Literárna Senica: deň s Lacom Novomeským

Pre ocenených bol 8. december iste taký chvejivo nádherný deň, aj keď vlastne pracovný. Dopoludnia boli hodnotiace semináre autorov s porotou v Záhorskej knižnici, popoludní v Záhorskej galérii vyhodnotenie súťaže a odovzdávanie ocenení. Po ňom nasledovalo pásmo o Ladislavovi Novomeskom.

Okrem už spomínaných spisovateľov a básnikov porotcov, autorov pozdravili aj básnik Jaroslav Rezník, spisovateľ Drahoslav Machala a senický rodák, básnik Ján Majerník.

Priebeh celého dňa v Senici s Ladislavom Novomeským nájdete na stránke Záhorskej knižnice.

Porotcovia a laureáti.
Tohtoročný jubilejný ročník Literárnej Senice priniesol niekoľko príjemných prekvapení. Už vlani iba 11-ročná Vanessa Jóriová písala takéto sľubné vety: „Pod krídlami cítil vietor, ktorý mu šľahal do tváre. Cítil morskú soľ, videl malý koralový ostrovček, na ktorom sedel, keď prvý raz zbadal dvojnožcov. Vietor mu strapatil perie a páčilo sa mu to. Každé pohladenie vetra mu bolo ako milé privítanie – vitaj doma, kormorán! Pretože on bol doma. Jeho domovom nie je les, ani plávajúca skala, a jeho kŕdľom nie je skupina dvojnožcov, ale čierne kormorány, ktoré však odleteli. A nielen ony, ale aj všetky iné vtáky. Stratili sa a Morské zuby boli bez nich také pusté. Kormorán si sadol na jednu zo skál a zamyslene pozoroval okolie.“

Bol som si takmer istí, že s Vanessou Jóriovou sa na Literárnej Senici o rok stretnem. S poviedkou, ktorá nebude tak veľmi pripomínať Verneovho Pätnásťročného kapitána ako jej vlaňajšia práca Kormorán, z ktorej som odcitoval dobre napísané vety. Nemýlil som sa a 12-ročná Vanessa Jóriová v I. kategórii suverénne zvíťazila perfektným opisom domu starého otca, hodným skúseného autora. Mladučká Vanessa už vlani dokázala, že vie písať, hoci vzhľadom na jej vek, celkom pochopiteľne, stále ešte nemá veľmi o čom. Jej nesporný talent si však nemusí nasilu hľadať tému. Nech si len smelo píše! Trebárs o zdanlivo najobyčajnejších veciach, ktoré sa však v jej podaní môžu stať kýženou veľkou témou.

S istým odstupom to platí aj pre druhú v našom poradí ocenených Martinu Sabolovú (Citovka so žraločou pointou), tretiu Martinu Miklošovú (Stačí mať svoj oceán), no najmä pre vlaňajšiu víťazku Radoslavu Šrútovú, ktorú tento rok odstavila práve „veľká“ téma z „veľkého“ sveta, pôsobiaca nevieryhodne, až gýčovito. Trochu to hrozilo aj Jóriovej, hoci hlavnou hrdinkou jej poviedky nebola svetoznáma herečka, ale „iba“ spisovateľka, ktorá si hľadá tému. Príznačne ju nájde v „dome starého otca“, vo vlastných génoch. Nech je teda Dar starého otca Vanessiným symbolickým amuletom, ktorý ju bude chrániť pred všetkými literátskymi nástrahami, medzi ktoré patria aj „fantastické“, bombastické témy, také časté v nižších vekových kategóriách.

Na Literárnej Senici 2011 máme dve viac ako čestné uznania, dve malé veľké víťazstvá. V prvej kategórii Zlaté piesky od Natálie Michajlovovej: „Letela som vzduchom. Ešte som stihla vykríknuť a rútila som sa po hladine vody neuveriteľnou rýchlosťou. – Ja lietam! – rozprestrela som ruky. Cítila som, akoby som nebola ani človek, ale čajka, ktorá lieta pri hladine vody a jemne ju čerí svojím zobákom. Teraz som to bola ja. Bola som čajka. Svet na malú chvíľu patril iba mne.“ Svieži opis jedného prázdninového dňa stráveného na toboganoch autorka končí vetou: „Ďakujem, Filip.“ Aj my ďakujeme.

Pohľad Mariana Bančeja na prózu

Jubilejný XXV. ročník celoslovenskej literárnej súťaže Senica Laca Novomeského 2011 preukázal svoju životaschopnosť a to nielen kvalitou, ale napríklad už len počtom zúčastnených autorov. Takmer sto adeptov prozaickej múzy vo všetkých troch kategóriách reprezentatívne ukázalo súčasné tendencie a smery v slovenskej poviedke. Aj keď sa porota zhodla na tom, že oproti minulému ročníku boli medzi prácami vyslovene novátorské a autorsky originálne práce zastúpené v menšej miere, aj tak je potešujúca kvalita súťažných prozaických prác.

