Prvé tohtoročné dvojčíslo Literárneho týždenníka 1 – 2/2016 uverejňuje informácie o novej tvári časopisu – jeho tematickom a obsahovom zameraní, výtvarných a grafických zmenách v roku 2016, ktoré sa už premietajú aj v najnovšom vydaní LT – s ústrednou témou KULTÚRA V EKOLÓGII, EKOLÓGIA V KULTÚRE. Časopis prináša INOVOVANÉ LOGO Literárneho týždenníka – STROM (od výtvarníka Martina Kellenbergera). Na prvej strane je uverejnená fotografia Kostolíka sv. Juraja pri Nitrianskej Blatnici, ktorá avizuje exkluzívny príspevok v časopise Zachovaný kostolík z veľkomoravských čias!, a blahoželanie SSS a redakcie LT k novému roku. Dvojčíslo otvára ANKETA LITERÁRNEHO TÝŽDENNÍKA, v ktorej odpovedalo trinásť osobností slovenskej literatúry, kultúry, vedy a verejného života na otázku: Aké zmeny očakávate v slovenskej kultúre v roku 2016, najmä však po marcových parlamentných voľbách?
+ + +
„Avizovaná postupnosť zmien Literárneho týždenníka v roku 2016, vrátane grafickej úpravy, prinesie aj systémovejšie prepojenie printovej a elektronickej podoby časopisu. Niektoré rozsiahle texty, ktoré z priestorových dôvodov možno iba ťažko publikovať v plnom znení, budú môcť byť v úplnosti dostupné na webe. Čitatelia už od prvého dvojčísla ľahko spoznajú zmeny časopisu od úvodnej strany, na ktorej už nebudú dominovať fotodokumenty a rozhovory, ale témy. Každé číslo prinesie pokiaľ možno dominantnú závažnú tému nášho spoločenského, kultúrneho a literárneho života. Je a bude o čom písať, diskutovať, polemizovať i objavovať.
Nové výzvy, Miroslav Bielik, predseda SSS
Najväčšie zmeny v slovenskej kultúre očakávam v oblasti verejnoprávnych médií, menovite v zameraní a činnosti RTVS. Doterajšie roky praxe ukazujú, že verejnoprávne médiá na Slovensku neodrážajú mienku väčšiny obyvateľstva štátu, vyjadrenú vo výsledkoch slobodných volieb, ale slúžia úzkej lobistickej skupine zahraničného zamerania. Výrazne sa to prejavuje v neobjektívnom spravodajstve a následnom komentovaní vnútropolitických a medzinárodných udalostí. Namiesto vyrovnaného objektívneho obrazu sa miliónom divákov a poslucháčov Slovenska podsúva jednostranný výklad zhodný s názorom neoliberálnej skupiny, ktorá momentálne ovláda Brusel a Washington.
Anton Hykisch v ankete Aké zmeny v slovenskej kultúre by vás potešili v roku 2016
„… ešte aj prvá verzia hororu o Godzile niesla humanistickú myšlienku boja proti atómovej hrozbe. Bolo to čosi iné ako zobrazovanie násilia a strachu z neho na uvoľnenie adrenalínu v masách. Dnes je posun zjavný nielen v umení, ale aj v reálnom živote. Násilie a hnus sa dostávajú do vyjadrovacích prostriedkov všetkých umení, resp. toho, čo sa za umenie vydáva. Mohli by sme sa spýtať slovami nášho najväčšieho básnika: „Kto zapríčinil úpadok ten, zosurovenie, zdivočenie mravov?“
Vladimír Blaho: Povianočné zamyslenie
„Migrácia obyvateľov bola a je vždy komplexný problém. Spolupôsobí pri tom niekoľko podmieňujúcich faktorov a meniace sa klimatické podmienky sú jedným z nich. Ľudia sa vedia adaptovať takmer na akúkoľvek klimatické podmienky, len na to potrebujú dostatok času. Ak je zmena klímy rýchla, ľudia volia radšej migráciu do takého regiónu, ktorý im lepšie vyhovuje. Migrácia je však zvyčajne spojená s etnickými a náboženskými konfliktmi, ktoré môžu prerásť do konfliktov vojenských.“
Klimatológ Milan Lapin v rozhovore s Tatianou Jaglovou Hrozí nám globálna samovražda?
„Už za komunistov vtedajší minister kultúry, inak hudobný vedec, Dr. Zdeněk Nejedlý učil a vštepoval ostatným, že „uměním ne k lidu blíž, lež s uměním a s lidem výš“… Škoda, že dnes to už neplatí. Myšlienkové a etické posolstvá sa v súčasnom svete z umenia vytrácajú a nenosia. Jednoducho povedané, myslíme len na to, aby sme neprerobili a pre to, čo nevyrába zisky, máme len kde-tu nejaké uplatnenie.“
Pavol Fűkő: Myslieť globálne, konať lokálne
„Rok 2015 sa do svetových dejín zrejme nezapíše dobre. Najmä z hľadiska bezpečnosti sa stal v tomto storočí dosiaľ jeho najhorším rokom. Nechceme napomáhať šíreniu „alarmizmu“, ale výrazne prevládli negatívne procesy. Ukážeme na vybrané z nich, ktoré najviac znepokojili politikov, médiá, odborníkov, ale aj bežných ľudí.“
František Škvrnda: Svetová politika a bezpečnosť v roku 2015
„Nadišli Vianoce, Silvester, Nový rok, ozajstná žatva pre televízie. Žiaľ, akosi neurodilo, zostalo iba pri recyklovaných programoch, rozprávkach. Akoby sme ani nemali slovenské koledy! A Silvester? Minister kultúry povedal (v súvislosti s verejnoprávnou STV), že za málo sa urobilo veľa muziky. Osobne si myslím, že za málo peňazí sa urobilo ešte menej muziky. Relácie patriace už do panoptika STV – Milujem Slovensko (niekedy až nekultúrne predvádzanie jej aktérov) a Nikto nie je dokonalý nijako nepretromfli tie predchádzajúce bežné a všedné, ostatné programy tiež varili z vody.“
Pavol Dinka: (Silvestrovský a novoročný) vykĺbený televízor
„Rotunda sv. Juraja sa nachádza v lesoch na juhozápadnom úpätí vrchu Marhát, kde ju stavitelia umiestnili na okraj skalnatého výbežku. Od obce Nitrianska Blatnica je vzdialená 5,5 kilometra. … Kostolík je jediným zachovaným stojacim dokladom dávneho osídlenia tejto lokality, ktoré počas 13. storočia postupne zaniklo. Podľa ostatných reštaurátorských výskumov a porovnaní sa jej vznik dá zaradiť do veľkomoravského obdobia druhej polovice 9. storočia.“
Jozef Dorica: Zachovaný kostolík z veľkomoravských čias!
„V dokumentárnom filme sme už vo svete prerazili, hraný film skôr naznačuje prebúdzanie z letargie, ale stále tu chýba súvislejší rad filmov, ktoré by vstúpili do náročnej medzinárodnej konkurencie. Škopov film Eva Nová môže byť v tomto ohľade signálom pozitívnej zmeny. Má všetky predpoklady, aby zaujal a filmárskou hodnotou oslovil aj širšie auditórium. Úspech filmu v Toronte to už naznačil.“
Milan Polák: Presvedčivý výkon Emílie Vášáryovej vo filme Marka Škopa Eva Nová
Celý obsah Literárneho týždenníka 1 – 2/2016
