Magická trinástka a Eurovoľby

Obyčajný smrteľník na Zemplíne, Horehroní, či Záhorí má opäť raz možnosť naživo sa stretnúť s politikom priamo vo svojej rodnej obci. Nie je to po prvýkrát v tomto roku, lebo začiatkom roka ho „bratislavskí politici“ presviedčali o správnosti, či o protiústavnosti všeľudového hlasovania o predčasnom ukončení funkčného obdobia súčastného Slovenského parlamentu. V apríli mohli voliči využiť svoje volebné právo aj k zvoleniu si novej hlavy štátu. Napokon, už o necelé tri týždne budú môcť tí istí ľudia svojím hlasom rozhodnúť o tom, ktorá politická strana ich bude zastupovať v Európskom parlamente. Nezáujem voličov, benevolentnosť politikov V nedeľu 13. júna bude môcť viac ako štyri milióny voličov rozhodnúť o tom, kto sa stane reprezentantom Slovenských záujmov v novej Európe. O štrnásť kresiel, ktoré patria Slovenskej republike v Európskom parlamentne sa uchádza bezmála dvesto kandidátov zo sedemnástich politických strán a hnutí. Na jedno kreslo v Európskom parlamente, za ktoré bude úspešný kandidát po dobu piatich rokov dostávať mesačnú odmenu viac ako osemdesiat tisíc korún, pripadá v priemere štrnásť uchádzačov. Po druhýkrát v slovenskej volebnej histórii sa zopakuje scenár konania volieb len v jeden deň. Trinástka sa tak pre štrnástich kandidátov stane šťastným, ale pre všetkých ostatných eurokandidátov nešťastným číslom. Na výsledky historicky prvých eurovolieb bude mať vplyv hneď niekoľko dôležitých okolnosti. Doterajšie prieskumy verejnej mienky naznačujú, že o voľby do Európskeho parlamentu je minimálny záujem. Podľa posledných prieskumov sa na eurovoľbách chce zúčastniť len necelých tridsať percent voličov. Tento, zatiaľ ešte stále len štatistický ukazovateľ, by mal byť veľmi vážnou výzvou pre zamyslenie sa politikov. Príčinu nízkeho záujmu voličov o eurovoľby treba hľadať v prvom rade v nepochopiteľne benevolentnom prístupe politikov k týmto voľbám. Volič nepozná kandidátov, nevie o akých záležitostiach budú vlastne poslanci rozhodovať, čo chcú reálne v Európskom parlamente presadzovať. Prečo by potom mal niekomu len tak, odovzdávať svoj hlas!? Zaujímavou skutočnosťou je i fakt, že v eurovoľbách nekandiduje žiaden líder relevantnej politickej strany. Z doterajšieho správania minimálne predsedov parlamentných strán sa dá vyčítať, že buď európskej politike nepripisujú veľký význam, alebo majú strach z výsledkov volieb. Volebná porážka by totiž mohla viesť k oslabeniu ich pozície v strane, ale i vážnej osobnej prehre vo verejnosti. Doterajší priebeh kampane potvrdzuje skôr druhú alternatívu. Nasadenie predsedov strán dnes spočíva spravidla len v tom, že sa cez svoje usmiate tváre na volebných bilboardoch snažia prihovoriť občanom na celom Slovensku. Alebo ich vyzývajú k tomu, aby dali svoj hlas kandidátom, ktorých voliči skoro vôbec nepoznajú. Na to aby to presvedčilo ľudí o význame a dôležitosti volieb je to však veľmi málo. Výsledok stále nejasný Zoznam zaregistrovaných kandidátov na europoslancov ponúka necelé dve stovky verejnomienkovo neznámych ľudí. Česť výnimkám, ale väčšina z kandidátov nemá predstavu o tom, čo je európska politika, čo chce a bude v mene Slovenska obhajovať v Európskom parlamente. Podľa stručných informácii zo zoznamu sa dá skonštatovať, že minimum kandidátov má skúsenosti z pôsobenia v oblasti veci verejných. Len s použitím veľkej fantázie sa dá potom predpokladať, že takýto slovenský poslanec bude rovnocenným partnerom pre ostatných europoslancov, ktorí prešli tvrdými skúškami na domácej a medzinárodnej politickej scéne. Na