Leto v Bratislave

Školské prázdniny nemusia vždy znamenať iba synonymum oddychu. Zatiaľ čo pre žiakov základných škôl sú to zväčša skutočne dva mesiace určené na koníčky, kamarátov, dovolenku a kúpalisko, pre vysokoškolských študentov a už aj mnohých stredoškolákov je to predovšetkým čas na zarábanie peňazí. Pre lepšie platenú brigádu neváhajú ostať v Bratislave (ale aj pricestovať do nej) študenti z celého Slovenska. Práve prebytok záujemcov však spôsobuje, že pracovné leto v hlavnom meste zďaleka nedopadne pre každého podľa jeho ideálnych predstáv. Bratislava je predsa len bližšie ako Veľká Británia, Írsko či USA. Pre študentov, ktorí sa rozhodnú obetovať letné leňošenie na oltár práce, a zároveň nemajú chuť na zahraničné dobrodružstvá, je teda hlavné mesto lákavou voľbou. Ubytovanie na internátoch sa síce oproti školskému roku cez leto o niečo predraží, stále sa však pre majiteľov študentského preukazu pohybuje v prijateľných medziach (väčšinou do tritisíc korún na mesiac). Cez semester sa vo voľných pracovných ponukách bolo možné preberať a hodinové mzdy zriedka klesajúce pod 60 korún – ktoré však dokázali niekedy vyskočiť aj na sumu vyše stovky – v globále prevyšovali to, čo môžu ponúknuť iné regióny. Fyzická aj finančná nezávislosť od rodičov, ktorú ponúka vlastné bývanie vo viac či menej vzdialenom meste s kamarátmi či priateľom/priateľkou a samostatným zárobkom, je pre mladého človeka často väčším lákadlom ako slnko, voda, hory, náročná turistika či slastné ničnerobenie. Teda – prečo nezostať na leto v Bratislave… Šťastní a menej šťastní Študenti, ktorým sa už počas školského roka podarilo uchytiť v zamestnaní, nie sú až takou vzácnosťou. Pracujú v pomocnej administratíve rôznych firiem, v poisťovniach, bankách, cestovných kanceláriách, ako predavači či telefonisti, majú istý zárobok – a, samozrejme, záujem pokračovať v práci aj počas letných mesiacov. „Predávam v obchode so športovým vybavením. Keďže sa zaujímam o jaskyniarstvo a horolezectvo, aspoň sa zaoberám vecami, ktoré súvisia s mojimi koníčkami,“ pochvaľuje si Juraj zo Sološnice, budúci druhák na strojárskej fakulte Slovenskej technickej univerzity (STU). Jeho motivácia bola jednoduchá: „Nemal som peniaze. Okrem toho, na internáte so mnou ostala priateľka aj kamaráti. Jeden z nich mi hneď na začiatku prázdnin dohodil túto prácu, takže som sa vôbec nemusel trápiť so zháňaním. Robím na dohodu a ak to budem stíhať, budem môcť pokračovať aj počas semestra.“ Okrem podobných šťastlivcov sú však internáty plné aj tých, ktorí zamestnanie nemajú a spoliehajú sa na brigády pridelené personálnymi agentúrami. Práve tu však nastáva počas letnej sezóny problém – študenti, ktorí boli počas školského roka zvyknutí vyberať si kedykoľvek z množstva ponúk, zrazu stoja pred realitou poradovníkov na rozdeľovanie (akýchkoľvek) brigád a pred odmietavo sa krútiacimi hlavami v niekoľkých agentúrach za sebou. Vrátia sa, skade prišli? Komu v hlavnom meste „ruže nezakvitli“, vždy sa môže vrátiť domov. A aj keď sa sebavedomá mládež nenechá len tak ľahko odstrašiť prvým neúspechom, niekedy pohár trpezlivosti jednoducho pretečie. „Ostal som na internáte a dúfal som, že si ľahko zoženiem prácu. Bol som na niekoľkých konkurzoch, zháňal som cez agentúry, no nedarilo sa. Ponúk bolo málo a boli slabo platené. Rozmýšľal, som, že to vzdám a poberiem sa domov,“ rozpráva Ľuboš z Leopoldova, druhák na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU. Jeho príbeh sa napokon skončil šťastne, keď skúsil brigádu, ktorú sporadicky využíval už počas semestra, a uchytil sa ako pomocný pracovník v STV. Ani to sa však nepodarí každému. „Do Bratislavy som prišiel zarobiť si zopár korún do zásoby na školský rok, pretože náročný rozvrh a každodenné dochádzanie do školy mi nedovolia pracovať popri štúdiu,“ hovorí Viktor z Banky, ktorý študuje mechatroniku cestných motorových vozidiel na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka. „Ubytoval som sa na internáte a predstavoval som si, ako rýchlo zarobím, no po čase som zistil, že nebude také ľahké ani len zaplatiť nájomné, a nie ešte šetriť si úspory. Potuloval som sa denne po agentúrach, zriedka som však zohnal brigádu, a keď, tak len na jeden – dva dni v týždni. Takmer každý druhý deň som teda musel stráviť hľadaním práce na zajtra. Väčší úspech som mal iba s brigádou, ktorú mi dohodil kamarát, a jedinú súvislejšiu prácu – na dva týždne – som zohnal vďaka informácií od rodiny. Išlo o údržbu strojov a liniek v automobilke počas celozávodnej dovolenky.