Manéžne námestie nad obchodným centrom sa zmenilo na terasy so zeleňou, lavičkami a fontánami. Je plné najmä mladých ľudí rovnako ako u nás. Oproti minulosti sú všetci elegantnejší, lepšie oblečení, je veľa rôznorodo až extravagantne oblečených dám, slečien na maxi vysokých a tenkých podpätkoch, až sa človek za ne bojí, či si na tej dlažbe neublížia. No stále sa niekam ponáhľajúci dav (do GUM-u, CUM-u – Centraľnyj univermag či Destkogo mira, kde práve mohli dostať niečo pekné, lacné a úzkoprofilové) sa z mesta vytratil.
Dávne časy pripomínajú pred historickým múzeom dvojníci Lenina, Stalina, Brežneva, ponúkajú sa turistom do spomienok na Moskvu. Napokon, prečo nie, predáva sa tu aj Putin, ktorý si nacvičil dokonca aj gestá súčasného prezidenta, je ako skutočný. Ale odfotiť sa môžete aj s obyčajným medveďom či kocúrom v čižmách…
Koho ešte nebolia nohy, prejde popri stánkoch so suvenírmi na Teatraľnoje námestie, pokochá sa pohľadom na Boľšoj teatr, ktorý vlani slávnostne otvorili po rekonštrukcii, vpravo vedľa zaznamená spomínaný CUM a ešte viac vpravo – Malyj teatr. Na námestí aj dnes stojí socha Marxa v nadživotnej veľkosti, stále sa pri nej niekto pristavuje, rodičia si pri nej fotografujú deti; život ide ďalej. Vpravo od sochy je hotel Metropol, postavený v orientálnom štýle, všímame si, že ako vežičky má dva Bratislavské hrady. Okrem iného v ňom bývali zahraniční činitelia Kominterny.
Pozoruhodné je, koľko pamiatok z nedávnej minulosti v Moskve nachádzame, revolučné obrazoborectvo akoby už zapadlo do boľševickej histórie. Iba socha Dzeržinského pred zlopovestnou Lubiankou, sídlom NKVD, dnes FBS, chýba.
Moskovské cestovanie v čase
Kto bol v Moskve pred dvadsiatimi rokmi, môže sa cítiť ako cestovateľ v čase. Tam, kde je dnes vľavo od GUM-u Kazanský chrám, stála vtedy maringotka s verejnými VC.
Tam, kde sa aj v najtuhšej zime parilo z otvoreného bazéna s vyhrievanou vodou, stojí v plnej kráse Chrám Krista Spasiteľa, najväčší pravoslávny chrám na svete. Má pohnutú históriu, začali ho stavať na oslavu víťazstva nad Napoleonom (1812), no dokončený bol až v roku 1880, pričom výzdoba interiéru freskami trvala ďalších dvadsať rokov. Začiatkom tridsiatych rokov minulého storočia chrám vyhodili do vzduchu, ostali z neho iba ruiny a prach. Mal tam stáť Palác Sovietov, plán sa neuskutočnil, problémom bol nedostatok peňazí, priesaky z rieky Moskvy a úplne do úzadia ho zatlačila druhá svetová vojna. Zostala len zaplavená základová jama, ktorú za Nikitu Chruščova prestavali na verejné kúpalisko. Znovupostavenie chrámu trvalo iba jedno desaťročie – v roku 1990 položili základný kameň a vysvätili ho v roku 2000.
Nielen v centre Moskvy, aj na jej okrajoch sa stále niečo stavia a obnovuje. Keby si v čase mohla zacestovať Katarína II. či Veľká, Nemka na ruskom tróne, asi by už bola so svojím moskovským letným sídlom Caricyno spokojná. Nikdy si ho totiž neužila. Prvý pokus nevyšiel – nepáčilo sa jej aj preto, že vraj tam boli úzke dvere a chodby – čo pri vtedajších róbach, ktoré s vystužením mali aj meter a pol, možno vcelku pochopiť. Stavby (lebo išlo o viac budov) dala jednoducho zbúrať a išlo sa na druhý pokus. Nikdy tu už nebola, nedožila sa, a tak ani Caricyno nebolo dokončené. Zostalo majetkom cárskej rodiny, no stavby postupne chátrali. Pre bezpečnosť sa strhli strechy, čo napokon nevyhnutne viedlo k celkovej devastácii. Dvesto rokov bolo Caricyno v ruinách. V deväťdesiatych rokoch boli obnovené menšie budovy, v roku 2006 Chlebnyj dom – vlastne zásobáreň a kuchyňa, a napokon roku 2007 sprístupnili aj Veľký palác. Dnes je park, obkolesujúci toto letné cárske sídlo, plný neviest a ženíchov. Prichádzajú na kráľovských dlhých limuzínach, v róbach, fotia sa, pijú šampanské, veselia sa. Kedysi sa chodilo na Leninské hory alebo k Hrobu Neznámeho vojaka, dnes do cárskeho letohrádku… Po promenádach v zeleni sa preháňajú deti na bicykloch a kolieskových korčuliach, na vodných plochách plávajú kačky a labute, terén je zvlnený, tráva čerstvo pokosená. Krásne miesto, dostupné metrom, Moskovčania sem chodia tráviť víkendy.
