Maďarská suverenita na Slovensku

Komentátori už dávno čakali, kedy sa v predvolebnom mariáši začne hrať s maďarskou kartou. Počas kampane u našich južných susedov sa zdalo, že si to Fidesz rozmyslel, hoci musel bojovať s radikálnym Jobbikom. Dnes je však jasné, že to bolo iba ticho pred búrkou. Podľa očakávania prišla horúca karta – z Maďarska. Sarkasticky by sme mohli skonštatovať, že Fidesz ukazuje, že mieni dôsledne plniť svoje predvolebné sľuby. Ak sa týkajú Maďarska a tam žijúcich občanov, je to v poriadku. Ešte ani nezačali… Teraz je však zrejmé, že prioritou preňho nebude len riešenie vážnych ekonomických problémov krajiny, ktorá musela nedávno prijať „pomoc“ Medzinárodného menového fondu, a to ešte pred tým, ako vo svetle vypukla vážna hospodárska kríza. Predseda Fideszu Viktor Orbán ostáva verný mocenskej zásade, že ľudia potrebujú k chlebu aj hry. Najmä, ak je chleba málo. A tak už minulý týždeň, ešte predtým, než do svojich ministerských kresiel zasadali nominanti víťaza májových volieb, ba dokonca ešte skôr, ako sa svojich mandátov naplno ujali novozvolení poslanci Národného zhromaždenia, ohlásila Orbánova strana, že parlamentu urýchlene predloží návrh zákona na zriadenie dvojakého občianstva. Nebude to ani len vládny návrh nového pravicového kabinetu, lebo na svoj nástup si šéf Fideszu najskôr pripravuje „vyhovujúce podmienky“. Na vytvorenie novej vlády má Orbán, napriek kritickej situácii v Maďarsku, zjavne dosť času. Ale riešenie problematiky, ktorú veľmi kriticky vnímajú susedia Maďarska, odkladať nemieni. Pritom ide o mimoriadne kontroverzný zákon, pred ktorým slovenskí politici varovali už vopred. A z Bratislavy zazneli jasné výhrady, ktorým musí rozumieť i nový maďarský premiér. Naopak, argumenty, ktoré zaznievajú z druhého brehu Dunaja, sú falošné a ľahko vyvrátiteľné. Hromadné občianstvo O čo ide v tejto záležitosti? O rozšírenie vplyvu budapeštianskej vlády za regulárne a medzinárodne uznávané hranice Maďarskej republiky. O nič menej. Maďarským nacionalistom je zrejmé, že územie svojej krajiny do veľkosti pôvodného Uhorska už nikdy nerozšíria, ale zjavne to pre nich nie je dôvod, aby sa o to aspoň nepokúšali. Vlády majú vždy vplyv na občanov na území svojich krajín. Nová maďarská vláda chce mať takýto vplyv aj na občanov iných štátov a jediným kritériom má byť, že sú to príslušníci maďarského národa žijúci na území, ktoré kedysi prináležalo veľkému Uhorsku, ktoré sa v druhej polovici 19. storočia premenilo na žalár národov. Z dnešného pohľadu je absurdné (a práve preto mimoriadne nebezpečné), že sa budúci vládni politici v Maďarsku pri navrhovanom zákone odvolávajú na prax z konca 19. storočia, keď Slováci, ale aj ďalšie porobené národy, žili pod silným maďarizačným tlakom. Je to varovný signál, v akej dobe a akou politikou si chce nová mocenská garnitúra či jej dôležitá časť, brať príklad pre maďarsko-slovenské vzťahy na začiatku 21. storočia. V Budapešti tvrdia, že maďarské občianstvo sa bude zahraničným Maďarom udeľovať individuálne, ale súhrn individuálnych žiadostí môže byť aj vysoký a medzinárodné inštitúcie už vystríhali pred hromadným udeľovaním občianstva, čo sa môže stať. Svedčí o tom najmä to, že ho majú získať ľudia, ktorí budú musieť splniť len veľmi vágne podmienky národnostného pôvodu (ich predkovia mohli byť občanmi Uhorska v minulosti) a znalosti jazyka. Tvrdenie, že ide o akýsi symbolický krok, je smiešne – napriek vážnosti situácie. Aký význam má takýto symbol v Európskej únii? Zmeniť vlasť bez presídlenia? Budúci maďarský vicepremiér Zsolt Semjén z Fideszu veľa naznačil, keď povedal, že v tomto prípade ide o veci „maďarskej národnej suverenity“, a nie štátnej! Lenže občianstvo sa neviaže na príslušnosť k národu, ale k štátu – republike či monarchii. Akú suverenitu pre občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti chce priznaním dvojakého občianstva Fidesz vybojovať? Suverenitu voči komu? Veď ak by maďarskej vláde išlo o jednotu národa v kultúrnom zmysle, nie je dôvod vytvárať medzi Maďarmi roztrúsenými