“ V súčasnosti Viktor brigádu opäť nemá a keby nemal až do konca augusta zaplatený internát, dávno by bol naspäť u rodičov, tak ako množstvo jeho menej vytrvalých rovesníkov. Nie je to nič výnimočné? Nedostatok pracovných ponúk spôsobuje to, že počet záujemcov vysoko prevažuje nad ponukou práce. Prekvapenie? Ak áno, tak len pre samotných študentov. V personálnych agentúrach letnú pracovnú horúčku dávno poznajú. „Pretlak brigádnikov sa opakuje každé leto, súvisí s tým, že za lepšie platenou prácou docestujú do Bratislavy ľudia z ostatných častí Slovenska, a týka sa všetkých agentúr. Z tohto hľadiska teda nie je aktuálna sezóna ničím výnimočná,“ tvrdí pracovníčka agentúry INDEX NOSLUŠ. Podobný názor zastáva aj agentúra SVD: „Brigád máme momentálne málo. Keďže je veľký záujem, nie sú voľné miesta. Na leto sem príde vždy mnoho ľudí, aj neštudentov – napríklad takí, ktorí ešte len idú na vysokú školu a chcú si už v lete zarobiť. Tým pádom je tu nával. Cez semester však býva oveľa viac voľných brigád – pomer je otočený, teda mávame viac ponúk ako brigádnikov.“ Personálne agentúry, ktoré sa orientujú na klientelu študentov, sídlia väčšinou priamo v internátnych budovách. Napríklad v internátnom komplexe STU a Univerzity Komenského na Starých gruntoch ich je hneď päť. Sprostredkúvajú predovšetkým neodborné pomocné práce. „Ide hlavne o manuálne práce – sklady, stavby a upratovanie, no ponúkame aj administratívne práce. Viac ponúk však vyžaduje fyzickú zdatnosť a hodí sa skôr pre chlapcov. No medzi záujemcami prevažujú dievčatá,“ vyjadrili sa v agentúre SVD. Vďaka „dieram“, ktoré vznikajú vo firmách počas dovolenkovej sezóny, sa však nájde viac (stále však nie dostatok) práce aj pre ne. Spomedzi neštudentov sa o brigády zaujímajú dôchodcovia, nezamestnaní a najmä invalidní dôchodcovia. „Záujem majú napríklad takí, ktorí majú problémy s nohami získané v bývalom zamestnaní a môžu robiť už iba sedavé práce,“ tvrdí pracovník agentúry P. J. Servis. Dohromady však títo ľudia tvoria sotva 10 percent klientov „študentských“ agentúr – zatiaľ čo pre študentov predstavujú hlavný zdroj práce. Núdzový režim V dôsledku prívalu záujemcov o prácu boli niektoré zo študentských agentúr nútené zmeniť systém organizácie. „Bežne registrujeme ľudí aj bez výberu brigády, no toto leto sa to jednoducho nedá a klientov registrujeme až s brigádou. Na každého, kto sa nám ozve, si však zapisujeme kontakt, vzniká teda databáza záujemcov, ktorí u nás nie sú registrovaní. Keď dostaneme vhodnú ponuku, v priebehu jedného – dvoch dní sa im ozveme. Ľudia sú väčšinou príjemne prekvapení a s radosťou sa prídu nahlásiť sa na brigádu. Majú totiž často skôr negatívne skúsenosti, keď v agentúre, kde nie sú registrovaní, prácu nedostanú a musia sklamane odísť,“ hovorí pracovník P. J. Servisu, najmladšej personálnej agentúry na Starých gruntoch. Agentúra SVD reagovala na letnú situáciu časovým obmedzením rozdeľovania pracovných ponúk. Do 13. hodiny popoludní sú uprednostnení tí, ktorí sú práve v práci, po trinástej sa brigády rozdeľujú medzi nových záujemcov. Ponuka a dopyt na trhu práce navyše ovplyvňujú aj hodinovú mzdu brigádnikov. Potvrdili to aj v agentúre SVD: „Hodinová mzda závisí okrem obtiažnosti konkrétnej práce aj od toho, či je o ňu veľký alebo malý záujem. No aj keď teraz máme prácechtivých vyše hlavy, snažíme sa držať sadzby na rovnakej úrovni ako počas školského roka – čiže neprijímame ponuky pod 60 korún na hodinu.