Ocenení
V I. kategórii (najmladší autori) pretrváva síce tendencia jednoduchších popisných záznamov prežitého (prázdniny, dovolenka) a zhruba u jednej tretiny súťažiacich sa texty pohybovali v pásme kultivovane napísaných slohových prác, avšak u ocenených autoriek je badať jednoznačnú snahu o autorský rukopis. Výborne zvládnutá dramaturgia textu, zaujímavý príbeh, dobré pointy – to sú atribúty, ktoré bezpečne posúvajú práce laureátok do pásma poviedky. Podobné rozdelenie je badať aj v II. kategórií, kde síce „slohové“ postupy nahradili u zhruba tretiny autorov načítané mustry z komerčných vysoko nákladových románov, avšak ocenené autorky a autor dokázali, že aj v tínedžerskom veku dokážu napísať transparentne uverejniteľnú poviedku, ktorá spĺňa nielen časopisecké, ale doslova aj knižné – zborníkové kritéria.

V poslednej III. kategórii bolo azda najtransparentnejšie vidieť určitú kvalitatívnu stagnáciu. Chýbal vyslovene silný, nový a originálny prozaický text, avšak aj v tomto prípade boli laureátky tejto kategórie v pásme „hotových autoriek“. Najmä prvé dve miesta zaujali originalitou, neošúchanou témou a jemným humorom prítomným v texte.

Literárna Senica Laca Novomeského prekročila teda úctyhodný XXV. ročník, dokázala svoju životaschopnosť a nemalý zástoj v rozvoji slovenskej literatúry a optimisticky smeruje k tridsiatemu ročníku. Zaradila sa tak medzi nepočetnú špičku slovenských literárnych podujatí a porota verí, že sa v blízkej budúcnosti budeme stretávať s laureátmi tejto súťaže už ako s autormi debutantských prozaických kníh.

Výpoveď Mariána Grupača a Pavla Stanislava Pius o poézii

Porotcovia
V tomto roku literárna prehliadka mladých začínajúcich autorov: prozaikov a básnikov Literárna Senica Ladislava Novomeského dozrela do okrúhleho a obdivuhodného 25. ročníka svojej existencie. V histórii tohto vzácneho, záslužného a potrebného podujatia sa objavilo mnoho známych spisovateľov, ale nie menej i mladých začínajúcich autorov, z ktorých mnohí sú dnes už právom považovaní za renomovaných slovenských spisovateľov. Literárna Senica je aj vďaka húževnatej vytrvalosti a zanietenosti zamestnancov Záhorskej knižnice v Senici na čele s pani riaditeľkou Mgr. Katarínou Soukupovou vždy oázou pohody, ale i strediskom vrúcnej a oddanej snahy podporiť mladých literátov a tak i život slovenskej literatúry ako takej. Literárna Senica Ladislava Novomeského je bez pochýb progresívnym a hlavne konkrétnym činom nielen v kontexte mladej súčasnej slovenskej literatúry, ale i v intenciách zušľachťovania a rozvíjania kultúry a spoločenského života na Slovensku vôbec.

Ostatný, 25. ročník uvedenej súťažnej literárnej prehliadky pre mladých autorov z celého Slovenska bol opäť bohatý na zaujímavé a podnetné literárne texty. Čítanie zaslaných príspevkov možno pokojne prirovnať k lákavému dobrodružstvu. Ocenené práce v jednotlivých kategóriách evidentne svojou literárnou jedinečnosťou a interesantným, originálnym spracovaním jednoznačne vynikajú nad ostatnými prácami a m musíme skonštatovať, že vybrať spomedzi jednotlivých autorov práve tých, ktorí budú ocenení, je z roka na rok náročnejšie a zodpovednejšie…

Kvalita súťažných prác a taktiež početná účasť prihlásených jednoznačne proklamuje fakt, že Literárna Senica Ladislava Novomeského má jasné opodstatnenie aj do budúcnosti, potvrdené svojou bohatou minulosťou, no nie menej i – v zachovaní tradície – svojou, dúfajme, ďalšou dlhou budúcnosťou.

O názoroch na literatúru a život viacerých ocenených si môžete urobiť predstavu na stránke Záhorskej knižnice.

Vyjadrujú sa tam: Ivana Čerňanová z Považskej Bystrice, Natália Michajlovová z Bratislavy, Vanessa Jóriová z Diakoviec, Radovan Potočár z Levíc, Mária Stanková z Jablonice, Mirizmá Kirkov – Silvia Dlugolinská z Popradu, Silvia Gelvanicsová a Kristína Karabínošová z Bratislavy.

Foto: Milan Soukup

Fotogalériu z podujatia nájdete tu: