Román Da Vinciho kód sa v marci stal najpredávanejšou knihou v USA, no jeho autor Dan Brown má v hitparáde nasadených ešte niekoľko úspešných kúskov (v rebríčku kníh s pevnou väzbou: 1. The Da Vinci Code, 7. Angels & Demons; v paperbackovej kategórii: 1. Angels & Demons, 5. Deception Point, 7. Digital Fortress). Zvedavý čitateľ sa preto môže celkom oprávnene pýtať: Kto je tento človek, ktorý dokáže tak precízne odhadnúť čitateľské chute či potreby más? Odkiaľ prichádza? Napriek záplave materiálu o tajomstvách z kníh sa však o jeho živote dozvieme pramálo. Jediné biografické minimum nájdeme na jeho domovskej stránke, ale ako už napísali múdrejší než ja: Neobviňujme z toho Google. Zdá sa totiž, že Dan Brown je jednou z fiktívnych figúrok amerického zábavného priemyslu. Jeho literárnymi vzormi sú vraj John Steinbeck, Robert Ludlum a Shakespeare. Nedozvieme sa však kde a kedy sa narodil, pretože dôraz sa kladie na efektné nasvietenie profesijného profilu jeho rodičov. Úlohu otca hrá cenami ovenčený matematik a matky cirkevná hudobníčka. Tento lakonicky načrtnutý životopis má s Brownovými textami jednu podstatnú spoločnú črtu: príliš priehľadne pripravuje vykolíkovaný priestor pre čitateľské vyvodzovanie dopredu predhraných záverov. Súvislosť sa ukazuje ako mimoriadne zrejmá, jasná, vyďobávajúca oči: matematik + cirkevná hudobníčka = spleť vedeckých, náboženských a umeleckých elementov v Brownových textoch. Na počiatku spisovateľskej kariéry Dana Browna stál zážitok, ktorý by mal mať na jeho texty podobne významný vplyv ako biografia. V období, keď pôsobil ako učiteľ, sa stal svedkom incidentu, pri ktorom agenti NSA priamo na akademickej pôde zadržali jedného zo študentov. Napísal totiž priateľovi e-mail o svojej nenávisti k prezidentovi Clintonovi a želaní jeho skorej smrti. To podnietilo pobúreného učiteľa k úsiliu posvietiť si na činnosť tajnej služby. Leitmotívom jeho diel sa tak stali viac či menej prepracované varianty konšpiračnej teórie, od tajného kódu NSA (The Digital Fortress, 1996), konšpirácie rádu iluminátov a zničenie Vatikánu „antimateriálnou zbraňou“ (Angels & Demons, 2000), skrývanie podozrivého meteoritu americkou NASA vo večnom ľade (Deception Point, 2001) až po dvojicu sprisahaneckých skupiniek v románe Da Vinciho kód (2003). Východiskovým bodom príbehu je vražda kurátora parížskeho Louvru, spojená s jeho posledným šifrovaným posolstvom. Po stopách tejto hádanky sa vydáva Robert Langdon, harvardský vedec, špecialista na symboliku, prenasledovaný zákerným policajným komisárom, považujúcim túto akademickú kapacitu za hlavného podozrivého. Na scéne sa našťastie objavuje krásna kryptologička Sophia a ako spolustvoriteľka (príbehu) Robertovi mnohé objasní. Vynára sa tak klasická schéma hrdina – pomocník – škodca, pričom úloha škodcu sa v rámci konšpiračného kontextu rozširuje na mnoho postáv. Doplňuje ju rozčlenenie bojového frontu na dve sprisahanecké skupinky: katolícke Opus Dei a Priorstvo Sionu s licenciou na pravdu. Obe súperia o záverový kameň a prostredníctvom neho o tajomstvo Svätého grálu. Naháňačka za pokladom sa odohráva v krátkom časovom rozpätí (približne jediný deň s niekoľkými priľahlými hodinami), no čitateľ tak či tak nemá čas ani oporné body na sledovanie tejto dimenzie. Samotná akčná fabula nie je ničím mimoriadna. Príbeh odkrývania tajomstva vrcholí asi 30 strán pred záverom knihy. Ten sa nesie v duchu opakovania, aby aj menej pozorným recipientom neunikli z mozaiky závažné kamienky, však „najjednoduchší spôsob ako zvýrazniť zmysel symbolu je symbol zopakovať“. Roztiahnutiu napätia až na plochu posledného odstavca bráni i nedostatok postáv, z ktorých by čitateľ mohol tipovať ústredného škodcu. V istom bode (a žiaľ nie v záverečnom) sú osoby a obsadenie zrejmé. Aj napriek tomu sa Columbia Pictures bude musieť intenzívne snažiť, aby dokázala napätie tejto knihy vtesnať do pohyblivých obrázkov. Záverovým kameňom románu sú totiž (zdanlivo) digresívne spomienky a explanácie symbolických motívov, dejín templárstva, tajných rituálov či vytesňovania ženského princípu i „historických faktov“ z biblického materiálu. Pôsobivé je práve plastické manipulovanie s touto posvätnou látkou, balansujúce až na hranici znesiteľnosti. Jej prvky sa interpretujú, nadinterpretujú a aj dezinterpretujú v rámci ich obrazových adaptácií v podaní Leonarda Da Vinciho. Ako východisko tu slúži skutočnosť, že „biblia neprišla z neba faxom“, ale bola neustále podrobovaná pragmatickým manipulatívnym zásahom cirkvi, skrývajúcej „najväčšiu kamufláž v dejinách ľudstva“. Nechajme sa preto inšpirovať Danom Brownom a priložme k sebe fragmenty nesúrodých sústav: Už nemecký romantik Novalis sa pýtal: „Nemohl být otcem Ježíše římský voják?… Kdo prohlásil bibli za uzavřenou? Neměla by bible stále růst?“ (Nech mi veľkorysý človek, ktorý mi výber z textov Novalisa požičal, láskavo odpustí, na aké účely ho používam.) Odkaz na romantický kontext nie je náhodný. Pátranie po pravde v hĺbkach tajomného dávnoveku, hľadanie Svätého grálu ako kondenzovanej esencie pravdy možno považovať za romantické prvky, na ktoré sa ochotne nechá nalákať aj súčasník. Riziko predstavuje pútavosť Brownovho fiktívneho sveta, pretože ak sa mu podarí zviesť prostredníctvom jednotlivostí, nepustí, až kým neprejdete celou trasou až do cieľa. Počíta totiž s podvedomou túžbou dostať na zložité otázky jednoznačné, ľahko uchopiteľné odpovede.
Autorka je doktorandka na ÚSlL SAV
(Dan Brown: Da Vinciho kód. Slovart 2004, 464 strán, 299 Sk)
