Zdanlivo smiešna otázka, však? Veď naše univerzity v hlavnom meste, vysoké školy v krajských aj okresných sídlach a aj vo väčších dedinách každoročne chrlia stovky absolventov práv, sociálnej práce, manažmentu práva a štátnej správy… atď., atď.
Kedysi (podaktorí si to možno zo štúdií pripomenú) sme mali nebojácnych a aj odborne zdatných pravotárov, ktorí obhajovali proti utláčajúcej a vlastné zákony nerešpektujúcej štátnej správe našich vlastencov – Markoviča, Štefanoviča, Ambra Pietra, Šrobára, Hlinku, Jurigu atď. atď., Pravda, neuspeli v tom „demokratickom a právnom štáte uhorskom“, ale aspoň sa o to pokúšali.
Podobne sa pokúšali aj v neskorších zložitých časoch viacerí právnici hodní toho mena obhajovať disidentov alebo iba takých ľudí, ktorí poukazovali na porušovanie základných ľudských práv pred rokom 1989.
No a čo máme dnes?
1/Nevymožiteľnosť práva a exekúcie. S dlžníkmi môžete vyhrať spor na súde, dať dlh vymáhať exekútorom a peňazí sa ani po rokoch nedočkáte, ale zato exekútor požaduje od vás zaplatiť…
2/Sústavné porušovanie viacerých článkov ústavy – napríklad aj ten, že povinnosti občanom SR možno ukladať iba zákonom.
3/ Taký druh zákonov, ktoré porušujú základné ľudské práva – napríklad ten o trvalom pobyte. Obchodníci s realitami a developerská svorka si presadili taký zákon o trvalom pobyte, ktorý závažným spôsobom porušuje ľudské práva a v žiadnom právnom štáte by ho nemohli nikdy prijať. Dnes môžu človeka zbaviť trvalého pobytu bez jeho súhlasu a dokonca aj bez jeho vedomia. To nebolo dokonca ani v temných päťdesiatych rokoch minulého storočia, keď človeka násilne vysťahovali napríklad z Bratislavy kdesi na vidiek, ale pritom mu zabezpečili iné – aj keď podradné a často hygienicky nevyhovujúce bývanie. A potom vznikajú také smiešne otázky, ako odkiaľ sa vzalo toľko bezdomovcov. To je totiž jeden z bezprostredných následkov takéhoto nehumánneho zákona. Ak by sa tohto porušovania jedného zo základných ľudských práv chytil nejaký šikovný právnik, štát by sa náhrad škôd nedoplatil.
4/ Zneužívanie príslušníkov Ozbrojených síl SR na suplovanie polície pri pohraničných kontrolách cestujúcich. Armáda predsa nie je určená na kontroly cestujúcich, ale predovšetkým na obranu pred nepriateľom a zásahy pri živelných pohromách alebo priemyselných haváriách. Alebo sa azda vrátil vysmievaný normalizačný slogan „Hranice nie sú korzo“? Áno, treba niečo robiť proti pandémii a jej šíreniu, ale nie za cenu porušovania práva, ale naopak, pri striktnom dodržiavaní práv občanov !
5. Súdy vrátane Ústavného súdu SR opakovane vyniesli výroky, že rôzne nariadenia exekutívy, rôznych hygienických a zdravotníckych úradov nie sú v súlade s ústavou a ďalšími zákonmi, ale veselo sa uplatňujú ďalej a súdy sú ignorované. Pritom už pred stáročiami rôzni teoretici v oblasti štátu a práva, napríklad Montesquieu alebo Locke, vyslovili zásadu, že v právnom štáte musí exekutíva rešpektovať ako parlament (zákonodarný pilier demokracie), tak aj nezávislú súdnu moc. Ale na Slovensku to zrejme celkom očividne nefunguje. V akom štáte žijeme?
Úvodná ilustrácia: Pixy.org