vo svete štátoprávny zväzok. Ale občianstvo je zväzok. Zväzok človeka s konkrétnym štátom, nie s národom či národnosťou. Podstatný rozdiel medzi tým, čo máme dnes, a tým, čo nastane po prijatí nového zákona, spočíva v tom, že Maďari na Slovensku sú príslušníkmi svojej národnosti a v kultúrnom zmysle maďarského národa, ale z hľadiska občianskeho sú občanmi Slovenskej republiky. Ich vlasťou, voči ktorej majú niektoré povinnosti a ktorá má, naopak, viaceré povinnosti voči nim, je Slovenská republika. Ale od 1. januára 2011 by mali mať takýto vzťah aj k Maďarskej republike. Netreba byť právnikom, aby bolo jasné, k čomu všetkému to môže viesť. Pravda nie je ani to, že aj SR má taký istý zákon. Zahraniční Slováci môžu síce občianstvo nadobudnúť v zrýchlenom konaní, ale nevyhnutná podmienka na jeho získanie je najmenej trojročný pobyt na území Slovenska. Zrovnoprávnenie je zámienka Navrhovaný zákon vytvára mimoriadne závažný medzinárodno-právny precedens. Je totiž postavený na princípe, že občianstvo „ide“ za hranice a hľadá si tam nového občana, a nie je to tak, že človek ide žiť do nejakej krajiny a tam po čase získa jej občianstvo. Práve preto Fidesz z doterajšieho zákona odstránil podmienku pobytu na území MR. Prinavrátenie maďarského občianstva sa v doterajšom zákone viazalo k súčasnej Maďarskej republike. Nový návrh ho viaže na Uhorsko (po maďarsky „maďarské kráľovstvo“), teda na útvar, ktorý už neexistuje a jeho nástupnícky štát má úplne iné územie a hranice. Neobstojí ani argument o „zrovnoprávnení zahraničných Maďarov a Maďarov v susedných krajinách“. Súčasný zákon nerozlišuje Maďarov v susedných krajinách a inde. Z pohľadu občianstva ide o skupinu ľudí, ktorá buď maďarské občianstvo nikdy nemala, alebo ho má na základe narodenia v Maďarsku. Navyše, aké zrovnoprávnenie, keď zahraniční nositelia tohto občianstva nebudú mať volebné právo? Maďarskí politici ustavične opakujú – a to i na medzinárodnej scéne – že im ide o ochranu práv (maďarskej) národnostnej menšiny. V posledných rokoch pri viacerých sporoch so slovenskou vládou „pohoreli“, lebo už ani zahraničie nepochybuje, že Maďari (a ostatné národnostné menšiny) majú na Slovensku nadštandardné práva. A to nielen v teoretickej rovine, ale aj v praxi. Podľa medzinárodného práva je rešpektovanie a ochrana menšinových práv zodpovednosť štátu, v ktorom menšina žije. Iné štáty nemajú právo vykonávať právomoc voči osobám žijúcim na území iného štátu. SMK – spojenec Fideszu, ale aj SDKÚ a KDH V tomto prípade už celkom jasne nejde o boj za „rešpektovanie práv menšín“. To, čo Fidesz presadzuje teraz, je vytváranie podmienok na znovuzjednotenie maďarského národa ponad dnes platné a medzinárodne uznávané hranice suverénnych štátov! Napokon, Fidesz má v programe „inštitucionalizáciu“ maďarského spoločenstva v „Karpatskej“ kotline. Dikcia zákona i spôsob jeho presadzovania dokazujú, že cieľom novej maďarskej vlády je posilniť maďarskú identitu občanov iných štátov. To však môže viesť k jedinému: k oslabeniu sebaidentifikácie slovenských Maďarov so Slovenskou republikou a podkopávaniu integrácie tejto národnostnej menšiny v štáte, v ktorom žije. Nemenej dôležitý ako obsah predkladaného návrhu zákona je aj spôsob, akým ho Fidesz presadzuje. Dátum platnosti zákona si presadil Jobbik a je ním sviatok „všetkých Maďarov“. Budúci šéf maďarskej diplomacie János Martonyi prišiel do Bratislavy o zámere iba informovať, nie o ňom diskutovať. Budapešť náš názor ani len nezaujíma, o expertných konzultáciách, ktoré predpokladá slovensko-maďarská zmluva, ani neuvažuje. Nehovoriac o tom, že Fidesz má plnú podporu SMK, teda strany, ktorú SDKÚ-DS, ale i KDH považujú za očakávaného spojenca v pravicovej vláde. To všetko dokazuje, akú politiku bude v najbližších štyroch rokoch uplatňovať Fidesz voči Slovensku a kto bude v tejto politike jeho spojencom u nás. A je to zrozumiteľný odkaz slovenským voličom o tom, kto naozaj dokáže obhájiť slovenské národnoštátne záujmy. Autor pracuje na úrade vlády a kandiduje za Smer-SD vo voľbách do NR SR