No aká je tá opľuvaná Moskva dnes? To, že má dvakrát toľko obyvateľov ako Slovensko a s denne dochádzajúcimi trikrát toľko, je iba číselný údaj. No paláce, chrámy, múzeá, galérie, námestia, metro, široké bulváre, štvorprúdové ulice a prímestské šosé, celý ten ruch veľkomesta – to už porovnávať ani nemožno.
Za všetko môže Peter Veľký. Nenadarmo vandroval po západnom svete. Po návrate začal stavať Petrohrad (1703), ktorý dostal názov aj Benátky severu.
V Moskve sa zastavil čas
Čo to znamenalo pre Moskvu? Na dvesto rokov sa tu zastavil čas. Moskva – jej Kremeľ, paláce a chrámy – to je predovšetkým svedectvo o historickom čase do vzniku Petrohradu. Moskva sa znovu stala hlavným mestom až po Októbrovej revolúcii v roku 1918.
Červené námestie a Kremeľ, notoricky známe zo všetkých filmových pohľadov na Moskvu, si mnohí spájajú práve s porevolučným obdobím a socialistickým režimom v Rusku, Sovietskom zväze. Nie je to tak. Názov námestia je odvodený od kremeľských hradieb vystavaných z červenej tehly. Kremeľ bol v každom ruskom meste, čosi ako hrady v našich mestách či akropoly v starom Grécku.
Prvé, čo sa nám pri vstupe do moskovského Kremľa postaví do cesty, je Zjazdový palác. Rusi ho ponechali, aj keď sa do Kremľa vôbec nehodí. Zjazdy komunistov sú, pravdaže, už dávno minulosťou. Konajú sa tu však, tak ako aj za bývalej éry, baletné a operné predstavenia, v podstate každý týždeň odtiaľ vysielajú tv koncerty venované národným umelcom – Rusko im tento titul známy zo sovietskej éry ponechalo. Josif Kobzon, ktorý patrí už do zlatého fondu podobne ako „náš“ Karel Gott, má po celom meste práve veľkoplošné pútače na svoj koncert.
Každý, kto chodí po Kremli, nemôže nenaraziť na Cár puška (delo) a Cár kolokol (zvon), z ktorého sa nikdy nevystrelilo a ktorý nikdy nezvonil. Fotíme sa pri zlomenom zvone, toľkokrát sa ho pokúsili dostať do kupoly chrámu, až sa im rozbil, a takýto zlomený je tu vystavený; vo veži vidíme podobný a špekulujeme, ako ho tam napokon dostali.
Potom nás už pohltí Chrámové námestie, na malej ploche je ich sústredených päť, pozreli sme si všetky, zmienka bude o troch z nich. Rusko-byzantské kostoly, niekoľko storočí hlavné chrámy ruskej ríše zvonku pútajú svojimi zlatými kupolami, vnútri tajomným šerom a takmer nespočetnými ikonami.
Spojenie impéria a pravoslávia
Chrám Nanebovzatia Panny Márie v 15. storočí nahradil pôvodný z roku 1327, staval ho taliansky architekt Aristotel Fioravanti podľa vzoru Uspenského chrámu zo starobylého ruského mesta Vladimir, čo malo zdôrazniť kontinuitu vo vzťahu k jednému zo starých centier ruských území. V Uspenskom chráme moskovské veľkoknieža Ivan IV. Hrozný oficiálne prijal titul cára. Odvtedy sa Kremeľ stal rezidenciou ruských cárov a Uspenský chrám hlavným ruským chrámom: tu korunovali cárov, ohlasovalo sa následníctvo trónu, vyhlasovali sa významné štátnické akty, konali sa bohoslužby pred vojnovým ťažením a slávilo vojnové víťazstvo. V tomto chráme v roku 1744 prijala Katarína II. pravoslávie a zasnúbila sa s Petrom III. Ako posledný bol v chráme korunovaný v roku 1896 Nikolaj II. Okrem ikonostasu návštevníka zaujme aj modlitebné miesto cára, vyrezávaný drevený trón, zhotovený pre Ivana Hrozného, modlitebné miesto – už kamenné – mala v chráme aj cárovná a patriarcha ruskej pravoslávnej cirkvi.
Chrám Archanjela Michaela – Archangeľskij sobor – je zároveň nekropolou ruských cárov a patriarchov, je v ňom viac ako päťdesiat sarkofágov. Pozostatky Ivana Hrozného a jeho dvoch synov sú v diakonii za ikonostasom, ostatné sarkofágy sú rozmiestnené po chráme. Posledným cárom, ktorého tu pochovali, bol Peter II. (v roku 1730). Chrám je zasvätený archanjelovi Michaelovi, lebo podľa pravoslávia práve tento odprevádza duše zosnulých do záhrobia.
Chrám zvestovania (Blagoveščenskij sobor) má jeden z najstarších ikonostasov v Rusku, je v ňom takmer sto ikon. Na ich tvorbe sa vraj podieľali aj takí významní autori ako Andrej Rubľov a Teofanos Grék. V chráme sa konali cárske svadby a krstiny, jeho najvyšší kňazi bývali spovedníkmi cárskej rodiny.