“ Pečené holuby padať nebudú Agentúra P. J. Servis denne „rozdá“ od niekoľkých desiatok až po stovku brigád a sama na výpomoc berie brigádnikov. Počas leta dokáže rozdeliť až o polovicu viac práce ako mimo prázdnin – stále to však nestačí. Možné vysvetlenie ponúka pracovník agentúry SVD: „Tento rok je práce menej. Možno to súvisí s tým, že študenti sú aktívnejší a menej sa spoliehajú na služby agentúr – obracajú sa priamo na firmy, a tie nám potom menej volajú, alebo to indikuje zmeny v ekonomike. Pred dvoma rokmi sme totiž dokázali uspokojiť všetkých záujemcov, vlani to už troška pokrivkávalo a tento rok je to ešte horšie.“ Napriek všetkému vraj v Bratislave práca stále je. „Nedávno sme mali prípad, že nám zatelefonovala záujemkyňa z Prešova a pýtala sa na voľné brigády. Jednu sme pre ňu práve mali k dispozícii, tak sme jej ju hneď rezervovali. Ona jednoducho pricestovala, zaregistrovala sa a už pracuje,“ opisuje pracovník P. J. Servisu ideálny prípad, o akom snívala väčšina tých, ktorí si na leto rezervovali izbu na internáte. Pre študentov, ktorí vyvinú dostatočnú aktivitu pri hľadaní, dôkladne rozpošlú životopisy, majú známosti – či jednoducho šťastie, sa leto v Bratislave skutočne môže stať príslovečným čarovným mešcom. Stále však platí, že ak na získanie letného zárobku treba zatnúť zuby a poriadne sa posnažiť vo všetkých kútoch Slovenska, nie je to inak ani v hlavnom meste. Pečené holuby ani počas letných búrok z oblohy nepadajú – a aj lapačov obyčajnejšieho sústa je z roka na rok viac. Čas sú peniaze? Fakt, že slovenskí študenti stredných a vysokých škôl čoraz viac uprednostňujú prácu pred oddychom, môžeme interpretovať z viacerých uhlov pohľadu. Či je to túžba po nezávislosti, aktívnosť, ktorá im nedovolí stráviť niekoľko mesiacov „neproduktívnym leňošením“, prijatie hesla hektického životného štýlu – čas sú peniaze, alebo „iba“ finančná núdza či dokonca „lenivosť“ vybrať sa za poriadnym zárobkom do zahraničia tak ako množstvo ďalších mladých – a namiesto toho paberkovanie brigád v Bratislave, faktom ostáva, že kráska na Dunaji sa počas leta plní brigádnikmi z roka na rok viac, zatiaľ čo počet pracovných ponúk sa nijako dramaticky nezvyšuje. Ako sa tento trend bude v budúcnosti – po prijatí eura a v nasledujúcich rokoch – vyvíjať, nevedno. Možno by však nebolo na škodu akcentovať v spoločnosti dôležitosť oddychu. Od súčasnej produktívnej generácie, ktorá podľa prieskumov prikladá dovolenkám a oddychu počas nich nedostatočný význam alebo si ich z rôznych (časových, finančných) dôvodov nemôže dovoliť, sa totiž dnešní študenti pozitívneho príkladu nedočkajú. Pokiaľ, samozrejme, nepokladáme „dovolenku na malte“, zaváranie uhoriek na chalupe a maľovanie obývačky za najlepší spôsob trávenia voľna. Ekvivalent k tomuto rozšírenému spôsobu čo najužitočnejšieho využitia času predstavujú práve pracujúci školáci a študenti. „Aj keď pracujem s vecami, ktoré s mojimi koníčkami súvisia, ostáva mi už málo času, aby som sa im dostatočne venoval,“ priznáva Juraj, dvadsaťročný predavač v obchode so športovými potrebami a zároveň nadšený športovec. Oddych a čas na obľúbené „zbytočnosti“ je investícia do seba – rekonvalescencia po celoročnej námahe a strese v škole (či zamestnaní) a telo a myseľ sa nám zaň odmení lepšou výkonnosťou a odolnosťou po tom, čo sa znova zapriahneme do opratí povinností. A aj keď o tom, že zamestnanie, hospodárenie s peniazmi a manažovanie vlastnej „domácnosti“, kde sa nemožno spoľahnúť, že mamička navarí obed, vyperie ponožky a otecko otvorí peňaženku, je dôležitou životnou skúsenosťou, netreba pochybovať, že študenti, ktorí počas letných prázdnin pracujú (aj keď poniektorí ešte v zmysle akútnej finančnej potreby „nemusia“) sa tým pripravujú o posledné príležitosti vychutnať si poriadne dlhé letá, na ktoré si netreba od žiadneho šéfstva pýtať dovolenku.