Maďarská tretia cesta s komplikáciami

Väčšina z dvoch tretín oprávnených maďarských voličov, ktorí sa zúčastnili na aprílových parlamentných voľbách, si priala, aby socialisticko-liberálna koalícia pokračovala aj v nasledujúcich štyroch rokoch v spravovaní štátu. Je však isté, že bolo nemálo aj tých, ktorí jednoducho nechceli mať v premiérskom kresle Viktora Orbána. Pre nich bol Ferenc Gyurcsány s jeho socialistickou stranou menším zlom. Platí to tak pre stúpencov ľavicových alternatívnych hnutí, časť konzervatívcov, ako aj istý počet nevyhranených voličov. Ak by sme aj prijali silne zjednodušenú verziu o tom, že voľby boli predovšetkým prehrou lídra FIDESZ-u, nemôžeme nevidieť, že to bolo aj odmietnutie výrazne nacionalisticko-populistického programu a jemu zodpovedajúceho politického štýlu. Úľava po voľbách Napriek tomu, že voľby boli predovšetkým zápasom dvoch najväčších politických strán – Maďarskej socialistickej strany (MSZP) a FIDESZ-u –, celkový výsledok ovplyvnilo aj prekročenie päťpercentného prahu potrebného na vstup do parlamentu liberálnym Zväzom slobodných demokratov (SZDSZ). Vďaka nemu a vzornej spolupráci s MSZP v druhom kole volieb obsadila socialisticko-liberálna koalícia 210 miest v 387-člennom parlamente. Obe vládne strany získali viac poslaneckých mandátov ako v roku 2002 a spoločne posilnili svoju väčšinovú pozíciu. Prekvapením bol úspech konzervatívneho Maďarského demokratického fóra (MDF), ktoré aj keď tesne, ale predsa len dosiahlo požadované kvórum. Jeho neochota spolupracovať s FIDESZ-om v druhom volieb bola v radoch mladých demokratov hodnotená ako jedna z hlavných príčin ich porážky, čo však nezodpovedá volebnej matematike. Ani zjednotením síl MDF a FIDESZ-u už nebola šanca na zvrátenie výsledkov prvého kola volieb. Skutočnosť, že v parlamente budú najbližšie štyri roky pracovať poslanci štyroch parlamentných strán (pričom pravdepodobne aj kresťanskodemokratickí spojenci FIDESZ-u vytvoria vlastnú poslaneckú skupinu), bola v Maďarsku prijatá s určitou úľavou, keďže minimálne bola oddialená perspektíva politického oligopolu so všetkými z toho vyplývajúcimi negatívnymi následkami na verejný život. Orbán z politiky neodchádza V Maďarsku i v zahraničí so záujmom sledujú, ako sa po dvoch volebných porážkach za sebou zachová V. Orbán. Niektorí pozorovatelia si počas predvolebnej kampane všimli, že stráca politickú dynamiku, ba ozvali sa aj hlasy o jeho „vyhorenosti“. Známy maďarský sociológ I. Szelényi vyslovil medzi dvoma kolami volieb dokonca predpoklad, že Orbán sa v prípade porážky načas stiahne z politiky. Tieto prognózy ich objekt jednoznačne vyvrátil vyhlásením o tom, že neopustí politickú scénu. Hneď po voľbách ponúkol zjazdu svojej strany demisiu na post predsedu a prevzal zodpovednosť za volebnú porážku. Ešte skôr ako májový zjazd FIDESZ rozhodne o jeho ďalšom osude, bol poverený novo sa konštituujúcou poslaneckou skupinou vypracovaním stratégie na ďalšie obdobie. Špekuluje sa o tom, že sa nechá zvoliť za predsedu poslaneckej skupiny a odíde z postu šéfa strany. Mohla by to byť stratégia jeho politického prežitia. Napriek tomu, že sa jeho pozícia vo FIDESZ-e zdá zatiaľ silná, nedá sa vylúčiť, že v priebehu najbližších mesiacov a rokov môže konfrontácia Orbánových osobných ambícií s frustráciou vo vnútri strany vyvolať pohyby ústiace až do mocenského zápasu. Nie je však vylúčený ani scenár postupného opúšťania strany členmi a voličmi a zachovania oslabenej strany so silným vodcom (FIDESZ by sa mohol poučiť od istej strany na Slovensku). Gyurcsányova tretia cesta F. Gyurcsány a jeho strana zvíťazili s doteraz najprepracovanejším sociálnodemokratickým programom, výrazne ovplyvneným filozofiou blairovskej tretej cesty. Spája sa v ňom úsilie o zvýšenie konkurencieschopnosti so sociálnou spravodlivosťou, načrtáva hlavné smerovanie reformy štátnej správy, daňového systému a zdravotníctva. Súčasný maďarský premiér sa netají tým, že chce spojiť sociálnodemokratické, liberálne a konzervatívne prístupy a hodnoty. Nakoľko sa tieto predstavy a zámery premietnu do vládneho programu, to už závisí aj od koaličných partnerov. SZDSZ išiel do volieb s vyhraneným neoliberálnym programom a bude sa usilovať o jeho čo najširšie premietnutie do politiky budúcej vlády. Z prvých rokovaní o koaličnom programovom dokumente boli vydané zdržanlivo optimistické vyhlásenia, ktoré však prezrádzajú máločo konkrétneho. Z porovnania socialistického a liberálneho predvolebného programu, ako aj niektorých vyhlásení predstaviteľov oboch strán sa dajú zistiť tak styčné body, ako aj rozdiely v prístupoch oboch partnerov. Zhoda existuje v potrebe zoštíhlenia