listáreň

Prečo fašisti nemajú radi čiernych? Keď sa pozriem von oknom, vidím veľké množstvo farieb. Či už ide o modré nebo, zelenú trávu, hnedú zem alebo zlatisté slnko, to všetko je dané prírodou, tak ako aj človek. Ľudia sú rôzni, majú vlastné názory a postoj k životu. Je ťažké pochopiť, prečo niektorí „bieli“ neznášajú „čiernych“. Je ťažké opísať, čo prežíva fašista, prečo odsudzuje iných. Fašizmus sa dostáva pod kožu ľuďom buď prostredníctvom rodiny alebo priateľov, ktorí majú fašistické názory. Stačí jeden silný jedinec, ktorého rešpektujú, ktorý si vie presadiť názor, udržať autoritu. Fašisti niekedy sami nevedia, prečo nenávidia ostatné rasy. Často je ich odpoveďou: lebo sú čierni a ja čiernych nenávidím, nech skapú. Neuvedomujú si absurditu svojho názoru. Sú zaslepení nenávisťou, ktorú im niekto „vtĺkol“ do hlavy. Je to nenávisť, zloba, pocit hnevu, že farební zaberajú ich ulice, obchody, kluby? Pocit, že to, čo kedysi patrilo iba bielym, dnes je poškvrnené a patrí to aj čiernym? Azda len človek, ktorý bol fašistom, pochopil, že všetci sú si rovní, vie odpovedať na otázky. Často sa však stáva, že sa za svoju minulosť hanbí a nechce sa vracať späť. Obdivujem ľudí, ktorí sa vedia vyrovnať s minulosťou a dokážu pomôcť iným, aby nespravili chybu a nezničili si život. Na dejepise sme pozerali film Kult hákového kríža. Tento film som si pozrela doma ešte trikrát. Myšlienka autora bola jednoznačná: ukázať, že fašizmus ubíja. Hlavná postava Derek sa dostal do väzenie za smrť dvoch černochov. Tam sa s jedným černochom skamaráti a pomáha aj bratovi Dennymu dostať sa z partie fašistov. Keď sa mu to podarí, Dennyho zabije chlapec tmavej farby pleti. Rozmýšľam, koľko ľudí nevie nájsť podstatu života, koľko ľudí žije zo dňa deň, koľko sa toho musí udiať, aby sme pochopili, že nie nevraživosť, ale priateľstvo je symbolom pokojného života. Fašizmus je len časťou skladačky, jednej veľkej skladačky. vaša aktivistka