„ Rozdeľuj a panuje je dobré motto. Zjednocuj a veď je lepšie motto.“
Johan Wolfgan Goethe
Nemyslel som, že ešte do volieb napíšem nejaký článok. No posledná predvolebná diskusia v RTVS, ma k tomu nielen inšpirovala, ale doslova aj donútila. Ani neviem, či sa volebné moratórium vzťahuje aj na myšlienky a názory. Ale poďme k veci.
Nepozeral som ani jednu diskusnú reláciu počas predvolebnej kampane, až do včera. Už keď som videl to zloženie, mal som z toho zmiešané pocity. Čudujem sa RTVS, že namiesto Obyčajných ľudí, nepozvali KDH, lebo to je aj v preferenciách vyššie a stabilnejšie. Myslím si, že od verejnoprávnej televízie to bol úmysel, ako nahnať nejaké body tomu pánovi, ktorý sedel na opačnom konci ako premiér. Keby bol tento pán v inej skupine, tak by mu boli zobrali vietor z plachiet a nebolo by v tej diskusii toľko zlosti a nenávisti. Ešteže premiér zachoval chladnú hlavu a ukázal, že je politicky o pár levelov vyššie ako spomínaný pán.
V samotnej diskusii mi vadilo, že bolo príliš veľa tém, veď všetko, čo povedali, máme vo svojich poštových schránkach. Osobne som sa nedozvedel nič, čo by som nebol vedel. Všetci majú úžasné programy, všetci chcú Slovensku a jej občanom len to najlepšie a keď budú vládnuť oni, tak na Slovensku bude radosť žiť. Žiaľ, zabudli na jedno. Každá z tých strán už mala tú možnosť byť pri kormidle, niektorí viac, iní menej. Zatiaľ však viac delili, ako zjednocovali, viac panovali, ako viedli. Slovenská politika trpí najmä tým, že to nie je súťaž, ale boj, že to nie je úcta k súperovi, ale nenávisť, že nie sme ako národ jednotný, ale rozdelený. Nedávno som čítal jeden článok kandidáta na poslanca do NR SR. Meno mu darujem, ale je v politike už dlhší čas. Strašne sa rozčuľoval nad tým, že zdravotníctvo a školstvo je vnímané ako pravé, alebo ľavé, že s tým treba skončiť. Plne súhlasím. No kto urobil to zdravotníctvo či školstvo pravé alebo ľavé? Hádam nie my občania, učitelia či lekári? Urobili to politici a teraz sú z toho náramne prekvapení.
Podobne mi to pripadalo aj včera so záverečnými výzvami zúčastnených. Všetci na strane jednej vyzývajú ľudí, aby išli voliť, aby zobrali zodpovednosť za budúcnosť Slovenska do vlastných rúk, čo je dobré a správne. Na strane druhej však svojím konaním a správaním robia všetko preto, aby tí ľudia zostali doma.
Žiaľ, tento úsudok mi potvrdilo dnes aj jedno „stretko“ so známym v obchode. Zastavil ma so slovami. Ľubo normálne ti závidím, že vieš koho budeš voliť. Ja som po včerajšej debate stratil aj tie posledné ilúzie. Vždy som bol voliť, však vieš, ale teraz zostanem doma. Nikto z tých, čo kandidujú si môj hlas nezaslúži. Je to aspoň pre mňa hrozné poznanie. Škoda len, že aj toto netrápi našich politikov a nezamýšľajú sa nad tým preč aj takto ľudia uvažujú. Začínam mať pocit, že ich to netrápi preto, lebo práve toto im vyhovuje. Takže asi aj po týchto voľbách bude platiť len tá prvá časť výroku Goetheho.
