V nasledujúcom štvorročnom období sa pokúsia spoločne vládnuť strany, ktoré sú minimálne z hľadiska ideologických princípov dosť rozdielne. Odchádzajúci pravicoví politici i nezávisle sa tváriaci analytici rýchlo a bez vyvážených argumentov označili koalíciu SMER – SNS – HZDS za najhoršiu vládnu alternatívu pre budúce smerovanie Slovenska. Ficovej strane predpovedajú katastrofické scenáre, cez nimi kontrolované médiá deň čo deň strašia ľudí pred návratom totalitných a nedemokratických praktík do života spoločnosti. Je toto spojenie naozaj najhoršou alternatívou na formovanie novej výkonnej moci? Vládnutie sociálnych demokratov s nacionalisticky ladenými stranami je a vždy bude pre štandardne fungujúce ľavicové hnutie vážny problém. Lenže takáto „zvláštna“ mocenská koalícia nemusí byť nebezpečná či priam katastrofálna z hľadiska formovania celého politického a spoločenského systému krajiny. Nemusí to byť teda zlá koalícia pre Slovensko, určite to však je zlé riešenie pre sociálnodemokratickú politiku. Na domácej politickej scéne odhalili prvé povolebné dni veľmi zaujímavú skutočnosť. Na politickej šachovnici „vyhoreli“ pravicové strany. Ich lídri nedokázali využiť vyše sedemročné skúsenosti z uplatňovania moci a technickým K. O. prehrali s mocenským „nováčikom – amatérom“. Líder SMER-u im dal ukážkovú lekciu z toho, ako sa má politická moc realizovať, ako sa o nej nemá iba bezvýsledne špekulovať. R. Fico priamym ťahom na bránku vyšachoval bez akýchkoľvek vážnejších problémov všetkých svojich súperov a do záverečného modelovania mocenských pozícií si tak mohol vybrať len tých, ktorí súhlasili so všetkými jeho pravidlami. Jasnú zelenú dali koalícii SMER, SNS a HZDS i samotní dzurindovci, ktorí nepochopiteľným spôsobom zaliezli do pripravených povolebných brlohov a veselo oslavovali nečakaný úspech strany. Nebezpečnejšie prekážky do cesty vzniku novej, pravičiarmi tak veľmi kritizovanej koalície nekládli ani kresťanskí demokrati, ktorí museli prioritne riešiť vlastné vnútrostranícke konflikty a dodnes sa nevedia niektorí lídri strany spamätať z volebného fiaska. No a predstavitelia maďarskej koalície sa pokúsili spustiť spätný chod až päť minút po dvanástej, a to len preto, že ich k tomu pritlačili regionálne štruktúry, ktoré sa cítili byť „Ficovou koalíciou“ najviac ohrozené. Až čas a konkrétne politické rozhodnutia ukážu, či je nová vládna koalícia lepšia, alebo ešte horšia, ako boli tie prechádzajúce. Minimálne však treba dúfať, že v nadchádzajúcom období už nenastanú situácie, keď sa za kritiku šéfa strany bude odoberať mandát legitímne zvoleného poslanca, že sa bude prehliadať primitívne kupčenie s poslaneckými hlasmi, že jediným správnym názorom bude názor straníckej či parlamentnej väčšiny, že volič sa stane pre politika zaujímavou „figúrou“ iba mesiac pred voľbami. Autor je politológ a venuje sa politickým analýzam