Zázraky sa dnes už nedejú
Ak niekto hľadá v nových bedekroch Zagorsk, hľadá márne. Sergijev Posad, asi 60 kilometrov od centra Moskvy, sa vrátil ku svojmu svätému a starému názvu. Aj k tradíciám. Kláštor zasvätený svätému Sergijovi sme navštívili v nedeľu. Bol plný veriacich, medzi ktorými sa plantali turisti. Tí si obzerajú ikonostasy a ikony Andreja Rubľova. Sergijov posad je známy aj výrobou matriošiek, práve tu má táto bábika svoje rodisko a pôvod. No významný je najmä ako pútnické miesto. Patrí do Zlatého kruhu okolo Moskvy popri Rostove Veľkom, Jaroslavli, Vladimire, Kostrome a Suzdale.
Pravoslávna unikátnosť Trojickosergijevská lavra v Sergijevom Posade bola v roku 1993 zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Sergijev Posad je nazývaný ruským Vatikánom a Svätosergijevský kláštor Najsvätejšej Trojice – Trojickosergijevská lavra – založený už v roku 1340, bol najdôležitejším kláštorom v Rusku až do nedávnej doby, kedy sa patriarchát presťahoval do Danilovského kláštora v Moskve.
V kláštore je aj hrobka rodiny Godunovcov, no cár Boris Godunov, ktorý položil základy ruského impéria a ako prvý začal otvárať Rusko svetu, v nej nie je pochovaný, jeho pozostatky sa nachádzajú v Jaroslavli.
Pod kláštornými múrmi je malé trhovisko, kde možno kúpiť tradičné ruské suveníry. Aj matriošky, aj náhrdelníky z polodrakamov, aj bábočky, aj ušianky a líščie papachy, aj napodobeniny ikon, aj nádoby maľované tradičným živopisom, aj všeličo inšie, ako na každom blšom trhu.
Kým sa my nadchýname históriou, náš sprievodca sa porozpráva s jednou z pútničiek. V dvoch taškách má všetko svoje imanie. Putuje sem už niekoľko rokov – pretože „kryša pošla“ je vraj postihnutá predčasným starnutím. A voľakedy vraj bola pekné mladé dievča, teraz je už zvráskavená, predčasná takmer starena. Tak otec rozhodol, aby sem každoročne putovala, lebo otec verí, že jej to pomôže. „A pomáha?“ pýta sa náš dobrodinec. „Chren pomáha,“ vraví pútnička. „Ale otec si to želá, tak sem chodím. Sem, aj inde.“
Hm – zázraky sa už asi minuli.
Cári, popi, boľševici a oligarchovia
Tento medzititulok je trochu zavádzajúci, o oligarchoch reč nebude, tých totiž ťažko možno stretnúť v miestach bežných turistických zaujímavostí. Je rozšírením názvu knihy zúrivého reportéra Egona Ervína Kischa o boľševickom Rusku Cári, popi, boľševici.
Áno, v Moskve sa všeličo zmenilo, vrátili sa tradičné názvy, známa Gorkého ulica je už zase Tverská, Múzeum revolúcie je už Múzeum histórie a pod., ale nevykorenili sa úplne všetky stopy na roky 1917 – 1991. Metro naďalej nesie meno Vladimíra Iľjiča Lenina, tak ako aj Lomonosovova univerzita, pamätných tabúľ, kde všade rečnil vodca revolúcie, je možno až priveľa, ale sú, tak ako aj pamätné tabule ďalších činiteľov, vedcov, spisovateľov: v Moskve človek nemá pocit, že sedemdesiat sovietskych rokov sa jednoducho vygumovalo. Napokon sedem výškových „stalinských“ stavieb z päťdesiatych rokov je v každom bedekri označených medzi významnými pamiatkami. Najznámejšie sú hotel Ukrajina (na priečelí sa dnes už skvie meno Radisson), Lomonosovova univerzita (ktorá má stále nápis – imeni Lenina) na Leninských, pardon, Vrabčích horách, či ministerstvo zahraničných vecí…
O návštevu Mauzólea na Červenom námestí, kde je vystavený Lenin, je medzi turistami – a nielen cudzincami, ale aj Rusmi – stále veľký záujem. Možno tie rady sú aj preto také dlhé, že vstup je len každý druhý deň, aj to len 3 hodiny. Ale všetko je zorganizované, odsýpa to – no boli a dodnes sú diskusie o tom, či už mumifikované telo nepochovať. Atrakcia, pamiatka? Ktovie, ako to dopadne. Moskva by však prišla o jedno pietne miesto, tým tisíckam turistov z celého sveta by isto chýbalo.
(Pokračovanie)
FOTOGALÉRIA
Foto: Jana Jurkovičová, Alexander Piekov, Emil Polák
Boľšoj teatr.
Hotel Metropol s dvomi Bratislavskými hradmi.
Socha Marxa na Teatraľnoj ploščadi.
Kazanský chrám, kedysi tu bolo VC v maringotke.
Spaská veža a Chrám Vasilija Blaženého.
Znovupostavený Chrám Krista Spasiteľa.
Interiér Chrámu Krista Spasiteľa.
Veľký palác v Caricyne.
Prepych, ktorý si Katarína II. nikdy neužila.
Odev Kataríny II.
Autá svadobčanov na parkovisku.
Nevesta.
Sergejiv posad v nedeľu.
Veriaci sa nedajú turistami rušiť.
Lomonosov, univerzita…
Mauzóleum.
