo snažili utiahnuť domácnosť s tromi deťmi. Niekedy sa to ako-tak darilo, niekedy nie a niekedy z toho vznikli hádky. Pamätám si aj také dni, kedy sme nejedli nič. A myslím to doslova: ak máte peniaze každý mesiac rozpočítané do posledného desaťhaliernika a zrazu výplatný deň dávok padne na sobotu (nestávalo sa to často, ale boli aj také víkendy), tak, holt, reálne dostanete peniaze až v pondelok na obed. A dva dni musíte nejako prežiť. Bez jedla.
Popri tom sa také dilemy mojej mamy, komu kúpiť vo výpredaji na zimu sveter či synovi alebo dcére, lebo na dva naraz jednoducho nemáte peniaze, zdajú ako banalita. Ale aj toto bolo Slovensko na začiatku XXI. storočia…
Aj preto som komunista
Teraz sa toto ministerské obdobie pán Beblavý snaží predať propagáciou kozmetických krokov ako napríklad rozdávanie balíčkov školských potrieb deťom v hmotnej núdzi. Takéto balíčky som dostával aj ja. Ale úprimne, oveľa radšej by som si kúpil lacnejšie zošity a lacnejšie perá výmenou za to, aby som v niektorú z tých nedieľ mal na raňajky aspoň krajec chleba s maslom.
Napriek všetkému sa na toto obdobie nepozerám v zlom. Som vďačný obom rodičom za to, s akou obetavosťou sa našu domácnosť snažili roky držať nad vodou. A nemám to úplne za zlé ani tandemu Kaník-Beblavý.
Tieto skúsenosti ma nútili zamýšľať sa nad tým, ako je možné, že malá skupinka politikov môže ničiť životy desiatkam tisíc ľudí. Ako je možné, že podmienky pre dôstojný život každého človeka sú v politike často až niekde v úzadí. Ako je možné, že vzdelaný a pracovitý človek si nedokáže nájsť prácu, ktorou by uživil svoje deti. Prečo platíme vojakov v nelegálnych vojnách, keď by sme za tieto peniaze mohli nakŕmiť ľudí. Aj keď prvotný impulz prišiel už skôr, tieto veci ma priviedli medzi komunistov. A ako 13-ročný som už zbieral podpisy pod petíciu za vypísanie referenda o vstupe SR do NATO. A doteraz som presvedčený, že takto nastavený ekonomický systém je prekonaný. Že tento systém bude vždy generovať chudobu, že vždy bude počet ľudí bez práce (no s motiváciou pracovať) prevyšovať počet pracovných miest a ak to chceme zmeniť, tak musíme zároveň premýšľať o zmene fungovania ekonomiky.
V podstate by som mal byť Miroslavovi Beblavému vďačný. Aj jeho pôsobenie ma ovplyvnilo v tom, kým som. Ale, prosím, nehovorte pri mne, že je to nový politik, ktorý svojimi činmi dokazuje, že dáva záujmy občanov na vyššiu úroveň. Bude mi z toho na grc…
(Status na FB 13. 7. 2019, foto FB)