nezodpovednosť, či neschopnosť politických strán vygenerovať na kandidátne listiny skúsené osobnosti verejného života však v konečnom dôsledku doplatí len a len občan. Situáciu, že sa voľby budú konať len v jeden deň a to v nedeľu, môžu najlepšie využiť vo svoj prospech tie politické strany, ktoré majú dobré kontakty na cirkevných hodnostárov. Stačí totiž, aby sa po nedeľňajšej bohoslužbe pripomenulo ľuďom, že sa majú zúčastniť volieb a bolo by dobré, ak by svoj hlas odovzdali tej správnej strane. Pre človeka, ktorý sa politikou skoro vôbec nezaoberá a hlas duchovného otca mu je svätý, to spravidla znamená len jedno. Ísť voliť koho iného, ak nie kresťanského demokrata. Nezanedbateľným elementom, ktorý môže zásadnejšie ovplyvniť výsledok prvých eurovolieb je fakt, že volieb sa chce zúčastniť len necelých tridsať percent voličov. Táto skutočnosť najviac nahráva stranám so stabilným voličským elektorátom. Radosť na tvári môžu mať opäť kresťanskí demokrati, ale aj kandidáti Strany maďarskej koalície a mečiarového Hnutia za demokratické Slovensko. Pri nízkej voličskej účasti môže byť volebný výsledok týchto strán ešte výraznejší ako sú ich aktuálne volebné preferencie. Nízka volebná účasť môže k dobrému výsledku pomôcť ešte dzurindovej SDKÚ, ale aj inak pasívnym komunistom. Na druhej strane to môže spôsobiť problémy Aliancii nového občana a strane Smer. Pri nízkej účasti nemusia mať Ruskoví liberáli v európskom parlamente žiadne zastúpenie. Pri takto predpokladanej konštalácii hviezd sa Ficov Smer, ktorý je podľa výskumov stále najsilnejšou stranou na politickej scéne, bude môcť tešiť najskôr z dvoch mandátov. Z ostatných sociologických prieskumov je povšimnutia hodné aj zistenie, že väčšina potenciálnych voličov Smeru sú dnes euroskeptici a „plávajúci voliči“. Ľavica na križovatke dejín Ostatné prezidentské voľby naznačili pretrvávanie krízy na ľavej časti politického spektra a voľby do Európskeho parlamentu tento jav len potvrdzujú. Zo sedemnástich strán zaregistrovaných do eurovolieb sa len jedna aspoň verbálne hlási k hodnotám demokratického socializmu. Účasť niektorých ľavicových strán sa zúžila len na prijatie miesta na kandidátnej listine strany Smer. Väčšina strán hlásiacich sa k ľavici však i naďalej spí sladkým spánkom Šípkovej Ruženy a akoby čakali na čarovného princa, ktorý ich zachráni. Pri nízkej účasti voličov môže nastať situácia, že kandidovanie zástupcov SDĽ, SDSS a Strany zelených na Slovensku bude na kandidátke strany Smer len symbolické. Dá sa predpokladať, že sklamanie z Európskych volieb nemusí výraznejšie ohroziť dominantné postavenie Smeru na domácej politickej scéne. Pre ostatné prežívajúce ľavicové strany to bude ale asi posledný klinec do ich rakvy. Tvrdá politická prehra v ostatných parlamentných voľbách, neschopnosť osloviť výraznejšiu časť ľavicového voličstva v prezidentských voľbách a nakoniec neúspech v eurovoľbách, položí na kolená aj toho najpresvedčenejšieho politicky aktívneho jednotlivca. Jedinou možnou cestou ako vyskočiť z tohto bludného kruhu je spojenie síl a vytvorenie novej – ľavicovej sily. Sily ktorá by dokázala popri strane Smer ponúknuť spoločnosti alternatívu lepších a ľudskejších reforiem ako sú tie, ktoré ponúka súčastná pravicová vládna koalícia. K realizácii tohto kroku stačí na začiatok urobiť veľmi málo. Stačí vzdať sa svojich osobných záujmov a spoločne vsadiť sily na presadenie sa nového subjektu. To je už ale o ľudskej morálke a zodpovednosti, ktorá sa v slovenskej politike ešte stále nenosí. Uvidíme čo bude po trinástom. Autor je politický analytik