Z chrámového šera a potom námestia sa presúvame k reprezentačnému sídlu ruského prezidenta a napokon k vchodom do Almazneho fondu (Diamantový fond je štátna zbierka drahých kameňov, drahých rýdzich kovov a šperkov s vysokou umeleckou, materiálnou a historickou hodnotou vo vlastníctve Ruskej federácie) a Oružennoj palaty. V nej sú vystavené poklady cárskej rodiny: erby, zbrane, koruny a korunovačné insígnie, tróny, zlaté koče, klenoty, odevy, tabatierky a Fabergého vajíčka – dodnes symbol luxusu –, ktoré mala cárska rodina v obľube ako veľkonočné darčeky.
Pred kremeľskými múrmi
Z Kremľa vychádzame Borovickou bránou, ktorú používa aj prezident, pravda, ten sa vezie v limuzíne, do Alexandrovského parku. Kedysi – vlastne tak ako všade v Rusku – disciplinovane upäté miesto, je dnes plné veselých usmiatych ľudí, jednoducho výletníkov, ktorí sa prišli pozrieť, zabaviť, občerstviť a niečo aj nakúpiť. Na pokosenom trávniku polihávajú mladí ľudia s batohmi ako v hociktorej inej metropole sveta, slnko svieti, popri chodníkoch sú rozkvitnuté pestrofarebné záhony… Práve tu a na Červenom námestí najviac vidno zmenu atmosféry mesta: akoby tá pochmúrnosť a zamĺknutosť bola už len minulosťou. Možno sa to však zdá len turistovi.
Všímame si, ako ľahko rozpoznať Moskovčana a cudzinca – domáci chodia po svojom meste v elegantnej obuvi, ženy a najmä mladé dievčatá v závratne vysokých šteklách, to iba my, turisti, v teniskách. Inak by sa tie maštábnyje (obrovských rozmerov) prehliadky ťažko dali zvládnuť. Zdá sa nám, že mladí Moskovčania že sú krajšie oblečení ako napríklad v Londýne, akoby chceli okázalo dať najavo, že už nie sú uniformovaní a chudobní. V metre často s notebookmi, ešte častejšie so slúchadlami v ušiach, no aj čítajúcich – čo vždy bolo v metre zvykom – je veľa. V Parku kultúry Gorkého a na Vrabčích horách v okolí Lomonosovej univerzity páriky, kolieskové korčule, cyklisti, bežci, motorkári, chodci, poflakujúci sa turisti…
Vráťme sa do rozľahlého Alexandrovského parku, patrí sa zastaviť pri Hrobe neznámeho vojaka. Reagan pri prvej návšteve Moskvy požiadal mimo plánu zájsť práve sem – a tu sa stretol so spontánnym prijatím ľudí z „Ríše zla“. Aj sa ho na to opýtali: či si to ešte stále myslí. A on odvetil, že teraz, keď je na čele M. Gorbačov, už nie… Pokloníme sa neznámemu vojakovi a v duchu na chvíľu ďakujeme za mier.
A sme opäť na Červenom námestí s jeho rozprávkovo vyzerajúcim Chrámom Vasilija Blaženého či GUM-om – Gosudarstvennym univermagom. GUM postavili v roku 1905 a dnes je jedným z najdrahších obchodov v tomto meste: predvádzajú sa tu všetky luxusné svetové značky. Ale zase, ak by ste si chceli zajesť dobré bliny či peľmene, boršč alebo šči, zájdite do Stolovoj na hornom poschodí – je tam síce stále rad, ale ide to rýchlo a ceny sú prijateľné. Kto hľadá, nájde však aj inde medzi MacDonaldami, inými fastfoodmi a talianskymi pizzériami aj samoobslužné bufety s tradičnými ruskými jedlami. Aj kvas, starý ruský nápoj, kedysi rozvážaný v cisternách, z ktorých sa rovno predával.
V cenovo prístupnejšom Ochotnom rade, podzemnom štvorpodlažnom nákupnom centre, je plno ľudí, ktorí rovnako šopingujú ako Bratislavčania v Auparku či Poluse… Konečne sa môžu prehrabávať v množstve západného spotrebného tovaru, ktorý im bol počas budovania vyspelej socialistickej spoločnosti odopieraný. Na každom rohu je aj dnes už predajňa obuvi, kedysi moderné topánky a kozačky boli pre Rusov a Rusky iba sen, dnes na nich výborne zarábajú obchodníci hlavne zo Západu.
(Pokračovanie)
FOTOGALÉRIA
Foto: Emil Polák
Zjazdový palác.
Cár delo (1586), má 5,34 metra a váži 40 ton.
Fotíme sa pri rozbitom zvone (1733-35), je vysoký 6,14 metra a váži 200 ton.
Uspenský chrám.
Chrám nanebovzatia.
Zvonica Ivana Hrozného.
V Alexandrovskom parku, v pozadí Manéž.
Hrob Neznámeho vojaka.
Pristaviť sa pri Hrobe Neznámeho vojaka patrí k súčasti prehliadky Moskvy.
Červené námestie od Chrámu Vasilija Blaženého, vľavo Kremeľ, vpravo GUM, dolu Múzeum histórie.
Rozprávkový Chrám Vasilija Blaženého.
Pohoda na Červenom námestí.
GUM je dnes pre tých lepšie situovaných.
Fontána na Manéžnom námestí..
Makdonald na Arbate.
Teremok s tradičnými ruskými jedlami.