vlády z doterajších 17 na 10 až 12 ministerstiev či o zrušení veľkého množstva rezortných verejnoprávnych inštitúcií. Kým liberáli hovoria o štíhlom štáte, socialisti zdôrazňujú silný štát, racionalizovaný vo svojej štruktúre, ale schopný efektívne poskytovať služby občanom, vrátane sociálnych. Tak MSZP, ako aj SZDSZ stoja na platforme liberálnej hospodárskej politiky, ale socialisti ju spájajú so sociálnymi aktivitami štátu, predovšetkým v oblasti vytvárania šancí a pomoci sociálne odkázaným. Socialisti sa zasadzujú za päťročný program znižovania daní so zachovaním progresívneho princípu. Liberáli sú v tejto oblasti radikálni a požadujú zavedenie rovnej dane do roku 2009. Obaja koaliční partneri majú spoločný názor na potrebu reformy zdravotníctva na základe poistenia. MSZP vychádza z účelnosti jednej verejnoprávnej poisťovne, liberáli však chcú systém viacerých poisťovní. Lenže F. Gyurcsány bude musieť zviesť zápas o podobu vládnej politiky nielen so svojím koaličným partnerom. Čakajú ho i zložité rokovania vo vnútri vlastnej strany. Volebné víťazstvo významne posilnilo jeho pozície v MSZP a zdá sa, že sa zvýšila i jej zomknutosť navonok, aj keď vnútorne zostáva diferencovaná, tak ako bola od svojho vzniku. Jej ľavicový prúd s výraznou národnou angažovanosťou, ktorej najvýznamnejšou predstaviteľkou je bývalá predsedníčka parlamentu K. Sziliová, sa nikdy netajil výhradami k príliš liberálnym predstavám Gyurcsánya. Prípravu na nové obdobie vládnutia zdramatizoval F. Gyurcsányovi 6,6-percentný deficit štátneho rozpočtu (najvyšší v členských štátoch EÚ) ohrozujúci stabilitu štátnych financií. Ukazuje sa, že len znížením výdavkov na štátnu správu sa výraznejšie nepodarí odstrániť existujúcu rozpočtovú nerovnováhu. Gyurcsány už signalizuje, že v krátkodobom horizonte pocítia dosahy nápravy fiškálnej politiky aj občania a podnikateľská sféra. Nedá sa síce predpokladať, že by išlo o obdobu tzv. Bokrosovho balíka, keďže ekonomika sa nachádza v rastovej fáze, sám Gyurcsány podľa určitých indícií však nevylučuje ani prejavy nespokojnosti s pripravovanými reštrikciami, ktorých rozsah zatiaľ nebol zverejnený. To hneď na začiatku skomplikuje uskutočnenie plánovaných reforiem a môže zúžiť ich spoločenskú podporu. Je veľmi pravdepodobné, že Gyurcsány bude musieť zložito manévrovať medzi oponentmi vo vlastnej strane, koaličným partnerom, podnikateľskými združeniami a odborovými zväzmi. A netreba zabúdať ani na Európsku komisiu, ktorej má maďarská vláda do septembra predložiť modifikovaný konvergenčný program prechodu na jednotnú menu. Čo so zahraničnými Maďarmi? Koalícia MSZP – SZDSZ získala od voličov mandát na ďalšie štyri roky, v jej vnútornej politike sa však dá čakať v porovnaní s predchádzajúcim obdobím viac diskontinuity ako kontinuity. Tento záver sa však určite nebude týkať zahraničnej politiky, aj keď sa dajú predpokladať zmeny vo vedení rezortu. Socialisti, ktorí ho doteraz spravovali, sa usilovali o vyváženú euroatlantickú a regionálnu politiku s rozširovaním priestoru na hospodárske aktivity vo východnej Európe a východnej Ázii a tento trend bude zrejme pokračovať aj naďalej. Problematika maďarských menšín sa bude podľa všetkého rovnako ako v predchádzajúcom období posudzovať v širšom medzinárodnom kontexte, so snahou neohroziť spoluprácu so susedmi. Takýto prístup väčšinou poskytoval možnosť prílišného nevyhrocovania niektorých sporných bodov tejto citlivej témy na rozdiel od prístupu FIDESZ-u, ktorý sa usiloval o nátlakové presadzovanie svojich cieľov bez ohľadu na postoje a záujmy partnerov, čo zvyčajne viedlo k zhoršeniu vzťahov v regióne. Otázne v tejto súvislosti je, či a ako sa na zahraničnej politike Maďarska odrazí očakávané úsilie o zlepšenie vzťahov s organizáciami zahraničných Maďarov, ktoré sa po neúspešnom referende o dvojakom občianstve dostali do hlbokej krízy. V roku 2004 si socialisti vybrali F. Gyurcsánya za predsedu vlády ako záchrancu pred volebnou porážkou, ktorú dlhodobo signalizovali všetky prieskumy verejnej mienky. Mladý, dynamický politik dokázal takmer nemožné – po dvoch rokoch doviedol MSZP k víťazstvu. Ani jeden z jeho dvoch socialistických predchodcov nemal také vyhranené predstavy o svojej politike ako on. Či je to ten správny recept na riešenie problémov maďarskej spoločnosti, neexistuje jednotný názor ani v jeho vlastnej strane. Dnes má však vďaka víťazstvu nad V. Orbánom veľkú autoritu a dostatok energie, ktorú sa určite bude usilovať využiť v záujme presadenia svojich predstáv do života. Hneď na začiatku jeho „tretej cesty“ sa však objavili prekážky, ktoré ju môžu urobiť veľmi zložitou. Autor je spolupracovník Slova